Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/193/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcov v 1. rade U.. A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Ľ.. Š. XXX, G. E. G., v 2. rade I. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Ľ.. Š. XXX, G. E. G., obaja zastúpení Ivan Syrový s.r.o., Advokátska kancelárie Ul. Sartorisova 10, Bratislava, proti žalovanej A. W., E.. XX.XX.XXXX, I. Ľ.. Š. XXX, G. E. G., zastúpená JUDr. Miroslavou Vincúrovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 46, Nitra o 21.410,08 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 14.207 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,5 % ročne zo sumy 10.057,75 eur od 01.04.2008 do 29.07.2008,

- 8,5 % ročne zo sumy 3.418,97 eur od 30.07.2008 do 12.11.2008,

- 6,5 % ročne zo sumy 1.593,30 eur od 13.11.2008 do zaplatenia,

všetko do 15. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu žalobcov presahujúcu sumu 14.207 eur, ako aj vo výške jednotlivých súm úrokov z omeškania presahujúce vyššie sumy, uvedené v odstavci vyššie, z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 175,95 eur, ako trovy preddávkované zo štátnych prostriedkov, do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom, dňa 08.07.2009 žalobu, v ktorej navrhovali, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovanú zaplatiť im sumu 21.410,08 eur, z titulu uzavretej pôžičky zo dňa 18.11.2007.

Po vydaní platobného rozkazu proti tomuto podala žalovaná odpor, a preto súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vo veci rozhodol dňa 28.04.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím z 28. septembra 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové dokazovanie, a vec na okresnom súde, z dôvodu odchodu zákonného sudcu, bola pridelená inému sudcovi.

Žalobcovia na pojednávaní vypovedali, že so žalovanou a jej bývalým manželom uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 1.500.000,- Sk s tým, že túto sumu požičiavajú na obdobie jedného roka, a to od júla 2006 do júla 2007 s tým, že si dohodli úroky z tejto pôžičky vo výške 20.000,- Sk mesačne. V mesiaci február 2007 odpredali žalovanej osobné motorové vozidlo DAEWOO ESPERO, evidenčného čísla Y. XXX W. za kúpnu cenu 140.000,- Sk, ktorú žalovaná nezaplatila. Pretože žalovaná po čase splatnosti vrátenia pôžičky túto nevrátila, termín vrátenia neustále odsúvala, uzavreli dňa 18.11.2007 ďalšiu zmluvu o pôžičke, kde sa žalovaná so svojim bývalým manželom, zaviazala vrátiť sumu 2.000.000,- Sk do 31.03.2008. Pretože žalovaná spolu s jej bývalým manželom vrátili žalobcom iba sumu 1.352.000,- Sk a zvyšok do 2.000.000,- Sk nevrátili, obrátili sa so svojim nárokom na súd.

Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že nie je pasívne legitimovaná, pretože finančné prostriedky si nepožičiavala, tieto nepreberala. Jednalo sa o obchodnú transakciu jej bývalého manžela, ktorý finančné prostriedky požičiaval a zo strany žalobcov sa malo jednať o vklad do firmy jej manžela KRUWOL, s ktorým ona nemá nič spoločné.

Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalobcovia, žalovaná spolu s jej bývalým manželom, boli v roku 2006 v dobrom priateľskom vzťahu, navštevovali sa aj na rodinných oslavách. Žalobcovia tvrdili, že na jednej z takýchto osláv v lete 2006, došlo k ústnej dohode, že žalovaným požičajú 1.500.000,- Sk na obdobie jedného roka s 20.000,- Sk mesačnými úrokmi. Nie je sporné, že od tej doby sa podstatne zhoršili pomery medzi účastníkmi a každá strana sporu uvádza diametrálne rozličné dôvody týkajúce sa účelu požičaných peňazí. Súd však pri hodnotení vykonaného dokazovania, vychádza zo stavu veci, ktorý tu bol v júli 2006, vychádza z tých skutočností, ktoré účastníci tvrdili v tomto termíne a vo svojom odôvodnení uvádza sumy požičané v slovenskej mene, ktorá v tom období platila, aj keď v čase rozhodovania takáto mena už neplatí.

V júli 2006, keď malo dôjsť k rokovaniu ohľadom pôžičky, sa okrem žalobcov, žalovanej a jej manžela, mali zúčastniť, ako svedkovia aj deti žalobcov s ich partnermi, svedkyňa A. P., otec a mama žalovanej. Z vykonaného dokazovania je dokázané, že svedkovia, ktorí sú na strane žalobcov vypovedajú v prospech žalobcov a svedkovia, ktorí sú na strane žalovanej, vypovedajú v prospech žalovanej. Pretože tieto výpovede sú diametrálne rozdielne, súd sa musel vysporiadať s pravdivosťou týchto svedkov. Súd neverí svedkovi A. M., otcovi žalovanej, a to z toho dôvodu, že z listinných dôkazov je dokázané, že tento sám vyplatil žalobcom v rôznom období roku 2007 a 2008 sumu 737.000,- Sk. Jednalo sa o finančné prostriedky žalobcov. Na tieto si „zrazu“ prestal spomínať, ale na druhej strane si veľmi dobre spomínal, že to nemali byť peniaze z pôžičky, ale investície do firmy KRUWOL. Tento svedok stratil aj pamäť ohľadom kúpy motorového vozidla, a prevedenia motorového vozidla na neho, vo februári 2007. Rovnako neverí svedkyni W. M., matke žalovanej, ktorá tvrdila, že o ničom nevedela, do ničoho sa nestarala, pričom samotný svedok W., jej bývalý zať tvrdil, že vlastne ona prišla za ním s tým, že by žalobcovia chceli investovať finančné prostriedky. Rovnako neverí svedkyni C. Z., ktorá bola účtovníčka firmy KRUWOL, bola to práve táto svedkyňa, ktorá prehovárala svedka W. a tvrdila mu, že sa nemôže jednať o úver, ale o vklad do firmy, pričom tieto skutočnosti však boli až potom, keď žalovaná spolu so svojim manželom, už nevracali finančné prostriedky žalobcom. Napriek tomu, že svedkyňa Z. bola zodpovedná za účtovníctvo, neuviedla finančné prostriedky, ako vklad do spoločnosti, ako vklad tichého spoločníka, rovnako neviedla účtovné doklady, týkajúce sa osobného motorového vozidla, ako vklad, prípadne, ako prevádzku motorového vozidla vo firme. Rovnako súd neverí ani svedkovi W., bývalému manželovi, a to z toho dôvodu, že tento tvrdí, že si požičal od navrhovateľa sumu 1.450.000,- Sk, a že auto bolo v hodnote 240.000,- Sk, a že všetky finančné prostriedky poctivo vrátil žalobcom, pričom sa malo jednať o vklad do firmy. Ak tento svedok tvrdí, že žalobcovia mali záujem získať peniaze, tak potom by sami neuvádzali hodnotu motorového vozidla o 100.000,- Sk nižšiu, ako, o ktorej vypovedal svedok, a neuvádzali by sumu požičaných peňazí o 50.000,- Sk nižšiu, ako o nej vypovedal svedok. Rovnako z týchto dôvodov neverí ani žalovanej, že by nevedela o požičaných finančných prostriedkoch, že sa malo

jednať len o záležitosť jej bývalého manžela a firmy KRUWOL, s ktorou nemala nič. Rovnako jej neverí, že by neuzavrela kúpnu zmluvu ohľadom motorového vozidla.

Svedkovia A. G. a P. G., ako deti žalobcov, rovnako ich bývalí parteri, a to A. O. a S. S., potvrdili tvrdenie žalobcov, že v júli 2006, pri rodinnej oslave, žalovaní a žalobkyňa, spolu s jej bývalým manželom, hovorili o uzavretí pôžičky vo výške 1.500.000,- Sk. Jednalo sa o pôžičku uzavretú medzi fyzickými osobami. V tom období sa nespomínala žiadna firma, žiadny vklad tichého spoločníka, ani spoločné financovanie. Súd verí žalobcom aj svedkom, ktorí podporujú ich výpoveď aj z toho dôvodu, že žalovaná spolu s bývalým manželom nemajú žiadny doklad o vracaní finančných prostriedkov a napriek tomu žalobcovia tieto dôkazy, ktoré vlastne sú v prospech žalovanej, sami v konaní uvádzali a nepopierali. Bez týchto dôkazov uvedených žalobcami, by žalovaná neuniesla žiadne dôkazné bremeno o vrátení časti požičaných prostriedkov. Súd verí žalobcom, že v júli 2006, nemali záujem o podnikanie s bývalým manželom žalovanej, o vstup do spoločnosti KRUWOL. Vzhľadom na dobré vzťahy medzi účastníkmi, žalobcovia dňa 28.07.2006 na základe ústnej dohody, bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, odovzdali bývalému manželovi žalovanej sumu 1.060.000,- Sk. Manžel žalovanej nespochybňuje prebratie finančných prostriedkov, aj keď uvádza vyššiu sumu. Žalobcovia však listinnými dôkazmi preukázali výber tejto sumy z peňažného ústavu. Výšku tejto sumy však potvrdzuje i vklad tejto sumy, ktorú urobil bývalý manžel žalovanej v tento deň do firmy KRUWOL. Krajský súd vo svojom rozhodnutí naznačuje, že práve táto skutočnosť by mala potvrdzovať, že by sa malo jednať o vklad tichého spoločníka. Súd sa touto otázkou zaoberal, poukazuje však na tú skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo vecí druhove určenú k voľnému nakladaniu, prípadne spotrebovaniu. Zákon neupravuje povinnosti dlžníka pri užívaní požičaných vecí, ani dlžníka neobmedzuje pri nakladaní s nimi a pri dohodnutej pôžičke ani nebolo dohodnuté, ako má bývalý manžel s týmito peniazmi naložiť. Pre pôžičku, nie je preto rozhodujúce, ako dlžník naloží s požičanými peniazmi, po ich reálnom prevzatí.

Dňa 12.08.2006 žalobcovia vyplatili manželovi žalovanej sumu 340.000,- Sk, takže celkove spolu požičali sumu 1.400.000,- Sk.

Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, t. z., že okrem uzavretia zmluvy je potrebné aj ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nielen dohodou, ale odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok, vrátiť veriteľovi to, čo bolo požičané. Preto ak žalobcovia požičali len 1.400.000,- Sk, a tieto reálne odovzdali bývalým manželom W.. Zmluva o pôžičke teda vznikla len do výšky 1.400.000,- Sk. Ak neskôr účastníci uvádzali zmluvu 1.500.000,- Sk, a ak dňa 18.11.2007 podpísali zmluvu o pôžičke na sumu 2.000.000,- Sk, tak k tomuto súd uvádza, že v prípade týchto zmlúv nikdy nedošlo k odovzdaniu tam uvedených finančných prostriedkov. Iné finančné prostriedky, ako 1.400.000,- Sk žalobcovia bývalým manželom W. nepožičali. Darovacou zmluvou z 18.11.2007, nedošlo ku kumulatívnej novácii, už skôr ústne uzavretej zmluve o pôžičke medzi tými istými stranami. Podľa , sa vyžaduje aby z dohody strán o zmene existujúcich ich vzájomných práv a povinností nepochybne vyplývalo, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok vzniknúť, a teda popri doterajšom záväzku vzniká nový záväzok, ktorý musí spĺňať zákonom požadované náležitosti. Z dohody teda musí byť zrejmé, že na jej základe nezaniká doterajší právny vzťah medzi stranami, a súčasne, že vzniká právny vzťah, čiže existujú popri sebe dva rôzne právne vzťahy (napr. dve rôzne zmluvy - kumulatívna novácia). Zmluva o pôžičke datovanej dňom 18.11.2007 sa nikde neuvádza, že je nováciou už skôr vzniknutej zmluvy o pôžičke, a že by mala pôsobiť popri tejto zmluve. Neuvádza sa v nej, že žalovaná na jej základe prevzala sumu 2.000.000,- Sk, nejde ani o privatívnu nováciu ( ), ktorá by si vyžadovala, aby doterajší záväzok zanikol a nahradil sa novým, a dlžník by bol povinný plniť nový záväzok, keď na existujúci záväzok sa vôbec nepoukazuje (tento sa nijako nekonkretizuje). Touto „zmluvou“, preto nevznikol nový právny vzťah medzi stranami sporu. Zmluva zo dňa 18.11.2007 nie je novým titulom na plnenie. Z týchto dôkazov má súd za dokázané, že došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke a k reálnemu odovzdaniu, len do sumy 1.400.000,- Sk.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu ( ).

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že manželom W. na základe ústnej zmluvy, požičali sumu X.XXX.XXX,- Sk s tým, že túto sumu vrátia do 30.07.2007. Žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že táto suma, do doby splatnosti im nebola vrátená a do dňa podania žaloby, im bola vrátená suma len 1.352.000,- Sk (01.09.2006 - 20.000,- Sk, 08.04.2007 - 20.000,- Sk, 18.04.2007 - 2.000,- Sk, 28.04.2007 - 18.000,- Sk, 18.07.2007 - 237.000,- Sk, 22.11.2007 - 300.000,- Sk, 28.12.2007 - 300.0000,- Sk, 06.05.2008 - 200.000,- Sk, 29.07.2008 - 200.000,- Sk, 12.11.2008 - 55.000,- Sk). Do sumy požičaných finančných prostriedkov, teda zostáva vrátiť ešte sumu 48.000,- Sk (1.400.000,- Sk - 1.352.000,- Sk).

Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne ( ).

Žalovaná sa bránila tým, že nie je pasívne legitimovaná, nakoľko peniaze boli dané jej bývalému manželovi. Svedkovia, ktorým súd verí, a boli prítomní na oslave, A. G., P. G., A. P., A. O. a S. S., však potvrdzujú tvrdenia žalobcov, že žalobcovia požičiavali finančné prostriedky manželom W. spoločne a nerozdielne, ktorí sa zaviazali tieto prostriedky vrátiť. O tom, že sa jednalo o pôžičku fyzickým osobám, ako aj o spoločnú a nerozdielnu pôžičku manželom. Žalobcovia predložili písomné dôkazy, výpis sms, ktoré žalovaná posielala žalobcom, ako aj návrhy splátkového kalendára, v ktorých sa hovorí o spoločnej dlžobe obidvoch manželov, v množnom čísle. V potvrdení zo dňa 29.07.2008 sa hovorí o pôžičke, a nie o vklade do firmy KRUWOL z 27.07.2006. Samotná žalovaná odovzdala žalobcom dňa 29.07.2008 sumu 200.000,- Sk. Súd jej neverí, že by o tejto sume nevedela. Neverí ani tomu, že sa nezaujímala o tieto finančné prostriedky, že robila iba podľa pokynov svojho manžela, pretože tento na pojednávaní, ako svedok potvrdil, že v roku 2006 vedel veľmi dobre po slovensky a rozumel tomu o čom sa účastníci medzi sebou rozprávajú. Z týchto listinných dôkazov má súd za dokázané, že u pôžičky sa jednalo o jej splatenie spoločne a nerozdielne, manželmi W., a preto žalovaná v tomto prípade je správne pasívne legitimovaná.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( ).

Úrok je odplata za užívanie požičaných peňazí. neobsahuje žiadne ustanovenie o tom do akej výšky možno dojednať úroky, pri pôžičke peňazí medzi fyzickými osobami. Vzhľadom však na výšku požičaných finančných prostriedkov a obdobia, v ktorom boli požičiavané, súd považuje dohodnuté úroky vo výške 20.000,- Sk mesačne za zákonne dohodnutý úrok. Za obdobie 12 mesiacov teda manželia W. mali zaplatiť úrok vo výške 240.000,- Sk, tento však nezaplatili. K týmto úrokom ešte súd poznamenáva, že dohodnuté úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia, preto im nemožno priznať úrok z úrokov. Žalobcovia dokázali, že do dňa pojednávania žalovanej vznikol nesplatený dlh z pôžičky a z úrokov z pôžičky spolu vo výške 288.000,- Sk (48.000,- Sk z pôžičky + 240.000,- Sk úroky).

Ďalším predmetom žaloby žalobcov bolo zaplatenie kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo DAEWOO ESPERO, evidenčného čísla Y. XXX W.. Žalovaná sa bránila s tým, že s týmto vozidlom nemá nič spoločné, pretože toto bolo kúpené na firmu KRUWOL a osobné motorové vozidlo nevyužívala a evidenčne bolo vedené na polícii na jej otca. Nie je sporné, že žalobcovia po predaji osobného motorového vozidla vo februári 2007, na polícii prepísali motorové vozidlo na otca žalovanej. K tomuto však súd podotýka, že vlastníctvo veci sa nenadobúda evidenciou motorového vozidla na správnom orgáne. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností uvedených v zákone ( ). Ak bolo motorové vozidlo vedené na otca žalovanej, toto ešte neznamená, že otec žalovanej motorové vozidlo získal do vlastníctva. Tento to svojou výpoveďou ani nepotvrdil. Z tých istých dôvodov, ako súd neveril žalovanej tvrdeniam ohľadom pôžičky, neverí jej ani ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy, týkajúcej sa motorového vozidla. Nie je sporné, že neexistuje písomná zmluva, ale iba ústna zmluva, pretože súd sa priklonil na stranu žalobcov, že vypovedajú pravdu, verí im, že to bola žalovaná, ktorá ich oslovila ohľadom kúpy motorového vozidla, ktoré potrebovala pre

dovoz a odvoz svojho syna do škôlky, preto má súd za dokázané, že účastníci uzavreli ústnu kúpnu zmluvu, dohodli sa na kúpnej cene 140.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená do konca februára 2007. Súd neverí svedkovi W. v jeho tvrdení, že toto motorové vozidlo bolo vklad do firmy KRUWOL v hodnote 240.000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu ( ).

Žalobcovia dokázali, že so žalovanou uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, ohľadom motorového vozidla. Dokázali, že toto motorové vozidlo odovzdali žalovanej do jej dispozície. Dokázali tú skutočnosť, že dohodnutú sumu vo výške 140.000,- Sk žalovaná nezaplatila, do dňa pojednávania.

Z takto vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že návrh žalobcov je oprávnený, čo do výšky zostatku na pôžičke v sume 48.000,- Sk, vo výške dohodnutých zmluvných úrokov v sume 240.000,- Sk a vo výške nezaplatenej kúpenej sumy za motorové vozidlo vo výške 140.000,- Sk, spolu teda 428.000,- Sk, v prepočte na platnú menu v čase rozhodovania súdu sumu 30,126 Sk za jedno euro, to zaokrúhlene predstavuje sumu 14.207 eur. Žalobcovia žalovali sumu 21.410,08 eur. Súd má za dokázané, že suma presahujúcu sumu 14.207 eur nie je dôvodná, a preto v tejto časti žalobu žalobcov zamietol.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ( ). Žalovaná mala vrátiť finančné prostriedky do 30.07.2007, pretože tak neurobila dostala sa do omeškania, a preto je povinná platiť aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa platí len z istiny a nie z úrokov, ako je uvedené vyššie. Jedná sa o návrhové konanie, návrh nemožno prekročiť a úrok z omeškania navrhovatelia uplatňujú len od 01.04.2008. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( ). Výška úrokov z omeškania je stanovená Nariadenia vlády č. 87/1995 Zbierky zákonov, a to dvojnásobkom diskontnej sadzby, určenej Národnou Bankou Slovenska a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška jednotlivých úrokov z omeškania vo výške 8,5 % a 6,5 % zodpovedá stanoveným zákonným úrokom. Žalobcovia požadovali priznať od 01.04. do 29.07.2008 úroky zo sumy 29.874,53 eur, po odpočítaní jednotlivých čiastkových plnení, ktoré sú uvedené vyššie, od sumy 1.450.000,- Sk má však súd za dokázané, že k 01.04.2008 dlh žalovanej predstavoval 303.000,- Sk, čo je 10.057,75 eur. 29.07.2008 žalovaná vrátila z tejto sumy ďalších 200.000,- Sk, čiže dlh sa znížil na sumu 103.000,- Sk, čo predstavuje 3.418,97 eur (303.000,- Sk - 200.000,- Sk), teda dlh od 30.07.2008 do 12.11.2008 predstavoval 103.000,- Sk a dlh od 13.11.2008 až do zaplatenia predstavuje sumu 48.000,- Sk, pretože dňa 12.11.2008 žalovaná zaplatila sumu 55.000,- Sk (103.000,- Sk - 55.000,- Sk). Pri prepočte to predstavuje sumu 1.593,30 eur. Súd mal preto za dokázané, že iba s takýmito sumami je žalovaná v omeškaní, a pretože žalobcovia požadovali určiť vyššiu sumu, súd vo zvyšku výšky zameškaných jednotlivých súm zamietol.

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platí, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). V rámci vykonávania dokazovania, súd vyplatil svedkom svedočné vo výške 175, eur. Žalovaná nemala vo veci úspech, a preto ju zaviazal súd k náhrade trov štátu.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žaloba znela na sumu 21.410,08 eur. Žalobcovia mali úspech len čiastočne, a to v sume 14.207 eur, a preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.