Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-25Cb-202-2021.pdf
PDF · 114.65 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-25Cb/202/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s. r. o., Senecká cesta 1881, Ivánka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zast. advokátskou kanceláriou: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava 811 05, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: GRIT STONE s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava 821 03, IČO: 46 307 273, zast. advokátskou kanceláriou: Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava mestská časť Staré Mesto 811 07, o zaplatenie 10.241,91 EUR s písl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 6.461,91 EUR s prísl. zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.780,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 21.9.2021 domáhal zaplatenia sumy 10.241,91 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny pohonných hmôt v sume 5.201,91 EUR a titulom neuhradenia nájomného v sume 5.040,- EUR.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom, resp. zákazníkom nasledujúce zmluvné dokumenty: ? Rámcová dohoda o kreditných predajoch zákazníkom Metro prostredníctvom „METRO Čerpacia Stanica“ („Dohoda“) zo dňa 23.07.2015 (ďalej len „Rámcová dohoda“); ? Príloha č. 1 Rámcovej dohody o kreditných predajoch zákazníkom Metro zo dňa 23.07.2015 (ďalej len „Príloha č. 1“); ? METRO Fleet Card zo dňa 16.06.2015; ? Žiadosť o kartu pre SPZ: H., H., H., H., H., H. (ďalej len „Žiadosti o kartu“). Žalovaný na základe uvedených zmluvných dokumentov nakupoval od žalobcu pohonné hmoty, ktoré sú presne špecifikované vo faktúre - Súhrnnom daňovom doklade č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2017 a faktúre - Súhrnnom daňovom doklade č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2017. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je teda obchodnou dohodou podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) medzi dvomi podnikateľmi, tzn.
subjektmi obchodného práva. V súlade s vyššie uvedenými zmluvnými dokumentmi riadne a včas umožnil žalovanému čerpať pohonné hmoty na jeho čerpacích staniciach, za dodaný tovar - pohonné hmoty vystavil dve faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil v plnej výške. Všetky žalovaným odobraté pohonné hmoty sú podrobne špecifikované v priložených dvoch faktúrach. Žalovaný dňa 28.11.2019 uhradil na faktúru č. XXXXXXXXX sumu 329,59 EUR, takže od žalovaného zostáva na túto faktúru vymáhať dlžnú sumu za nezaplatené pohonné hmoty v hodnote 1.846,86 EUR, pričom druhá faktúra č. XXXXXXXXX v sume 3.355,05 EUR nebola uhradená vôbec. Ďalej voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 5.040,- EUR (24 faktúr každá na sumu 210,- EUR) na základe Zmluvy o podnájme zo dňa 26.9.2017, kde bol žalobca nájomca a žalovaný podnájomca.
3. Písomným podaním zo dňa 18.11.2021 (Návrh na pokračovanie v konaní, vyjadrenie k odporu a čiastočné späťvzatie žaloby) žalobca vzal späť žalobu v časti 5.201,91 EUR s prísl. (faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX za pohonné hmoty) a v sume 1.260,- EUR (faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX za nájom). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle § 144 a 145 ods. 2 CSP v späťvzatej časti zastavil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím sporových strán (resp. právnych zástupcov), výsluchom svedkov V.. S. I. a N. B., výsluchom konateľky žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Medzi sporovými stranami bola 28.12.2018 uzavretá Zmluva o podnájme, predmetom ktorej bol podnájom časti pozemku o výmere 70 m2 na dobu od 1.1.2019 do 31.12.2019 s mesačným nájomným 175,- EUR plus príslušná výška DPH. Nájomné žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.1.2019, Č.. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 28.2.2019, Č.. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.4.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.04.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.05.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.06.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.07.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.08.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.09.2019, č. XXXXXXXXXX XX/XXXX) zo dňa 31.10.2019, č. XXXXXXXXXX (XX/XXXX) zo dňa 30.11.2019, č. XXXXXXXXXX (XX/XXXX) zo dňa 31.12.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.01.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 29.02.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.03.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.04.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.05.2020 a č. XXXXXXXXXX ((X/XXXX) zo dňa 30.06.2020, všetky vystavené na sumu 210,- EUR, t.j. spolu v sume 3.780,- EUR. Žalovaný uvedenú sumu doposiaľ neuhradil.
6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nepopiera uzavretie Zmluvy o podnájme dňa 26.9.2017, na základe ktorej sa zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 210,- EUR s DPH. V zmysle bodu 3.1 čl. III Zmluvy o podnájme sa doba podnájmu zjednáva od 1.10.2017 do 31.12.2018. K uzavretiu dodatku k tejto zmluve nedošlo a teda platnosť Zmluvy o podnájme skončila dňa 31.12.2018 a výlučne do tohto dňa mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 210,- EUR s DPH. Do konca platnosti Zmluvy o podnájme, t.j. do dňa 31.12.2018 boli žalobcom vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, všetky na sumu 210,- EUR. Z uvedených faktúr boli uhradené pred podaním žaloby a to dňa 17.9.2021 faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a dňa 30.9.2021 zvyšné faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, teda nárok žalobcu už v súčasnej dobe zanikol. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania, vychádzajúc z čl. IV. Bodu 4.3 posledná veta, je splatnosť faktúr 14 dní od dňa doručenia faktúry žalovanému, pričom toto doručenie faktúr nebolo zo strany žalobcu preukázané a teda žalobca nepreukázal omeškanie s úhradou jednotlivých faktúr. Vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXX uviedol, že s poukazom na dojednanie v čl. IV. bod 4.9 tretia veta zmluvy si týmto započítava pohľadávku na vrátenie kaucie voči pohľadávke žalobcu z nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX, a to ku dňu 11.1.2019, nakoľko sa k tomuto dňu tieto pohľadávky stretli a boli spôsobilé na započítanie, teda nárok žalobcu na zaplatenie z tejto faktúry zanikol. Ďalšie faktúry, ktoré vystavil žalobca ako nájomné za obdobie rokov 2019 až 2020 vystavil bez právneho titulu, bez podnájomnej zmluvy a nárok na zaplatenie nájomného mu nevznikol a nie je dôvodný. Vo vzťahu k vystaveným faktúram č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktoré žalobca vystavil za odobraté pohonné hmoty uviedol, že pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny za odobraté pohonné hmoty je poistený, o čom má žalobca vedomosť z predchádzajúceho súdneho konania. V prípade, ak jeho dl presiahne 75 dní po lehote splatnosti, tak poisťovňa uhradí 85 % dlžnej
čiastky, pričom 15 % je jeho spoluúčasť ako poisteného, ktorú je povinný zaplatiť. Žalobca aj na základe tejto informácie o existencii poistnej zmluvy podal návrh na vydanie platobného rozkazu, kde žaloval 10 % z fakturovanej sumy 2.176,45 EUR faktúrou č. XXXXXXXXX, teda sumu 329,59 EUR, o ktorej súd aj právoplatne rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. k. 22Cb/141/2019-47 a zaviazal ho k zaplateniu tejto sumy, ktorú aj uhradil. To isté platí aj v prípade nehradenej faktúry č. XXXXXXX, kde taktiež prichádza do úvahy nárok žalobcu len vo výške 15 % nezaplatenej faktúry v sume 3.355,05 EUR, čo predstavuje sumu 503,26 EUR a to vzhľadom na to, že je poistený a poistnú sumu rovnajúcu sa 85 % nezaplatených faktúr za odobraté pohonné hmoty zaplatí poisťovňa. Na základe toho v tejto časti žaloby nie je žalobca aktívne legitimovaný a jeho nárok je v tejto časti nedôvodný.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu k veci uviedol, že pokiaľ ide o neuhradené nájomné v sume 3.780,- EUR za roky 2019 a 2020, tak na tejto časti žaloby trvá. Medzi stranami bola dňa 28.12.2018 uzavretá Zmluva o podnájme, a preto nájomné za rok 2019 fakturoval oprávnene. Pokiaľ ide o nájomné za rok 2020, žalovaný uvedený predmet podnájmu užíval a ak k nemu nebude zmluva, uplatňuje si príslušnú žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia.
8. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že nemal vedomosť o uzatvorení Zmluvy o podnájme medzi stranami sporu. Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh v celom jeho rozsahu a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Zákon výslovne ustanovuje, že mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu. Preto je právne bezvýznamné, ak navrhovateľ v návrhu na uzavretie zmluvy uvedie, že mlčanie alebo nereagovanie adresáta návrhu bude považovať za akceptáciu zmluvy. Žalovaný vo vzťahu k Zmluve o podnájme zaslal žalobcovi návrh tejto zmluvy, pričom do dnešného dňa nedošlo k akceptácii jeho návrhu, nikdy mu nebola zmluva o podnájme doručená zo strany žalobcu, prípadne nebola žiadnym iným spôsobom oznámená akceptácia návrhu zmluvy. Naviac, žalobca žiadnu z faktúr, ktorú uviedol v žalobnom návrhu za rok 2019, mu nedoručil, preto sa dôvodne domnieval, že k uzavretiu Zmluvy o podnájme na rok 2019 nedošlo. Vo vzťahu k uplatnenému nároku za nájom v roku 2019 uviedol, že na toto obdobie nie je taktiež uzatvorená žiadna Zmluva o podnájme, pričom na veci nič nemení ani skutočnosť, že predmet podnájmu aj užíval. Neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého mohol žalobca vystavovať faktúry za nájom, ktoré mu naviac žiadnym preukázateľným spôsobom nedoručil. Na základe vyššie uvedeného považuje aj tento nárok za nedôvodný.
9. Svedok V.. S. I. k veci uviedol, že je zamestnancom žalobcu od 15.8.2000 na pozícii oblastný technický manažér. Do augusta 2020 parkovali v priestoroch ich spoločnosti vozidlá žalovaného a to jeden až dva kamióny, resp. návesy. Snažil sa so žalovaným skontaktovať vzhľadom k tomu, že mali jednak nevysporiadané záväzky z predchádzajúceho obdobia a zároveň chcel, aby došlo k podpisu zmluvy aj na ďalšie obdobie. Vozidlá mali na bočných stranách nápisy Grit stone. Okrem toho na parkovacích pozíciách bola umiestnená aj kontajnerová bunka modrej farby, ktorá rovnako patrila žalovanému.
10. Svedok N. B. k veci uviedol, že od roku 2011 do roku 2021 pracoval v SBS, ktorá zabezpečovala určité služby pre spoločnosť Metro. Mal v tom čase na starosti kamerové systémy, ktoré monitorovali celú prevádzku a teda aj parkovisko a priľahlé okolie. Z kamerových záznamov, rovnako aj osobne, keďže vykonávali obhliadky, videl, že na určitých parkovacích miestach stoja motorové vozidlá MAN spolu s návesmi, na ktorých boli nápisy Grit stone. Zároveň tam bol umiestnený menší kontajner asi tmavomodrej farby. Nepamätal si, v ktorom období odtiaľ tie vozidlá odišli, resp. kontajner už tam nebol. Prácu ukončil niekedy v priebehu roku 2021.
11. Konateľka žalovaného Z. F. k veci uviedla, že čo sa týka zmluvy na rok 2019, jej podpísanú verziu videla až v rámci súdneho konania, Čo sa týka zmluvy na rok 2020, takáto zmluva nie je. Svedka pána I. nepozná a ani nikdy sa sním nestretla. Nemá vedomosť o tom, že by spolu komunikovali mailovo. Pokiaľ niečo zasielal, zrejme to skončilo v spame. Predchádzajúce zmluvy podpisovala priamo s pánom H., ktorý bol kontaktná osoba za žalobcu. Vozidlá, ktoré mali údajne parkovať u žalobcu, v roku 2019 odpredali iným spoločnostiam. Do roku 2020 im ostala iba jedna ťahačová súprava. Podľa záznamu o prevádzke vozidla, uvedené vozidlo tam parkovalo iba vo februári 2020, 2krát.
12. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
13. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
15. Podľa § 666 ods. 1 Obč. zák., nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
16. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
17. Podľa čl. I. bod 1.1 Zmluvy o podnájme, nájomca má na základe súhlasného vyjadrenia spoločnosti METRO Group Properties SR s.r.o. ako vlastníka, ničím neobmedzené právo k uzatvoreniu podnájomných zmlúv na dočasné užívanie nehnuteľného majetku vlastníka.
18. Podľa čl. I. bod 1.2 Zmluvy o podnájme, nájomca sa zaväzuje prenechať podnájomcovi určenú časť pozemku vo veľkoobchodnom stredisku spoločnosti Metro Cash & Carry SR s.r.o., Devínska Nová Ves, ktorú sa zaväzuje podnájomca užívať výlučne len za podmienok stanovených touto zmluvou a nájomcovi hradiť dohodnuté nájomné a náklady súvisiace s podnájmom.
19. Podľa čl. I. bod 1.3 Zmluvy o podnájme, určená časť pozemku vo veľkoobchodnom stredisku nájomcu podľa predchádzajúceho bodu tohto článku má výmeru 70 m2 tejto zmluvy (ďalej len „predmet podnájmu“), pričom situačný plánik predmetu podnájmu tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy.
20. Podľa čl. II. bod 2.1 Zmluvy o podnájme, podnájomca je oprávnený užívať predmet podnájmu výlučne len za účelom parkovania 4 (štyroch) nákladných áut a skladový kontajner pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
21. Podľa čl. III. bod 3.1 Zmluvy o podnájme, doba nájmu sa zjednáva na dobu 1.1.2019 - 31.12.2019.
22. Podľa čl. IV. bod. 4.1 Zmluvy o podnájme, zmluvné strany sa dohodli, že za podnájom predmetu podnájmu podnájomca uhradí na účet nájomcu mesačné nájomné vo výške 175,- EUR (slovami: jedenstosedemdesiatpäť eur) nájomcovi.
23. Podľa čl. IV. ods. 4.2 Zmluvy o podnájme, k nájomnému bude účtovaná príslušná zákonná výška dane z pridanej hodnoty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
24. Podľa čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy o podnájme, nájomné a náklady súvisiace s podnájmom sú splatné na základe nájomcom riadne vystaveného daňového dokladu. Daňový doklad musí obsahovať náležitosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi s tým, že splatnosť daňového dokladu bude 14 dní odo dňa jeho doručenia podnájomcovi.
25. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
28. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
30. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
32. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
34. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00 %.
35. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
37. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je zostávajúci nárok žalobcu na nájomné na základe Zmluvy o podnájme zo dňa 28.12.2018, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom príslušná zmluvy nebola uzavretá, spolu s príslušenstvom.
38. Nájomná zmluva sa podľa § 663 uzaviera medzi prenajímateľom, t.j. osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva do nájmu), a nájomcom, t.j. osobou, ktorá vec najíma. Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Podnájom nie je v zákone definovaný a tradične je podnájom vymedzovaný ako prenájom nájomného práva tým, že nájomca prenecháva nájomné právo ďalšej osobe. Podnájom teda predstavuje odvodené užívacie právo tretej osoby od nájomcu k predmetu nájmu za odplatu. Podnájom sa teda chápe ako prenechanie prenajatej veci nájomcom tretej osobe. Prenechaním veci do podnájmu dochádza k realizácii dispozičného práva nájomcu s oprávnením užívať predmet nájmu. Zákonná dikcia § 666 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky prenechania veci do podnájmu. Odsek 1 uvedeného zákonného ustanovenia umožňuje prenechanie predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe, ak zmluva neurčuje inak. Prípustnosť podnájmu teda môže nájomná zmluva vylúčiť, resp. obmedziť, alebo viazať na splnenie určitých podmienok. Ak nájomná zmluva uvedenú otázku neupravuje, subsidiárne platí § 666 a nájomcovi vzniká priamo zo zákona možnosť dať predmet nájmu do podnájmu, a to bez splnenia osobitných podmienok. Na právny vzťah medzi nájomcom a podnájomcom sa primerane aplikujú ustanovenia o nájme, s výnimkou tých, z povahy ktorých vyplýva, že sa môžu použiť iba na nájom.
39. Z predložených listinných dôkazov, najmä z písomne uzavretej Zmluvy o podnájme zo dňa 28.12.2018 vyplýva, že žalobca prenechal žalovanému na obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 pozemok o výmere 70 m2 za účelom parkovania štyroch nákladných vozidiel a skladového kontajnera. O platnom uzavretí a účinnosti tejto zmluvy súd, napriek výhrade žalovaného, že touto zmluvou nedisponuje, nemal žiadne pochybnosti. Na predmetnej zmluve sa nachádza odtlačok pečiatky ako aj podpis konateľky žalovaného, podobne ako na zmluve o podnájme zo dňa 26.9.2017, ktorá bola uzavretá na obdobie od 1.10.2017 do 31.12.2018. Nájomné vyúčtované na základe tejto zmluvy, ktorého časť bola do čiastočného späťvzatia aj predmetom tohto konania, bola žalovaným uhradená.
40. Nájomné za obdobie roku 2019 žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXXX (X/ XXXX) zo dňa 31.1.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 28.2.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.4.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.04.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.05.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.06.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.07.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.08.2019, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.09.2019, č. XXXXXXXXXX XX/XXXX) zo dňa 31.10.2019, č. XXXXXXXXXX (XX/XXXX) zo dňa 30.11.2019, č. XXXXXXXXXX (XX/XXXX) zo dňa 31.12.2019, všetky na sumu 210,- EUR. Celkové nájomné za rok 2019 tak predstavuje sumu 2.520,- EUR a keďže žalovaný ju doposiaľ neuhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy titulom dlžného nájomného.
41. V odseku 1 § 451 Obč. zák. je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 veta druhá). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu; majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu; majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu; majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov.
42. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
43. Žalobca ďalej účtoval žalovanému aj nájom v nasledujúcom roku, a to faktúrami č. XXXXXXXXXX (X/ XXXX) zo dňa 31.01.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 29.02.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.03.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 30.04.2020, č. XXXXXXXXXX (X/XXXX) zo dňa 31.05.2020 a č. XXXXXXXXXX ((X/XXXX) zo dňa 30.06.2020, všetky rovnako vystavené na sumu 210,- EUR. Celková suma za prvý polrok 2020 tak predstavuje sumu 1.260,- EUR. Existencia zmluvy na toto obdobie však preukázaná nebola, svedkovia V.. S. I. a N. B. však vo výpovediach jednoznačne potvrdili, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť aj v tomto období užíval na parkovanie svojich vozidiel. V konečnom dôsledku aj samotná konateľka žalovaného vo výpovedi potvrdila, že vo februári 2020 tam ich vozidlo dvakrát parkovalo. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobe vyhovel aj v časti 1.260,- EUR a žalovaného zaviazal na jej úhradu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
44. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
45. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd sa však nestotožnil so žalobcom uplatňovaným nárokom na úrok z omeškania za obdobie od dní splatnosti tej ktorej faktúry. V prípade faktúr za obdobie roku 2019 je potrebné riadiť sa uzavretou zmluvou, v zmysle ktorej bola splatnosť faktúry naviazaná na jej doručenie podnájomcovi. Žalobca však nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné určiť deň doručenia faktúry žalovanému. Súd pre stanovenie začiatku doby omeškania určil okamih doručenia platobného rozkazu žalovanému (podľa jeho vyjadrenia uvedeného v odpore mu bol doručený 17.10.2021). Keďže 14 deň splatnosti pripadol na 31.10.2021 (nedeľa) a 1.11.2021 bol sviatok, posledný deň lehoty na plnenie pripadol na 2.11.2021. Keďže nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, súd mu priznal úrok z omeškania až od dňa 3.11.2021, pričom v časti úroku z omeškania uplatňovaného do 2.11.2021 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal úspech v časti 6.461,91 EUR, v ktorej bola žaloba vzatá späť, čo predstavuje 63 % a žalovaný v časti 3.780,- EUR, v ktorej bolo žalobe vyhovené, čo predstavuje 37 %, súd žalovanému priznal náhradu trov konania rozsahu 26 % (63 - 37). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.