Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/240/2010

Potvrdené rozhodnutím 5Co/436/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky : mal. T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, proti odporcovi : E. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. U. XX, Q., občan SR, právne zast. Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom J. W. XX, U., za účasti matky mal. dieťaťa ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa E. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. I. XXX, občan SR, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/240/2010-115 zo dňa 13.9.2012, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. T. V. výživným za čas od 28.7.2010 sumou po 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a ktorým súd uložil odporcovi povinnosť splácať nedoplatok výživného za čas od 28.7.2010 do 30.9.2012 v sume 3.914,50 € v mesačných splátkach po 150,- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok, p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky : mal. T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom M. práce, sociálnych vecí a rodiny U., proti odporcovi : E. I., nar. XX.X.M., trvale bytom Q. U. XX, Q., občan SR, za účasti matky mal. dieťaťa ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa E. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. I. XXX, občan SR, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že odporca E. I., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, je biologickým otcom maloletej T. V., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, z matky E. V., rod. V., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.

K. T. V., nar. XX.X.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

V. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. V. výživným za čas od XX.X.XXXX sumou po XXX € mesačne vždy do XX-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

R. výživného za čas od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume X.XXX,XX € je odporca p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po XXX € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok.

V. j e p o v i n n ý titulom náhrady za detskú výbavičku sumu XXX € zaplatiť vedľajšej účastníčke - matke maloletej do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. j e p o v i n n ý zaplatiť I. republike na účet V. súdu titulom súdneho poplatku sumu XX € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

U. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

I. p r i z n á v a štátu I. republike náhradu trov konania vo výške XXX €.

U p r a v u j e učtáreň V. súdu U., aby po právoplatnosti tohto rozsudku preúčtovala na príjmový účet súdu sumu 330 €, a to po 100 € zo záloh zložených ako A XX/XX, XX/XXXX a XXX/XXXX a sumu 30 € zo zálohy zloženej ako D14a, 97/12.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podal dňa 28.10.2010 návrh na určenie otcovstva proti označenému odporcovi s tým, že matka mal. dieťaťa po zoznámení nadviazala s odporcom citový vzťah a intímne žili celkovo 5 rokov pred narodením mal. T.. Intímne sa stýkali i v čase

rozhodnom pre narodenie dieťaťa a to od októbra 2009 do marca 2010 a preto otcom dieťaťa môže byť len označený muž. Od marca 2010 ukončili osobný kontakt a od uvedenej doby sa už intímne nestýkali. Odporca neuznal otcovstvo k maloletej ani pred orgánom povereným viesť matriky ani pred súdom a neplní si ani rodičovské povinnosti. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností žiadal dieťa zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať plnením vyživovacej povinnosti v sume 150 € a nahradiť polovicu nákladov na detskú výbavičku.

Odporca vo svojom vyjadrení v priebehu konania s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že sa s matkou maloletej intímne stýkal do septembra 2009 a k ostatným tvrdeniam matky maloletej sa nevyjadruje, pokiaľ nebude jeho otcovstvo určené znaleckým dokazovaním. Potvrdil skutočnosť, že od r. 2005 sa intímne s matkou mal. dieťaťa stýkal a to pravidelne, pohlavný styk mali nechránený, posledný pohlavný styk mali koncom septembra 2009. Pred Vianocami mu matka maloletého dieťaťa oznámila, že je tehotná, avšak následne jej správanie sa zmenilo, bola voči nemu arogantná, odmietala či už jeho telefonické kontakty alebo úplný osobný kontakt aj po pôrode.

Z rodného listu vydaného Matričným úradom K. U. zo dňa 4.8.2010 (čl. 5 spisu) súd vzal za nesporne preukázané, že v knihe narodení matričného úradu vo zv. XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX je zapísané narodenie dieťaťa dňa 28.7.2010 T. V., ako matka je uvedená E. V., nar. X.X.XXXX a otec nie je uvedený.

V konaní nariadenom znaleckom dokazovaní ustanovený znalec W.. T. J., N.., z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA v znaleckom posudku č. 5/12 zo dňa 30.1.2012 (č.l. 68 - 72 spisu) v závere uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo odporcu voči mal. T. nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W = XX,XXXXXX %. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia ne otca, Pv je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.

Matka maloletej T. ako vedľajšia účastníčka pred súdom uviedla, že od narodenia maloletej dcéry odporca neprispieva žiadnym plnením na výživu. V. v súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX € a poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa. X. zdroj príjmu nemá, nakoľko sa osobne celodenne o dieťa stará. D. spolu so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na náklady bývania mesačne 80 €, na zabezpečenie stravy bežné mesačné výdavky predstavujú 50 €, drogéria a plienky 50 €. Tieto výdavky hradí výlučne od narodenia sama. Pokiaľ sa týka nákladov na zabezpečenie výbavičky pre maloleté dieťa predložila rozpis nákladov v sume 674,55 €, z ktorých žiadala polovicu v sume 300 € zaviazať odporcu.

Odporca v priebehu konania voči znaleckému posudku nemal žiadne námietky. Súhlasil, aby maloletá T. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že pokiaľ prejavil záujem sa s dcérou kontaktovať matka mu to nedovolila. Neprispieva žiadnym plnením na výživu maloletého dieťaťa a nepodieľal sa pri narodení dieťaťa žiadnym plnením pri zakúpení detskej výbavičky. K jeho osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je podnikateľ v predmete činnosti stavebníctvo, jeho mesačný príjem predstavuje cca 1.000 €, avšak je to kolísavé a vykonáva zákazky pre jednu firmu. Zo svojho príjmu hradí náklady na zabezpečenie svojich životných potrieb, býva v rodinnom dome spolu so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku, avšak výšku uviesť nevie, majú dohodu, že matka platí náklady bývania (inkaso) zrejme asi 100 € (presnú výšku nevie) a on zabezpečuje stravu pre domácnosť mesačne 150 € a zabezpečuje aj iné náklady a to v súčasnosti prerába rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho matky. Iný majetok nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. I. I., ktorý sa narodil XX.X.XXXX a s matkou maloletého I. je v stálom kontakte a prispieva jej sumou 200 € mesačne v hotovosti. V tomto konaní na výživu maloletej T. považoval sumu 80 €, ktorá je primeraná jeho finančným možnostiam.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na pojednávaní žiadal návrhu vyhovieť. Odporca deklaroval svoj majetok, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. I., na ktorého hradí 200 € a pokiaľ jeho príjem predstavuje 1.000 € a preto navrhol súdu, aby otec bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 200 € a pokiaľ sa týka nákladov na výbavičku v polovičnej sume. Maloleté dieťa navrhoval zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko nezistili vo výchove žiadne nedostatky.

Z potvrdenia daňového úradu zo dňa 4.6.2012 (čl. 103 spisu) súd zistil, že odporca ako daňový subjekt za rok 2010 podal daňové priznanie k dani z príjmov, kde príjmy predstavovali 3.087 € a základ dane 1.852,20 € a za zdaňovacie obdobie r. 2011 príjmy zo živnosti predstavovali 6.021 € a základ dane predstavoval 3.612,60 €.

Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 16.5.2012 (čl. 86, 95, 96) spisu súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku za rok 2012 v sume 194,70 €, poberá prídavky na dieťa za rok 2012 v sume 22,54 €. Za rok 2011 (od februára) dávka rodičovského príspevku predstavovala sumu 190,10 €.

Z predložených dokladov - náklady na výbavičku maloletého dieťaťa (čl. 97 spisu) súd vzal za nesporne zistené výdavky matky spolu v sume 674,55 € a to zakúpenie kočík, nosič 406,17 €, oblečenie 140,79 €, drogéria, plienky 82,26 €, iné (lehátko, plachta, ohrievač, fľaše) 45,33 €.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné: prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky; druhá domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa; tretia domnienka určenia otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Naplnenie tretej domnienky skúma súd v sporovom konaní, ktoré je konaním o určenie otcovstva, toto možno charakterizovať ako zistenie otcovstva.

Podľa a Zákona o rodine (č. ), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia ako aj vykonané dokazovanie súd zistil, že návrh na určenie otcovstva bol podaný dôvodne a matkou maloletého dieťaťa označený muž (odporca) je biologickým otcom maloletého dieťaťa, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva zo záverov znaleckého posudku, že otcovstvo odporcu voči maloletému dieťaťu nie je možné vylúčiť a jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané. Preto súd určil, že biologickým otcom maloletej T. V., nar. 28.7.2010 je odporca.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa ( ).

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Právo na výživu vzniká narodením dieťaťa ( ). Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti rodičov (jedného z nich) k maloletému dieťaťu prichádza do úvahy aj vtedy, ak súd určí otcovstvo k maloletému dieťaťu. V rámci spojeného konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa určí najmä komu zverí dieťa do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu ( Zákona o rodine, ). Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinnosti. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s

ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie. Je potrebné tiež pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určení výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo zistenia, že rodiča maloletej T. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti a pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov oddelene žijúcich má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti prihliadal na tú skutočnosť, že voči matke neboli vznesené žiadne námietky, od narodenia maloleté dieťa býva so svojou matkou, ktorá zabezpečuje výlučne sama jeho osobnú starostlivosť, výchovu a výživu; odporca o zverenie dieťaťa do jeho výchovy ani neprejavil záujem. Preto súd zveril maloletú T. do osobnej starostlivosti matky.

V časti úpravy výživného súd dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť odporcu ako otca voči maloletej T. je daná. Odporca sa v podstate tejto vyživovacej povinnosti nebránil, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného. Súd vychádzal zo zistenia, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a tým, že zabezpečuje osobnú starostlivosť a uspokojovanie ostatných potrieb dieťaťa (spojené so zabezpečovaním stravy, oblečenia, bývania) nahradzuje svoju povinnosť plniť si výživné vo finančnej čiastke. Otec maloletého dieťaťa je živnostník od 16.3.2005, prevádzkovanie živnosti v predmete činnosti stavebníctvo naďalej vykonáva a sám pred súdom deklaroval, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1.000 €. Preto súd s prihliadnutím na zabezpečenie jeho bežných životných potrieb (iné zvýšené výdavky odporca nepreukázal) ako i na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému I. I. (nar.XX.X.XXXX čl. 88) dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletej T. sumou po 150 eur, ktorú sumu súd považoval za primeranú odôvodnených potrieb dieťaťa v tomto veku, keďže na výživu ani nie ročného dieťaťa z iného partnerského vzťahu odporca dobrovoľne prispieva výživné vo vyššom rozsahu a to 200 €. Je potrebné tiež poznamenať, že ani odporcom tvrdená skutočnosť, že má výdavky na rekonštrukciu rodinného domu ho nezbavuje povinnosti zabezpečovať výživu i prvého dieťaťa a pokiaľ by odporca zodpovedne pristupoval k plneniu svojich zákonných povinností, musí byť v jeho možnostiach dosiahnuť príjem postačujúci na splnenie určenej vyživovacej povinnosti. Tiež bolo nesporne preukázané, že odporca v posudzovanom období od narodenia dieťaťa na jeho výživu žiadnym plnením neprispieval a preto súd súčasne rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť zameškané výživné. Nedoplatok výživného za obdobie od 28.7.2010 (tj. deň narodenia) do 30.9.2012 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) predstavuje sumu 3.914,50 € (26 mesiacov a tri dni po 150 €), ktorú sumu súd zaviazal odporcu splácať v mesačných splátkach po 150 € spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Výška splátok v sume 150 € mesačne v zmysle ustanovenia je zodpovedajúca tak potrebám dieťaťa ako aj možnostiam odporcu, keď pri výške splátok bolo potrebné prihliadať na značnú výšku nedoplatku výživného avšak na druhej strane bola nesporná skutočnosť, že potom, ako bolo určené otcovstvo znaleckým dokazovaním odporcovi bolo zrejmé, že vyživovacia povinnosť bude určená od narodenia dieťaťa a tento výživné dobrovoľne v žiadnej sume matke prvého dieťaťa neplnil. Preto súd stanovil splátky v sume 150 € mesačne s tým, že ak tieto nebudú dodržané, môže vedľajšia účastníčka na strane maloletého dieťaťa - matka žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, ktoré právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

K odôvodneným potrebám dieťaťa útleho veku patria i náklady na tzv. výbavičku. Súd buď vezme ohľad na tieto náklady pri určovaní vyživovacej povinnosti tak, že určí na primeraný čas po narodení dieťaťa výživné vyššou mesačnou čiastkou alebo uloží rodičovi mimo povinnosť platiť výživné mesačne určitou čiastkou a naviac povinnosť zaplatiť na náklady tzv. výbavičku osobitnú čiastku. Súd pri svojom rozhodovaní v danej veci, pokiaľ ide o výšku nákladov na tzv. výbavičku použil druhý spôsob, ktorý dôslednejšie ochraňuje záujmy maloletého dieťaťa. Pri určení náhrady za detskú výbavičku súd vychádzal zo skutočností, že súčasťou odôvodnených potrieb novonarodeného dieťaťa obvykle patrí detské prádlo, prikrývky, kočík, nánožník, postieľka, vanička a ďalšie potreby kojenca, ktorých hodnota vyjde na 1.000 eur ( ). Vynaložené náklady vedľajšou účastníčkou matkou maloletého dieťaťa na výbavičku v období pred narodením maloletej T. a v prvom roku jej života boli preukázané vo výške 674,55 € a súd tieto posúdil ako dôvodné a primerané, pričom odporca na náklady matke

neprispel. Preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 300 € ako polovice sumy potrebnej na zakúpenie bežnej detskej výbavičky tak, ako žiadala matka maloletého dieťaťa.

Navrhovateľovi ako maloletému zastúpenému kolíznym opatrovníkom a vedľajšej účastníčke - matke maloletého dieťaťa trovy konania nevznikli, preto súd vzhľadom na osobitný charakter konania a pri aplikácii ustanovenia náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Navrhovateľ ako maloletý účastník je podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku. Podľa uvedeného zákona, ak je navrhovateľ konania od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, aj nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd nevidel dôvody oslobodenia od súdneho poplatku na strane odporcu, a preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € ( + pol. č. 9 Sadzobníka súdnych poplatkov).

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok a znalečné vo výške 330 € bolo hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, a preto súd priznal štátu trovy znaleckého dokazovania tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a zároveň upravil učtáreň okresného súdu, aby po právoplatnosti preúčtovala na príjmový účet súdu sumu 330 €, a to zo záloh zložených odporcom ako preddavok trov znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).