Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15P-108-2012.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/108/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci Z. E., H.. XX. X. XXXX, T.. XX. X. XXXX, H. R. C. S., Q. XX, v konaní začatom na návrh T. T., H.. X.X.XXXX, C. K. O., D. XX, o ustanovenie opatrovníka pre účely konania o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u s t a n o v u j e neb. Z. E., H.. XX. X. XXXX, T.. XX. X. XXXX opatrovníka v osobe Z. E., H.. XX. X. XXXX, C. Q. XX, S., pre účely konania o určenie otcovstva k maloletej E. T..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh navrhovateľky na ustanovenie opatrovníka domnelému otcovi Z. E., ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX. Navrhovateľka v predmetnom návrhu uviedla, že ona a Z. E., narodený XX. X. XXXX, zomrelý XX. X. XXXX, trvale bytom N. S., Q. XX, mali vážnu známosť a chceli uzavrieť manželstvo. V marci 2009 navrhovateľka otehotnela a o mesiac neskôr Z. E. tragicky zahynul. Po jeho smrti sa dňa X. XX. XXXX narodila ich spoločná dcéra E. T.. Na návrh navrhovateľky bolo uznesením Okresného súdu Bratislava 1 pod sp. zn. 21C/152/2009 - 10 zo dňa 16. 6. 2009 nariadené Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnoznalecké pracovisko Antolská 11, Bratislava, aby zabezpečil dôkaz a odobratú vzorku krvi zosnulého Z. E. uschoval za účelom vykonávania súdnoznaleckého dokazovania analýzy DNA vo veci budúceho možného konania o určení otcovstva v tom čase k nenarodenému dieťaťu. Navrhovateľka chce podať návrh na určenie otcovstva, pričom v zmysle príslušných zákonných ustanovení je potrebné, aby domnelému nebohému otcovi bol ustanovený opatrovník, voči ktorému sa bude viesť dané konanie.
Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom navrhovateľka uviedla, že trvá na ustanovení opatrovníka, má aj testy DNA k dispozícii, avšak nechce, aby za opatrovníka bol určený niekto z rodiny Z. E.. Žiada, aby nebohému Z. E. bola ustanovená ako opatrovníčka Z. T., matka navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla, že s Z. E. sa poznali asi tri mesiace a aj počas nich sa intenzívne stretávali, nakoľko býval v podnájme v Bratislave a často k nim chodieval. Vychádzali spolu dobre, nikdy sa nepohádali. Pokiaľ sa týka ustanovenia opatrovníka, neželá si, aby to bol niekto z rodiny Z. E. aj z toho dôvodu, že pre ňu je to cudzia osoba. Maloletá má dva roky, nezaujímajú sa o ňu, sú to pre ňu cudzí ľudia, ktorých videla dvakrát v živote a mala s nimi zlú skúsenosť.
Matka neb. Z. E. vo svojej výpovedi uviedla, že chce vykonávať funkciu opatrovníka pre svojho nebohého syna v konaní o určenie otcovstva k maloletej E. T.. Vie o tom, že jej syn udržiaval známosť s matkou maloletého dieťaťa. Samotný syn jej volal v marci 2009, že má známosť, očakávajú narodenie dieťaťa a pripravovali svadbu na júl 2009. Stala sa však dopravná nehoda dňa 19. 4. 2009, pri ktorej Z. E. tragicky zahynul. Vie však o tom, že mu boli vzaté vzorky pre účely analýzy DNA pre možnosť určenia
otcovstva k maloletému dieťaťu. Matka dieťaťa bola taktiež prítomná na pohrebe aj s celou rodinou, kde sa aj rozprávalo o možnosti tohto určenia otcovstva a eventuálne o tom, aby dieťa v budúcnosti nieslo aspoň meno po jej synovi a aby sa volala Martinka. Neskôr však došlo k odmlčaniu zo strany navrhovateľky. V januári 2010 sa Z. E. pokúšala spojiť s matkou dieťaťa, chcela pricestovať na návštevu, doniesť výbavičku, avšak zo strany matky dieťaťa jej už bolo vtedy oznámené, že môže prísť na návštevu len vtedy, ak to priateľ dovolí a doposiaľ k tomuto nedošlo. Zároveň na pojednávaní uviedla, že chce zastupovať v konaní o určenie otcovstva svojho syna aj z toho dôvodu, že je jeho najbližšia príbuzná a vie o tom, že jej syn je pravdepodobným otcom maloletého dieťaťa. V tejto veci o ustanovení opatrovníka sa nejedná o určenie otcovstva, ale len vyslovene o to, kto bude zastupovať jej nebohého syna pre konanie o určení otcovstva, keďže už voči nemu toto konanie nemôže prebiehať. Jej syn Z. E. nikdy nepopieral, že by nebol otcom dieťaťa, naopak pripravovali svadbu a tešili sa na narodenie maloletého dieťaťa.
Podľa § 95 ods.1 Zákona o rodine, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
Podľa § 29 O. z., súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
Podľa § 192 ods. 1 O. s. p., súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať.
Podľa § 192 ods. 2 O. s. p., v uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
Podľa § 29 ods. 1 O. s. p., ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 29 ods. 6 O. s. p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len "drobné spory").
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že domnelému nebohému otcovi je potrebné ustanoviť opatrovníka, voči ktorému bude prebiehať konanie o určenie otcovstva, keďže je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo určené otcovstvo k maloletému dieťaťu. Vzhľadom k tomu, že matka nebohého je jeho najbližšia príbuzná, ktorá môže v konaní svojho nebohého syna riadne zastupovať a navyše samotná ani nepopiera skutočnosť, že by jej nebohý syn nemohol byť otcom maloletého dieťaťa, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ustanovil za opatrovníka pre nebohého Z. E. matku nebohého pani Z. E. pre účely konania o určenie otcovstva k maloletej E. T..
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.