Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-15-2012.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XXX/XX, právne zastúpená Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom so sídlom v Martine, Námestie SNP 5, proti odporkyni: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., W. XXX, právne zastúpená spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, v konaní o zaplatenie 2.360,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 100,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 326,64 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.11.2011, navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.360,- eur, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 09.08.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia, to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka poskytla odporkyni peňažnú sumu vo výške 2.360,- eur na základe ústnej pôžičky, a to bezhotovostnými prevodmi. Dokladom o poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľky odporkyni sú výpisy z účtu navrhovateľky. Dňa 18.05.2009 poskytla navrhovateľka odporkyni sumu 30,- eur, dňa 22.05.2009 sumu 150,- eur, dňa 28.05.2009 sumu 100,- eur, dňa 04.06.2009 sumu 400,- eur, dňa 12.06.2009 sumu 350,- eur, dňa 17.07.2009 sumu 50,- eur, dňa 23.07.2009 sumu 100,- eur, dňa 21.09.2009 sumu 300,- eur, dňa 24.09.2009 sumu 100,- eur, dňa 08.10.2009 sumu 330,- eur, dňa 20.10.2009 sumu 200,- eur, dňa 08.12.2009 sumu 100,- eur. Navrhovateľka vyzvala výzvou zo dňa 31.07.2011 odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak odporkyňa odmietla výzvu prevziať a výzva sa vrátila dňa 08.08.2011 ako nedoručená. Navrhovateľka sa opierala o § 563, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ustanovenie § 563 ukladá žalovanému povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala. Za výzvu sa považuje aj výzva na zaplatenie. Z uvedenej poskytnutej sumy nevrátila odporkyňa ani časť, pričom zostatok nevrátenej sumy predstavuje sumu 2.360,- eur s príslušenstvom. Nakoľko medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebola dohodnutá výška
úrokov z omeškania a odporkyňa je v omeškaní so splnením svojho záväzku voči navrhovateľke, má navrhovateľka v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z nevrátenej peňažnej sumy 2.360,- eur odo dňa jej splatnosti až do jej úplného zaplatenia. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. je výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného. Výška základnej úrokov sadzby ECB uplatňovaná prvý deň, v ktorom došlo k omeškaniu odporkyne bola 1,50 % ročne.
Tunajší súd v uvedenej veci vydal dňa 25.01.2012 pod č. k. 5Ro/253/2011-17 platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa podal odpor. V odpore uviedla, že navrhovateľka jej neposkytla žiadnu finančnú pôžičku. Uvedená suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré jej posielal brat navrhovateľky A. O. (jej bývalý druh). A. O. v čase od mája 2009 do konca októbra 2009 pracoval v D. načierno, bez pracovnej zmluvy a bez pracovného povolenia. Jeho zamestnávateľom bol ten istý zamestnávateľ ako jeho sestry navrhovateľky M. O.. Keďže v tom čase A. O. nemal žiaden účet v banke, dával časť zarobených peňazí svojej sestre, aby jej ona posielal peniaze na jej účet. Tieto finančné prostriedky ona po dohode so svojím druhom použila na úhradu nájomného bytu, v ktorom v tom čase spoločne bývali a na bežné výdavky v domácnosti. Peniaze posielal A. O. a boli spotrebované na uspokojovanie potrieb domácnosti počas ich spolužitia. Ona v tom čase bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v Dolnom Kubíne. Navrhovateľka začala od nej vymáhať uvedenú sumu až potom, ako prestala žiť s A. O., bratom navrhovateľky. Vzhľadom nato, že ona do M. O. žiadnu pôžičku nedostala, neexistuje ani právny dôvod na to, by navrhovateľke zaplatila úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodov považovala návrh v celom rozsahu za neopodstatnený a žiadala Okresný súd v Dolnom Kubíne, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.
V dôsledku podaného odporu došlo v zmysle ust. § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka A. O., ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi, ktoré do spisu predložili účastníci konania.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu trvá a ďalej, že v odpore odporkyne je veľa nepravdy. Ona jej na jeseň 2008 telefonovala do D. na nemecký mobil, či jej môže poslať peniaze, ona povedala, že áno, a keď sa opýtala koľko, tak povedala koľko môže a povedala, aby nič nehovorila bratovi. Ona si 03.06.2008 zobrala kredit vo výške 10.000,- eur, aby požičala peniaze bratovi. Potom išla do banky a spýtala sa, či by sa dal kredit navýšiť a urobilo sa to tak, že sa zobral kredit 15.000,- eur a predošlý 10.000,- eur sa z toho splatil. Rozdiel v sume tých 5.000,- eur jej bol poukázaný až 26. marca 2009. Potom bola Veľká noc počas ktorej bola na Slovensku a keď sa vrátila, tak jej začala posielať peniaze. Posielala ich v takých čiastkach, aké uznala za vhodné. Potom začal v D. pracovať aj jej brat, kde prišiel začiatkom mája 2009 a potom bol asi 2 týždne doma, keď odchádzal na Z. koncom augusta a potom sa znova vrátil. V D. pracoval u jej susedy pani O.. Ona jej povedala, že ona posielala dva razy odporkyni po 300,- eur, čo ona bratovi vyčítala, ale on nevedel, že ona posiela odporkyni peniaze a teda prečo mu to vyčíta. Ona s odporkyňou nespisovala žiadnu písomnú zmluvu, pretože dobre vychádzali a ona si v tom období hľadala prácu a tak vedela, že potrebuje peniaze a dúfala, že keď sa zamestná, tak jej ich vráti. Keď sa od brata dozvedela, že začala pracovať v H. v decembri 2009, tak jej aj poslednú platbu poslala tento mesiac. Brat pracoval v D. asi do konca októbra 2009. Ďalej uviedla, že je veľkou nepravdou, čo uviedla odporkyňa a to, že jej brat mal robiť v Nemecku na čierno. Jeho zamestnávateľ pritom robil pre renovované firmy, takže to poškodilo jeho povesť. Ona sumu z kreditu neposlala odporkyni naraz, ale tak robila po častiach, lebo vedela na základe vlastnej skúsenosti, že odporkyňa nevie narábať s peniazmi.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na tom, čo uviedla v odpore a to, že od mája 2009 jej v tom čase druh A. O. pracoval aj so svojou sestrou v D.. Ona bola v tom čase na materskej dovolenke s najmladším synom, keď s A. O. majú spolu tri deti. A. O. odišiel pracovať do Nemecka na základe toho, že tu nemal prácu a keď odišiel do Nemecka, tak tam nemal ani účet a peniaze jej posielal z
účtu svojej sestry. Tieto peniaze jej posielal na vedenie domácnosti, prioritne na zaplatenie nájmu bytu. Ona navrhovateľku nikdy nežiadala o žiadnu pôžičku ani sa na žiadnej pôžičke nedohodli. Posielané peniaze boli peniaze zarobené jej v tom čase druhom. Pokiaľ neprezvala list, ktorý sa tu zmieňoval, tak to bolo preto, že si myslela, že list bude písaný v takom duchu v akom jej posielal listy jej bývalý druh A., ktoré boli oplzlé. Ďalej uviedla, že navrhovateľka požiadala o vrátenie peňazí až rok potom, čo odišla od svojho druha. Ešte dodala k tomu čo bolo uvádzané a to, že pokiaľ si navrhovateľka mala v D. požičiavať peniaze, tak to mohlo súvisieť s tým, že v tom čase si kupovala auto a zariaďovala byt a možno potrebovala peniaze aj na dovolenku. Nepamätala si, či a ako v roku 2009 komunikovala s navrhovateľkou. Možno sa s ňou rozprávala, keď bola doma cez Vianočné sviatky, ale určite nehovorili o nejakej pôžičke. Možno, že telefonovala navrhovateľke v roku 2009, ale určite to nebolo ohľadne nejakej pôžičky. Ak jej telefonovala tak hovorili, len o bežných veciach. Nikdy by o pôžičku ona nežiadala telefonicky, pretože je potrebné náležitosti pôžičky dohodnúť písomne. Nepamätala si, či volala ja navrhovateľke, alebo ona jej. V tom čase mala telefónne číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Myslí, že v období od mája do decembra 2009 bol A. O. doma asi dvakrát. Nepamätala si, či jej odovzdal nejaké peniaze, a ak jej aj odovzdal, tak to boli peniaze na zaplatenie nájmu bytu. O hospodárení s týmito peniazmi rozhodoval on. Keď jej prišli peniaze na účet posielala ich na účet prenajímateľovi a keď jej dal peniaze do ruky takisto postupovala o čom mám doklady. Nepamätala si sumy aké jej dával A. O. v období od mája do decembra 2009. Nevedela koľko on v D.u zarábal. Pokiaľ ide o jej vzťah s navrhovateľkou tento konfliktný nebol, ale prirodzene sa zhoršil potom, ako sa rozišla s jej bratom, čo sa stalo v septembri 2010. Raz jej poslala smsku so želaním, aby bol niekto v jej rodine chorý, listy jej nepísala. List z 31.07.2011 neprezvala na základe toho, že ona jej nikdy predtým nepísala, tak preto som si myslela, že to bude niečo podobné ako jej písal predtým jej brat. Keďže nemali medzi sebou nič rozriešené, žiadny list od nej ani nečakala. Číslo účtu, IBAN a BIC navrhovateľke oznámila prostredníctvom jej brata s ktorým sa dohodli, že peniaze jej bude posielať z účtu svojej sestry. Peniaze jej A. O. posielal na viackrát preto, že nemal jeden výplatný termín, ale bol vyplácaný každý deň na ruku a tak jej peniaze posielal priebežne. Ona s A. O. vedie dva spory v obidvoch bol neúspešný, zatiaľ nie sú právoplatne skončené a prvostupňové rozhodnutia boli vydané na jeseň minulého roku. Predmetom konania sú nároky na zaplatenie peňažných súm, ide o záväzky z jeho podnikania, ktoré chcel v polovičnom podiele presunúť na mňa. Jednu žalobu stiahol na pojednávaní. Myslí si ,že dôvodom prečo ju žaluje aj v tomto konaní je to, že momentálne nepracuje a takýmto spôsobom si chce zabezpečiť financie. V období od mája do septembra 2009 mala nasledovné príjmy: do konca júna 2009 bola na rodičovskej dovolenke, v júli 2009 jej bola od poisťovne V. vyplatená poistka vyše 1.000,- eur, po skončení rodičovskej dovolenky pracovala pre A. z čoho mala príjem a v tom čase teda nepotrebovala žiadnu pôžičku, keďže peniazmi disponovala. Rodičovský príspevok bol vo výške asi 160,- eur a zo spoločnosti A. okolo 200,- eur mesačne. Z titulu nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom O.. O. A. má ona spoločne s A. O. dlžobu vo výške cez 1.000,- eur. Z titulu nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom Ing. A. G. ostala dlžoba vo výške 800,- eur z ktorej ona 400,- eur postupne splatila na základe dohody s pánom G.. Pokiaľ ide o výživné tak A. O. bolo súdom určené až v roku 2010 a to vo výške 82,- eur na všetky tri deti spolu .V čase od mája do decembra 2009 A. O. nemal súdom určené výživné na deti ani sa na tom osobitne nedohadovali, s tým, že peniaze ktoré jej v tomto období posielal z D. boli na zaplatenie bytu a nákladov domácnosti vrátane nákladov detí.
Svedok A. O., bývalý druh odporkyne a brat navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval v D. od mája do septembra alebo októbra 2009. Keď prišiel do Nemecka, tak sa najprv učil nemecky a potom asi po mesiaci začal robiť príležitostné práce, napríklad kosil trávnik. Nepamätal si, aký príjem dosahoval od mája do decembra 2009, keďže to bolo pred troma rokmi. V období od mája do decembra 2009 nemal založený účet v žiadnej banke. Pozná subjekt pomenovaný O. L.. Ide o susedu jeho sestry v D.. On tejto pani natieral balkón a keďže odporkyňa nemala v tom čase peniaze, tak pani L. požiadal, aby jej poslala peniaze. Pani L. posielala R. A. dvakrát po 300,- eur, ale dátum si nepamätal. On prostredníctvom svojej sestry v období od mája do decembra 2009 R. A. žiadne peniaze neposielal. Nevedel koľkokrát bol v období od mája do decembra 2009 doma, asi dvakrát. V tomto období žil v spoločnej domácnosti so R. A.. Priemerné mesačné náklady na vedenie tejto domácnosti boli približne 450,- eur. Nevedel aký bol príjem jeho družky v tomto období, takisto nemal prístup k jej účtu. Čo v období od mája 2009 do decembra 2009 zarobil, keď robil do septembra alebo októbra 2009, tak všetko čo zarobil, tak nechal doma. Tým mal na mysli miesto, kde si nechávali doma mal na mysli byt, v ktorom býval s družkou, hotovosť. Z obdobie od mája do decembra 2009 na nájomnom určite ostali dlhy. On sa dozvedel o tom, že jeho sestra posielala jeho bývalej družke peniaze až potom, čo sa spolu rozišli, to bolo 07.09.2010.
Následne prišla domov jeho sestra a potom mu to povedala. Sestra mu povedala, že jej posielala peniaze vo forme pôžičky, pretože stále nemala peniaze. Mala v tom čase dva mobilné telefóny a snažila sa žiť na vysokej úrovni. Sestra mu ďalej spomínala, že jej napísala list, na ktorý nereagovala, sestra sa nemohla dopátrať či tento list prevzala alebo nie, potom jej napísala druhý list, ten sa jej vrátil a podala žalobu na súd.
Z výpisov z účtu navrhovateľky na č.l. 5 až 10 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka na účet odporkyne poukázala dňa 18.05.2009 sumu 30,- eur, 22.05.2009 sumu 150,- eur, 28.05.2009 100,- eur, 04.06.2009 400,- eur, 12.06.2009 150,- eur, 22.06.2009 350,- eur, 17.07.2009 50,- eur, 23.07.2009 100,- eur, 21.09.2009 300,- eur, 24.09.2009 100,- eur, 20.10.2009 200,- eur, 08.10.2009 330,- eur a 08.12.2009 100,- eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v prevažnej časti nedôvodný.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka na účet odporkyne v období od 18.05.2009 do 08.12.2009 poukázala v nepravidelných platbách spolu sumu 2.360,- eur. Navrhovateľka však tvrdila, že to bolo titulom pôžičky a odporkyňa tvrdila, že malo ísť o peniaze, ktoré jej prostredníctvom svojej sestry, posielal (v tom čase) druh a otec ich troch maloletých detí A. O. na úhradu potrieb domácností (vrátane úhrad za byt). A. O., v konaní vypočutý ako svedok, tvrdenia odporkyne nepotvrdil. Súčasne však jeho výpoveďou neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky o vzniku zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporkyňou, keď tento nebol svedkom vzniku prípadnej dohody o takomto záväzku, ale o „pôžičke“ sa dozvedel len následne a od svojej sestry (navrhovateľky). Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o vzniku zmluvy o pôžičke pritom spočívalo na strane navrhovateľky, ktorej sa nepodarilo v konaní preukázať, že takáto zmluva (hoc aj v ústnej forme) medzi ňou a odporkyňou vznikla. Súčasne súd konštatuje, že na druhej strane sa odporkyni nepodarilo preukázať, že peniaze, ktoré jej poukázala navrhovateľka boli peniaze, ktoré jej mal posielať v tom čase druh a otec ich spoločných detí A. O., ktorý mal byť podľa jeho výpovede v D. od mája do októbra 2009. Teda odporkyni sa nepodarilo preukázať, že peniaze, ktoré jej boli poukázané navrhovateľkou neboli navrhovateľkine. Odporkyňa síce preukázala, že 31.07.2009 a 12.08.2009 jej bola na účet poukázaná vždy suma 300,- eur od O. L., pričom svedok A. O. potvrdil, že u tejto osoby, počas pobytu v D. pracoval a požiadal ju o zaslanie dvakrát sumy 300,- eur pre odporkyňu, avšak len na základe toho nemožno uzavrieť, že akékoľvek sumy, ktoré navrhovateľka posielala zo svojho účtu na účet odporkyne boli peniazmi A. O., keď tieto navyše boli posielané v nepravidelných termínoch a rôznych sumách. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že ak nebol preukázaný dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov od navrhovateľky pre odporkyňu, toto plnenie je plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalovaného nároku a posúdenie žalovaného nároku po právnej stránke náleží súdu, súd sa zaoberal dôvodnosťou žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne sa pritom zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou odporkyňou v prípade takto posúdeného nároku a dospel k záveru, že táto námietka je v prevažnej časti dôvodná.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
V prejednávanom prípade navrhovateľka podal návrh na súd dňa 16.11.2011, pričom najneskôr sa o tom, že odporkyňa sa na jej úkor obohatila mohla dozvedieť v deň poskytnutia predmetných súm, t.j. dňa 18.05.2009 čo do sumy 30,- eur, dňa 22.05.2009 čo do sumy 150,- eur, dňa 28.05.2009 čo do sumy 100,- eur, dňa 04.06.2009 čo do sumy 400,- eur, dňa 12.06.2009 čo do sumy 150,- eur, dňa 22.06.2009
čo do sumy 350,- eur, dňa 17.07.2009 čo do sumy 50,- eur, dňa 23.07.2009 čo do sumy 100,- eur, dňa 21.09.2009 čo do sumy 300,- eur, dňa 24.09.2009 čo do sumy 100,- eur, dňa 20.10.2009 čo do sumy 200,- eur, dňa 08.10.2009 čo do sumy 330,- eur a dňa 08.12.2009 čo do sumy 100,- eur. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu, nepremlčanou sumou je len suma 100,- eur poskytnutá dňa 08.12.2009.
Súd potom odporkyňu zaviazal na zaplatenie tejto sumy, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 08.02.2012 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o začiatok omeškania, tento súd určil dňom nasledujúcim po doručení žalobného návrhu odporkyni (č.l. 17 p.v. spisu), nakoľko týmto návrhom bola odporkyňa prvýkrát preukázateľne vyzvaná na vrátenie sumy 2.360,- eur (predtým doručovanú výzvu navrhovateľky odporkyňa neprevzala).
S ohľadom na výsledok konania, súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. V prejednávanej veci úspech navrhovateľky predstavuje suma 100,- eur a 9,5% úrok z omeškania ročne od 08.02.2012 do zaplatenia, ktorý do vyhlásenia rozhodnutia predstavuje sumu 5,67 eur, t.j. spolu je úspech navrhovateľa čo do sumy 105,67 eur. Úspech odporkyne predstavuje zamietnutá časť návrhu čo do sumy 2.260,- eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 09.08.2011 do zaplatenia, ktorý do vyhlásenia rozhodnutia predstavuje sumu 235,87 eur a 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 100,- eur za obdobie od 09.08.2011 do 07.02.2012, ktorý predstavuje sumu 4,76 eur,. t.j. spolu úspech odporkyne predstavuje 2.500,63 eur. V percentuálnom vyjadrení je úspech navrhovateľky 4,08% a úspech odporkyne 95,92 %, na základe čoho možno konštatovať, že neúspech odporkyne je len v nepatrnej časti. Odporkyňa si uplatnila trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2 x účasť na pojednávaní), jeden úkon v hodnote 101,25 eur + 7,63 eur režijný paušál t.j. za jeden úkon 108,88 eur a za tri úkony 326,64 eur, ku ktorej sume žiadala priznať 20% DPH v sume 65,32 eur. Keďže však právny zástupca odporkyne nepreukázal, že je platiteľom tejto dane, súd mu žiadanú DPH v sume 65,32 eur nepriznal a navrhovateľku zaviazal na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 326,64 eur, ktoré boli uplatnené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z..
Priznané trovy právneho zastúpenia je navrhovateľka povinná zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočf) nosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Dolný Kubín
12. septembra 2012
JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa