Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-19-2012.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Skalickým, v právnej veci navrhovateľa: O. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XX, proti odporkyni: G. Q., rodená W., narodená XX.XX.XXXX, bytom E., E. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: N. Q., narodená XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov O. Q., narodeného XX.XX.XXXX a G. Q., rodenej W., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred bývalým Mestským národným výborom v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strana XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa zveruje maloletá N. Q., narodená XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatným rozsudkom v časti výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletou N. sa neupravuje a ponecháva sa neobmedzený, podľa vzájomnej dohody rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 24.01.2012 sa domáhal navrhovateľ o rozvod manželstva s odporkyňou a o úpravu práv a povinností k maloletej N. Q., narodenej XX.XX.XXXX s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom navrhovateľ v podanom návrhu konštatoval, že mieni poukazovať výživné na maloletú v sume 200,- eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne. Záverom navrhol, aby jeho styk s maloletou bol neobmedzený.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, žalobným návrhom navrhovateľky, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, dodatkom k pracovnej zmluve zo daň 02.09.1994, zoznamom platieb do 01.01.2012, mesačným príjmom navrhovateľa, potvrdením z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávok z hmotnej núdzi, vyjadrením k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 10.09.2012, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch účastníkov konania sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti Slovenská republika. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v E., E. XX, čím je podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva účastníkov pochádzajú tri deti a to: plnoletá L., narodená XX.XX.XXXX, plnoletá M., narodená XX.XX.XXXX a maloletá N., narodená XX.XX.XXXX, ktoré sú v súčasnosti dospelé, samostatné a zárobkovo činné.
Z výpovede oboch účastníkov konania súd zistil, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené, žijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, nemajú k sebe citové väzby a ani jeden z nich nevidel predpoklad obnovenia spolužitia do budúcnosti. Z čoho teda vyplýva, že citový vzťah medzi manželmi neexistuje už dlhšiu dobu.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky je podaný odôvodnene.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv i povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí , komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodu rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citované väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredie.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Účastníci konania sa vzdali odvolania po vyhlásení rozsudku, preto súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p..
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia nežijú spolu, žijú oddelene, každý z nich má vlastnú domácnosť, nemajú jeden k druhému vzájomný citový vzťah, a preto bolo manželstvo ako nefunkčné v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozvedené.
Príčinu rozvratu manželstva ustálil súd v citovom ochladení, v odlišnosti pováh a záujmov.
V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletej N. Q., narodenej XX.XX.XXXX súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 200,- eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravil a ponechal sa neobmedzený podľa vzájomnej dohody rodičov.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho
účastníci výslovne vzdali do zápisnice súdu po jeho vyhlásení a odôvodnení.
Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné^ priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.