Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-132-2011.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/132/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: C. D. S., S..X..F.., S. S. Ú. X, I., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený J. D.X., S..X..F.., S. S. Ú. X, I., U.: XX XXX XXX, proti žalovanej: O.. P. B.Ž., I. L. X, D., za účasti vedľajšieho účastníka: Y.C. E. F. F. S. G., S. S. K. XX, Z., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený O.. W. A., W. S. S. E.. S. X, S., v konaní o zaplatenie 2.403,54 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi priznáva náhradu trov konania vo výške 130,66 EUR, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka O.. W. A., W. S. S. E.. S. X, S. do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 137,37 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 2.11.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.403,54 EUR s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.759,94 EUR od 9.12.2006 do zaplatenia. Súčasne žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia.
Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s uznesením súdu, aby sa k žalobe vyjadrila do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, doposiaľ.
Písomným podaním zo dňa 14.3.2012 Y. E. F. F. S. G. S. S. K. XX, Z., U.: XX XXX XXX oznámilo, že v zmysle ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.6.2012 žalobca vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. V podaní však neuviedol dôvod späťvzatia žaloby. Zároveň požiadal súd o vrátenie súdneho poplatku a k trovám konania uviedol, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa jeho názoru účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Ďalej v písomnom podaní dôvodil, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napríklad či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí začnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takzvanú „neprijateľnú podmienku“. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Namieta ďalej úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, pretože mu nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka konania oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať vedľajší účastník. O trovách konania žiadal rozhodnúť v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že o trovách vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť ako o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Na základe výzvy súdu k vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 151 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, aby vyčíslil uplatnené trovy konania, vedľajší účastník podaním zo dňa 12. 7. 2012 vyčíslil trovy svojho právneho zastúpenia a okrem iných skutočností uviedol, že žalobca vzal späť svoju žalobu až po jeho vstupe do konania, a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Je tu preto dôvod na aplikáciu § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. Jeho vstup do konania bol opodstatnený, pretože išlo o spotrebiteľskú právnu vec a žalobca vzal žalobu späť pod tlakom účasti vedľajšieho účastníka v konaní, pretože predpokladal náležitú právnu argumentáciu. Zo žalôb, ktoré mu súd doručil spoločne s prílohami aj so späťvzatím žaloby je zrejmé, že žalovaná pohľadávka je premlčaná a vedľajší účastník by v prípade, ak by nedošlo k späťvzatiu žaloby túto procesnú obranu pre spotrebiteľa v konaní určite realizoval. V konaniach do ktorých vstúpil vedľajší účastník následne hromadne berie žaloby späť uvedomujúc si, že v konaní nájde rovnocenného partnera, nie len rezignovaného spotrebiteľa, ktorý sa nevie brániť a náležite právne argumentovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je mimoriadne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo do Občianskeho súdneho poriadku implementované s účinnosťou od 15. 10. 2008 a to zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky súdny poriadok, a poskytol možnosť, aby v prípade takzvaných spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom prípade sa na vstup do konania vyžaduje hmotnoprávny záujem na výsledku konania. V tomto prípade ( vedľajšieho účastníka vstupujúceho do konania v súlade s ust. § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania, ale legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon.
Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prejednávanej veci z právneho hľadiska súd posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetu konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Analogicky keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník, má právo sa dať zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. ( ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Nakoľko žalobca vzal svoj žalobný návrh v celom rozsahom späť pred začatím pojednávania, súd konanie v súlade s dispozičným úkonom v zmysle citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
V danom prípade žalobca súdu nepreukázal, že žalobu podanú na súd dňa 10.11.2011 vzal späť pre správanie žalovanej. Z procesného hľadiska tak žalobca zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto je povinný v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku nahradiť trovy konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi.
Žalovaná v priebehu súdneho konania nepodala návrh na rozhodnutie o trovách konania, a preto v súlade s ust. § 151 ods. 1 náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Vedľajší účastník elektronickým podaním doručeným súdu dňa 12.7.2012 vyčíslil trovy konania na sumu 261,30 EUR, pozostávajúcu
- zo sumy 202,50 EUR titulom odmeny za odmeny za 2 úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 101,25 EUR (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné stanovisko zo dňa 12.7.2012),
- zo sumy 15,26 EUR titulom náhrady režijného paušálu, t.j. 2 x 7,63 EUR (rok 2012),
- zo sumy 43,55 EUR titulom 20 % DPH z odmeny a náhrady režijného paušálu.
Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a dospel k záveru, že toto nie je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov z dôvodu, že ust. § 10 citovanej vyhlášky taxatívne vymedzuje za ktoré úkony právnej služby patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom uplatnené trovy vedľajším účastníkom za úkon - stanovisko zo dňa 12.7.2012 a k nemu prislúchajúci režijný paušál nemožno pokladať za podanie vo veci samej, nakoľko išlo z jeho strany len o vyčíslenie uplatnených trov konania a argumentáciu pre jej priznanie súdom.
Pri priznaní náhrady trov konania súd tak vychádzal z hodnoty pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, vyčíslenej v písomnom podaní žalobcu zo dňa 10.11.2011 na sumu 2.403,54 EUR (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej pomoci po 101,25 EUR podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu zastúpenia (§ 14 ods. 1 psím. a) vyhl. 655/2004 Z.z.), z náhrady režijného paušálu 1 x 7,63 EUR ( v roku 2012), t.j. 7,63 Eur (§ 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a 20 % DPH zo sumy 108,88 EUR, t.j. 21,78 EUR (§ 18 ods. 3 vyhl. č 655/2004 Z.z.).
Na rozhodnutie o trovách konania súd neaplikoval ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Prisúdené trovy konania je tak žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.
Zároveň súd rozhodol o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 137,37 EUR, a to v súlade s ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje (ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu ( sídla ) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
Žalobca uhradil pri podaní žaloby dňa 10.11.2011 súdny poplatok za žalobu kolkovými známkami v sume 144 EUR.
Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o sumu 6,63 EUR žalobcovi prostredníctvom príslušného Daňového úradu Bratislava, ktorému súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.