Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/26/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Š. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, B. T. B. P., štátny občan Slovenskej republiky a 2/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, B. T. B. P., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporkyni: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, U. O., štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 2.587,13 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1 /a 2/ rade žiadali súd, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť im sumu 2.587,13 Eur titulom pôžičky. Uviedli, že s odporkyňou uzatvorili ústne zmluvu o pôžičke podľa a nasl. , kedy postupne od 28.08.2000 do 02.12.2003 požičali odporkyni finančnú hotovosť v celkovej výške 2.587,13 eur ako pôžičku s tým, že túto im vráti. Odporkyňa pôžičku doposiaľ nevrátila hoci ju navrhovatelia pri osobnom stretnutí v roku 2007 na vrátenie dlžných peňazí vyzvali.

Súd vo veci vydal dňa 09.06.2011 platobný rozkaz pod číslom konania -11.

Proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odporkyňa podala odpor s odôvodnením, čím sa v zmysle ust. § 174 ods. 2 zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu.

Odporkyňa uviedla, že tvrdenia navrhovateľov nie sú pravdivé o čom svedčí aj absencia dôkazov. V žalobe uvedenému skutkovému stavu nikdy nedošlo a nie sú jej známe ani iné skutočnosti, na základe ktorých by bola povinná navrhovateľom čokoľvek plniť. Vyslovila názor, že súd nemal pristúpiť k vydaniu platobného rozkazu, nakoľko navrhovatelia nepredložili žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenosť ich pohľadávky. Jej manželstvo so synom navrhovateľov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu, mali podľa jej názoru, navrhovatelia žalovať jej bývalého manžela nakoľko, ak by pohľadávka navrhovateľov bola oprávnená patrila by do BSM, nakoľko podľa navrhovateľov mala vzniknúť počas trvania manželstva. Súčasne podala námietku premlčania nároku, keď navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že posledná pôžička mala byť 02.12.2003.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka, oboznámil sa s poznámkami o rozpise žalovaných súm, s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. , ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Z výsluchu navrhovateľa v 1/ rade súd zistil, že od navrhovateľov v 1/ a 2/ rade nikto nežiadal peniaze, ale keď títo videli, že odporkyňa a syn peniaze potrebujú, tak im ich navrhovatelia dali. Navrhovateľ im peniaze dával, keď niečo potrebovali kúpiť. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.2012 uviedol, že o požičiavanie peňazí nežiadali ani odporkyňa, ani ich syn.

Z výsluchu navrhovateľky v 2/ rade súd zistil, že odporkyňa bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností domu, žila v manželstve s ich synom a oni im po troche nosili peniaze na betón, na žumpu, pretože peniaze potrebovali. Keď sa dozvedeli, že dom predala išli za ňou a požiadali ju, aby peniaze vrátila. Dávali tiež peniaze na cement, na žumpu, na uhlie i iné veci. Navrhovateľka v 2/ rade na jednej strane tvrdila, že odporkyni a ich synovi dávali peniaze, na druhej strane tvrdila, že peniaze požičiavali. Z jej výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.05.2012 tiež vyplýva, že s navrhovateľom v 1/ rade „dotovali čo bolo treba“ a z výsluchu na pojednávaní konanom dňa 09.07.2012, že peniaze sa im nezaviazal vrátiť nikto.

Svedok T. W. uviedol po oboznámení s predmetom výsluchu, že odovzdávanie peňazí prebiehalo tak, že rodičia chodili k nemu a k odporkyni. Vždy keď niečo potreboval, tak im povedal a myslí si, že to, že potrebujú peniaze hovorila aj odporkyňa. Prebiehalo to tak, že on povedal, že potrebujú s odporkyňou peniaze, jeho rodičia (navrhovatelia v 1/ a 2/ rade) im peniaze požičali, pričom nikdy sa nič nevracalo. Potom, ale odporkyňa predala chalupu a bolo to. On by určite pýtal viac ako rodičia a aj bude pýtať. Podľa neho došlo k takým dohodám, že peniaze sa rodičom budú splácať, keď nejaké peniaze budú, pričom sa predala nehnuteľnosť a peniaze boli. Sama odporkyňa povedala rodičom, keď predala dom, že im peniaze vráti. K odovzdávaniu peňazí dochádzalo tak, že peniaze boli odovzdávané jemu aj jeho bývalej manželke - odporkyni. Dostával ich do ruky on i odporkyňa. Peniaze sa požičiavali na prestavbu nehnuteľnosti kúpenej počas trvania manželstva, ktorá bola napísaná len na odporkyňu z dôvodu, že voči nemu boli vedené exekučné konania. Predtým, ako sa kupovala nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo bolo zapísané len na odporkyňu, on bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú predal, pričom si tiež brali počas trvania manželstva úver. Pôvodne chcel podať na odporkyňu žalobu, avšak potom, čo mu bolo advokátom povedané, že každé pojednávanie bude stáť 6.000,- Sk, tak to neriešil. Podľa svedka rodičia im celkovo poskytli sumu 200.000,- Sk, z toho 100.000,- Sk „do domu“. O peniaze žiadal on i odporkyňa a došlo k takým dohodám, že on i bývalá manželka vrátia požičané peniaze. Rodičia im peniaze aj dávali, niečo požičiavali, niečo dali darom. Niečo jeho matka nezapísala, napr. to, že dala jemu 100.000,- Sk, ktoré sa vložili do domu, a to do domu bolo vložených i viacero peňazí.

Podľa ustanovenia , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali nimi tvrdený skutkový stav, keď ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by navrhovatelia uzatvorili s odporkyňou zmluvu o pôžičke. Vychádzajúc z tvrdení účastníkov k uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo, podľa názoru súdu nedošlo ani k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Z výsluchu samotných navrhovateľov je zrejmé, že peniaze poskytovali v čase trvania manželstva odporkyni a ich synovi, ktorý je v súčasnosti jej bývalým manželom. Samotná výpoveď navrhovateľa v 1/ rade bola rozporná so skutočnosťami uvádzanými v návrhu, keď navrhovateľ v 1/ rade tvrdil, že odporkyni a jej manželovi (svojmu synovi) dával peniaze, keď niečo potrebovali kúpiť, pretože ich nemali odkiaľ zobrať, pričom o peniaze ich nikto nežiadal a keď videli, že peniaze potrebujú, tak im ich dali. Rovnako bola rozporná výpoveď navrhovateľky v 2/ rade, ktorá na strane jednej tvrdila, že peniaze odporkyni a jej synovi požičali tak ako to navrhovatelia uviedli v návrhu, na strane druhej však tvrdila, že peniaze odporkyni a jej synovi dávali, čo bolo treba to „dotovali“. Z jej samotnej výpovede (č.l. 47) tiež vyplýva, že peniaze sa im nezaviazal vrátiť nikto.

Výpoveď svedka T. W., syna účastník súd považuje za účelovú realizovanú v snahe potvrdiť, že jeho rodičia jemu a odporkyni požičiavali peniaze. Výpoveď bola v zjavnom rozpore s výpoveďami samotných navrhovateľov.

Vychádzajúc z citovaného ust. , základnými znakmi zmluvy o pôžičke je prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda jej spotrebovaní konkrétne - druhovo určených, tiež dočasnosť a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, tiež doba splatnosti jej vrátenia, čo však nie je podmienkou platnosti predmetnej zmluvy, pretože v takom prípade sa vychádza z , v zmysle ktorého ak doba vrátenia dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Vykonaným dokazovaním navrhovateľmi vôbec nebolo preukázané ani to, že navrhovatelia prenechali odporkyni veci určené podľa druhu, t.j. v danom prípade peniaze, ani to, že by sa im táto zaviazala po uplynutí dohodnutej doby im veci rovnakého druhu - v danom prípade peniaze vrátiť. Tvrdenia navrhovateľov uvedené v návrhu boli v zjavnom rozpore s ich tvrdeniami uvádzanými na pojednávaniach, značný bol tiež rozpor tvrdenia navrhovateľky v 2/ rade na pojednávaniach, keď na strane jednej táto tvrdila, že peniaze odporkyni požičiavali, na strane druhej tvrdila, že odporkyni a jej synovi dávali peniaze, „dotovali čo bolo treba“, pričom peniaze sa im nezaviazal vrátiť nikto. Keďže nebola preukázaná ani samotná existencia zmluvy o pôžičke súd nemohol návrhu vyhovieť a zaviazať odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy. I keď odporkyňa uviedla, že by bola ochotná dať navrhovateľom 1.500,- Eur v splátkach a tak splatila dlh za jej bývalého manžela, keď existenciu zmluvy o pôžičke ona samotná popierala a nebola preukázaná ani skutočnosť, že by jej bývalý manžel mal dlh vo výške 1.500,- Eur vo vzťahu k navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a tiež ani skutočnosť, že by došlo k postúpeniu takéhoto prípadného dlhu, či k jeho prevzatiu.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporkyňou, túto v danej veci nebolo možné zohľadňovať a zaoberať sa ňou prioritne, keď odporkyňa túto odvodzovala odo dňa 02.12.2003, ktorý deň mal byť posledným dňom, kedy podľa navrhovateľov malo dôjsť k požičaniu peňazí odporkyni. Pri zmluve o pôžičke je premlčacia doba trojročná a začína plynúť nie odo dňa, kedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, ale odo dňa, kedy by navrhovatelia svoj nárok z tohto zmluvného vzťahu mohli uplatniť po prvýkrát, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorý deň by odporkyňa ako dlžníčka navrhovateľom ako veriteľom, napriek tomu, že by sa peniaze vrátiť zaviazala nevrátila, resp. v prípade, že by deň vrátenia nebol určený, odo dňa nasledujúceho po prvom dni potom, čo by navrhovatelia ako veritelia odporkyňu ako dlžníčku o plnenie zo zmluvy o pôžičke požiadali. Keďže však nebola preukázaná ani existencia zmluvy o pôžičke ani deň, ku ktorému by eventuálne malo dôjsť k plneniu odporkyne vo vzťahu k navrhovateľom, nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporkyňou a nezaoberať sa skutkovým stavom.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, keď navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani uzavretie zmluvy o pôžičke, pričom z ich návrhu ani z ich výsluchu nevyplynulo, že by im odporkyňa mala žalovanú sumu zaplatiť z iného titulu, súd návrh navrhovateľom v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle , v zmysle ktorého by úspešnej odporkyni patrila náhrada účelne vynaložených trov konania. Nakoľko však tejto trovy konania nevznikli a ani trovy konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (, , )

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.