Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-60-2012.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/60/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova ul.č. 48, právne zastúpený JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, proti odporcovi: U. N., nar. X.X.XXXX, bytom U. č. XX v konaní o zaplatenie 1.960,11 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.633,22 € s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.633,22 € od 30.9.2011 do zaplatenia
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Súd priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 66,64%.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na začatie konania, v ktorom žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 1.960,- € s príslušenstvom. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 19.11.2003 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 2.2.2004 navrhovateľ poskytol odporcovi k jeho bežnému účtu kontokorentný úver do výšky úverového rámca 49.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby ku dňu 2.2.2004 10,85%. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 1.2.2005. oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 14.6.2007 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s účinnosťou od 14.6.2007 sa výška poskytnutého úverového rámca znižuje na sumu 45.000,- Sk a povolené prečerpanie sa bude úročiť aj naďalej premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá ku dňu 14.6.2007 bola vo výške 15,10%. Prečerpanie mu bolo poskytnuté do 7.8.2040. z dôvodu porušenia povinností zo strany odporcu, navrhovateľ v zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere a obchodnými podmienkami ukončil s odporcom zmluvný vzťah a opakovane vyzval odporcu na zaplatenie dlhu listami zo dňa 16.5.2011, 13.6.2011 a 29.9.2011. na tieto výzvy odporca ani čiastočnou úhradou nereagoval. Ku dňu 29.9.2011 dosiahla výška splatného dlhu odporcu sumu 1.960,11 €. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 1.633,22 €, úrokov z omeškania od 23.7.2011 do 29.9.2011 vo výške 25,04 € a príslušenstva pohľadávky vo výške 301,85 €.
Odporca sa k návrhu vo veci písomne ani ústne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, posledné dňa 12.9.2012 v neprítomnosti účastníkov konania a za splnenia podmienok uvedených v § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi riadne doručené do vlastných rúk. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.09.2012 a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov. Súd mal za to, že spis
obsahuje dostatok spoľahlivých podkladov pre rozhodnutie vo veci samej a neobsahuje viac materiálov na doplnenie dokazovania.
Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, listinnými dokladmi - výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, obchodnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, oznámením o poskytnutí povoleného prečrpania, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 2.2.2004výpisom o transakciách na účte, potvrdením o úrokových sadzbách a ostatnými listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav.
Medzi navrhovateľom a odporcami došlo dňa 2.2.2004 k uzavretiu Zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorá týmto dňom nadobudla účinnosť a zo strany odporcu došlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere ako aj Všeobecných obchodných podmienok. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a to s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal navrhovateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, poplatkami, akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov; d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Po oboznámení sa obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.02.2005, ktorú navrhovateľ predložil, súd dospel k záveru, že táto Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, pretože neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. V Zmluve o úvere, ktorú predložil navrhovateľ nie je uvedený RPMN, z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ nemá v tomto prípade nárok na úroky z omeškania a poplatky tak ako to cituje § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. kedy v takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V tomto prípade ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, čím sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (pretlačenej) zmluvy.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27.06.2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/98 až C - 244/98 Zb. s I - 494/1 bod 25 ako aj z 26.10.2006, Mostaza Claro, C - 168/05 Zb. z. I - 10421, bod 25 tiež článok 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C - 76/10 Pohotovosť/B.).
Na základe uvedeného, má súd za to, že odporcovi bol poskytnutý bezúročný úver bez poplatkov vo výške 1.633,22 €, a preto ho zaviazal iba na túto sumu. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol pre jeho nedôvodnosť.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola odporcovi odoslaná dňa 14.6.2011; v nej navrhovateľ stanovil lehotu na plnenie do 7 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ sa domáhal úroku z omeškania od 30.9.2011, preto okrem sumy 1.633,22 € bol navrhovateľovi priznaný tiež úrok z omeškania v zmysle návrhu a v zákonnej sadzbe 8% ročne.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 1.633,22 €. Návrh na začatie konania však požadoval sumu 1.960,11 € s príslušenstvom, čím pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 83,32% : 16,68%. Čistý úspech navrhovateľ tak bol 66,64%.
Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania vyjadrenej percentom 66,64%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).