Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10P/33/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Júliou Stuhlmann-Podobovou v právnej veci navrhovateľky S. Q., K.. XX. X. XXXX, O. V.S. O., Pionierska 981/9, právne zastúpený JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9, proti odporcovi Ľ. Q., K.. XX. X. XXXX, O. V. O., Y. XXXX/XXX-X, právne zastúpený JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, spol. s.r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W. Q., K.. XX. X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo K. S.K. Q.B. Y.. J. K.. XX. X. XXXX, U. R. Ľ. Q., K.. XX. X. XXXX, T. P. XX. X. XXXX B. V. O., G. B. S.K. Q.. B. B.. XX, Y. XXXX, K. W.. XXX, V. V.. Č.. XX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e mal. W. Q.Š., K.. XX. X. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že si otec prevezme dieťa prvýkrát v piatok po právoplatnosti rozsudku o 8,00 hod pred bytom matky a matka si dieťa prevezme pred bytom otca v nasledujúci utorok o 8,00 hod a takto sa budú rodičia v starostlivosti striedať každý piaty deň.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu Q.. W., nar. XX. X. XXXX výživným vo výške 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX B. Y. S. B. V. O.. Uviedla, že do roku 2010 bolo manželstvo harmonické. Od leta roku 2011 sa začali v manželstve objavovať prvé vážnejšie rozpory, ktoré súviseli so žiarlivosťou odporcu. V tom čase zostal odporca nezamestnaný, čo situáciu len zhoršovalo. Z finančných dôvodov začala navrhovateľka pracovať ako čašníčka, kde prichádzala do kontaktu s mnohými ľuďmi, čo zhoršilo odporcovu žiarlivosť, pričom začal byť agresívny. Na základe uvedeného vzťahy medzi nimi ochladli a dňa 19.3.2012 sa odporca odsťahoval aj spolu s maloletou W. zo spoločnej domácnosti k jeho rodičom. Ďalej uviedla, že za ďalší dôvod, prečo nefunguje ich manželstvo s odporcom je neustále zasahovanie rodičov odporcu do ich vzťahu, pričom ich záujem o maloletú W. X.e až prehnaný, nakoľko navrhovateľke priam bránia v styku s maloletou. Obnovenie ich manželského spolužitia je už nemožné, a preto žiadala jej návrhu na rozvod vyhovieť. Zároveň navrhla, aby súd zveril maloletú do jej starostlivosti, otcovi určil

výživné vo výške 100,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, že bude oprávnený stýkať sa s mal. W. dva dni v týždni.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 3.4.2012 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Mal za to, že rozvrat v ich manželstve, ktorý spôsobila navrhovateľka nemožno považovať za neprekonateľný, trvalý ani hlboký. Konanie navrhovateľky považoval za ľahkovážne a poukázal na skutočnosť, že ide ani nie o 3 ročné manželstvo, pričom s navrhovateľkou nie sú odlúčení intímne a hospodársky viac ako jeden rok, aby bolo možné toto manželstvo považovať za hlboko rozvrátené. Jej tvrdenia o agresivite odporca považoval za vymyslené. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu, rodného listu Q.. W., potvrdenia o pobyte navrhovateľky, správ o príjmových pomeroch navrhovateľky, Vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 18.4.2012 a zistil nasledovné:

Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi. Manželstvo T. P. XX.X.XXXX B. V.. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja manželia sú štátnej príslušnosti SR. Z manželstva navrhovateľa a odporkyne pochádza Q..W., K.. XX.X.XXXX, ako to vyplýva z rodného listu maloletej. Posledným spoločným bydliskom manželov je Mesto Považská Bystrica.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Uviedla, že nevidí predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že nadviazala mimomanželskú známosť s U. S., ktorá trvá pol roka a je aj intímneho charakteru. Do nadviazania známosti bolo manželstvo funkčné. Známosť nadviazala z dôvodu, že si s odporcom nerozumela vo všetkých oblastiach, sprotivil sa jej. Odporca bol žiarlivý, zakazoval jej ísť s kamarátkami von, prekážalo mu, že chodí do práce. Agresivita sa u odporcu prejavila asi raz alebo dva krát, keď chcela ísť po práci von, odporca ju kopol do chrbta a zhodil zo schodov. Do ich vzťahu zasahovali jeho rodičia, napríklad sa starali o to, či má navarené a pod. Dňa 1. apríla 2012 odišla zo spoločnej domácnosti k svojej matke a o maloletú W. sa stará s odporcom striedavo.

Uznesením č.k. -29 zo dňa 17.4.2012 súd konanie prerušil s tým, že účastníci navštívia manželskú poradňu za účelom odstránenia nedorozumení.

Dňa 20.7.2012 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla pokračovať v konaní, nakoľko k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo, rozpory medzi účastníkmi sa ešte viac prehĺbili.

Navrhovateľka nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej starostlivosti s poukazom na záujem dieťaťa. Matka má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú, je na rodičovskej dovolenke, kým otec pracuje na smeny a o dieťa by sa starali jeho rodičia. Poukázala tiež na vek maloletej, ktorá nemá ešte ani 3 roky a nie je ešte citovo a emočne vyspelá na striedavú starostlivosť. Taktiež striedavá starostlivosť predpokladá komunikáciu medzi rodičmi, pričom títo spolu komunikujú len cez SMS, v ktorej otec matke oznámi, že si vezme dieťa a neskôr oznámi, že ho vráti. Okrem toho má dieťa problém zvyknúť si pri zmene prostredia, neposlúcha matku, nechce jesť. Navrhla, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 100,- Eur. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou tak, že otec bude tráviť s dieťaťom 3 víkendy po sebe a matka 4. víkend s tým, že otec by si dieťa vyzdvihol v piatok a v pondelok by ho priviedol do škôlky. Dieťa zatiaľ do škôlky nechodí.

Odporca na pojednávaní dňa 11.9.2012 súhlasil s rozvodom manželstva. Žiadal, aby maloletá bol zverená do striedavej osobnej starostlivosti, tak, že bude mať možnosť byť s maloletou tak cez týždeň ako aj cez víkend, najlepšie v intervaloch 4 dni. Striedavá starostlivosť v podstate funguje aj teraz, keď si dieťa berie vo štvrtok a odovzdáva ho matke v nedeľu. Takto to nefunguje pravidelne, ale vždy sa obaja rodičia o ňu starajú rovnaký počet dní. O Q. W. sa otec stará 3 - 4 dni v týždni. Matku informuje o zdravotnom stave dieťaťa, naposledy keď mala W. kiahne, informoval matku a tiež jej odovzdal lieky. Keď matke privedie dieťa, vždy jej oznámi, kedy opätovne príde, ona s tým súhlasí a toto považuje za

vzájomnú dohodu. Býva u rodičov v 3-izbovom byte. Dcéra má postieľku s ním v izbe a kútik na hranie. Pracuje v 4 - smenej prevádzke v Q. B. V.. So starostlivosťou o maloletú mu pomáha matka. Ďalej uviedol, že si neuplatňuje nárok na rodičovský príspevok a súhlasil, aby tento poberala matka a rodinné prídavky, aby poberali striedavo, jeden mesiac on a druhý matka.

Opatrovníčka uviedla, že je v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Treba však zohľadniť jeho útly vek, na druhej strane je zvyknuté byť v starostlivosti aj otca aj matky. Matka nenamietala starostlivosť otca, obaja majú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú, a preto apelovala na rodičov, aby sa v tomto smere dohodli.

Otec je zamestnaný vo firme F. B. V. B. Q. s príjmom 500,- Eur mesačne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100,- Eur mesačne. Spláca pôžičku po 50,- Eur mesačne. Iné výdavky okrem telefónu nemá.

Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a rodinné prídavky vo výške 20,- Eur mesačne. Býva v prenajatom byte s priateľom, náklady na bývanie platia vo výške 200,- Eur. Tieto platí priateľ, ktorý je zamestnaný. Okrem pôžičky, ktorú platí vo výške 50,- Eur mesačne, iné výdavky nemá.

Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 18.4.2012 bolo zistené, že na konzultáciu sa dostavili obaja manželia, záujem o prácu na vzájomnom vzťahu a zachovaní manželstva prejavil len manžel, a preto nie je možné zrealizovať ďalšie intervencie psychologickými metódami na znovuobnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že manželstvo je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia sa intímne nestýkajú od leta roku 2011, nehospodária spolu od októbra/novembra 2011, od apríla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, vzájomne si nepomáhajú. Súd rozvrat považoval za trvalý. Nezhody medzi manželmi sa začali výrazne prejavovať v lete roku 2011. Navrhovateľka mala pocit, že odporca je bezdôvodne žiarlivý, agresívny, že ju obmedzuje v kontakte s kamarátkami, keď chcela ísť s nimi von po práci, mala pocit zasahovania rodičov odporcu do ich vzájomného vzťahu a tiež jej prekážal ich prílišný záujem o maloletú W.. Uvedené nezhody súd považoval za riešiteľné, a preto súd viedol manželov k ich riešeniu prostredníctvom manželskej poradne, ktorý záujem prejavili obaja manželia. Na návšteve u psychológa však snahu na zachovaní manželstva prejavil len odporca, a preto obnova manželského spolužitia psychologickými metódami bola nerealizovateľná. Následne navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala o pokračovanie v konaní. V priebehu konania navrhovateľka priznala nadviazanie mimomanželskej známosti, ktorú skutočnosť súd považoval za podstatnú a majúcu za následok absolútny a nezvratný rozpad manželstva. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k priateľovi a účastníci začali viesť svoj život oddelene. Ani jeden z účastníkov už nemal záujem žiť v takto narušenom manželskom zväzku. V záujme maloletej je, aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Súd má za to, že práve zachovanie takéhoto formálneho manželstva prináša do vnímania maloletého dieťaťa neistotu, zmiešané emócie a znemožňuje vytvorenie zdravého, pokojného a stabilného prostredia pre jej riadnu výchovu a vývoj.

Rozvrat medzi manželmi sa javí ako nenapraviteľný stav t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie ich plnohodnotného spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine rozviedol, pričom prihliadal v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V zmysle § 75 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Súd vyhovel žiadosti otca a maloletú W. zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec prevezme dieťa prvýkrát v piatok po právoplatnosti rozsudku o 8,00 hod pred bytom matky a matka si dieťa prevezme pred bytom otca v nasledujúci utorok o 8,00 hod a takto sa budú rodičia v starostlivosti striedať každý piaty deň. Súd skúmal predovšetkým záujem maloletého dieťa. V konaní mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. W., z ich postojov, názorov a vyjadrení súd zistil pozitívny vplyv výchovného pôsobenia každého z rodičov. Podľa zhodných vyjadrení matky i otca, v súčasnosti sa o maloletú starajú obaja, tak že ju majú v starostlivosti striedavo, približne rovnaký počet dní, čím sa v podstate realizuje striedavá starostlivosť. Rodičia sa dokážu na takejto starostlivosti bez problémov dohodnúť, vzájomne sa informujú o zdravotnom stave maloletej, dokážu a sú zvyknutí spolupracovať a komunikovať v záujme dieťaťa. Je nepochybné, že obaja rodičia sú spôsobilí a majú záujem dieťa vychovávať. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval na záujem dieťaťa, s tým, aby bolo zverené do starostlivosti matke vzhľadom na jeho vek, súd mal za to, že práve nariadenie striedavej starostlivosti je v záujme dieťaťa, aby sa zachoval jeho vzťah k obidvom rodičom, pričom súd prihliadal na jeho citové väzby k obom rodičom, vychádzal z jeho vývinových potrieb a stability budúceho výchovného prostredia. Súd mal za to, že zverenie maloletej do striedavej starostlivosti bude v najmenšej miere zasahovať do jej doterajšieho výchovného prostredia a prežívania danej situácie a bude kontinuálne pokračovať v doteraz realizovanom systéme starostlivosti rodičov o maloletú. Súd mal za to, že mal. W. bude mať pri zachovaní tohto systému vždy dostatočný čas na trávenie s každým rodičom a to jednak počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendu. Napriek nesúhlasu matky so zverením maloletej do striedavej starostlivosti, súd ako prvoradé hľadisko vzal záujem dieťaťa. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Matka však neuviedla žiadne dôvody, ktoré by mohli mať preukázateľne negatívny vplyv na záujem dieťaťa. Súd mal za to, že svojvoľné, iracionálne, nelogické odmietanie striedavej starostlivosti by bolo zneužitím práva rodiča dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa.

Vychádzajúc z porovnania osobných, majetkových a príjmových pomerov rodičov, keď matka je t.č. na rodičovskej dovolenke s príjmom 194,70 Eur a príjem otca predstavuje 500,- Eur mesačne je nepochybné, že majetkové pomery rodičov sú v nepomere, a preto súd po zohľadnení výdavkov považoval za primerané aj vzhľadom na vek dieťaťa, aby otec prispieval matke na výživu dieťaťa sumou 30,- Eur mesačne.

Súd podľa vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený alebo opatrovník podať návrh na vykonanie exekúcie.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.