Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/119/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. L., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: U. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Vaľom, so sídlom AK Bratislava, Seberíniho 21 a H. L., nar. X.X.XXXX, bytom H., J. H. XX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. L., narodenú X.X.XXXX, z doterajšej sumy 82,98 euro mesačne na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 11.2.2011, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné na maloletú R. za obdobie od 11.2.2011 do 31.8.2012 v sume 893,38 eur je otec povinný splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.09.2012 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.

Otec má právo stretávať sa s maloletou R. v čase:

- Každú párnu sobotu v kalendárom roku v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletú späť matke v jej byte.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č.k. -13 zo dňa 20.3.2006 v časti o výživnom na maloletú R..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.11.2010, následne po prenesením príslušnosti OS Banská Bystrica na tunajší súd dňa 8.7.2011, žiadal otec aby súd upravil jeho styk s maloletou dcérou R. a to každý párny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele 20,00 hod a cez letné prázdniny od 1.7. do 31.7. každý kalendárny rok. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka poslednú dobu bezdôvodne zabraňuje v styku s maloletou dcérkou a vyhráža sa mu že ju neuvidí vôbec. S dcérou si dobre rozumie, rada chodieva k

starým rodičom, ktorí ju tiež majú veľmi radi. Vyživovaciu povinnosť si riadne plní a chce osobne vplývať na formovanie osobnosti dcéry a podieľať sa na jej výchove.

Matka dňa 11.2.2011 na tunajšom súde podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú R. a žiadala aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na sumu 300 eur mesačne spätne od 11.2.2010, konanie je vedené pod sp.zn.: .

Tunajší súd uznesením zo dňa 14.2.2012, č.k. konania vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp.zn.: a spojil do spoločného konania, ktoré bude naďalej vedené pod sp.zn.12P 119/2011 s poukazom na ust. ods.l

Otec na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu v časti úpravy styku s dcérou trvá a zo svojho príjmu je schopný prispievať na výživu dcéry max.sumou 100 eur .

Matka s návrhom otca na úpravu styku súhlasila avšak vzhľadom na skutočnosť, že otec sa o dcéru dlhodobo nezaujíma, nevyužíva ani predbežné opatrenie súdu v Banskej Bystrici, dcéra nie je na otca zvyknutá súhlasí so stykom každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 16,00 hod., ak sa otec s dcérou zblížia a dcéra bude chcieť u otca prespať nebude proti . Čo sa týka výšky výživného žiada sumu 300 eur od 11.2.2010.

Kolízny opatrovník odporučil súdu upraviť styk otca s dcérou každú párnu sobotu od 10,00 hod do 16,00 hod a zvýšiť otcovi výživné na sumu 140 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s rodným listom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -13 zo dňa 20.3.2006, fotokópiami poštových zloženiek o úhrade výživného, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -25 zo dňa 23.3.2011, písomným vyjadrením matky k návrhu otca, potvrdením o príjme matky, nákladmi na bývanie, potvrdením o príjme otca, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na ,vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

Maloletá R. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -13 zo dňa 20.3.2006 , rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2006, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, otec sa v rámci rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletej počnúc dňom 1.4.2006 mesačne sumou 2.500 Sk. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá vo veku necelých dvoch rokov, matka bola na rodičovskej dovolenke, otec bol zamestnaný ako kaderník z príjmom cca 7000 Sk.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. -25 zo dňa 23.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2011 súd predbežným opatrením upravil styk otca s maloletou R. a to každý párny týždeň v roku od piatku 16,00 hod. do nedele 17,00 hod. Matka voči uznesenie podala odvolanie, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -35 zo dňa uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Od poslednej úpravy výživného v roku 2006 otec nezmenil osobný stav je slobodný. Dňa 30.6.2011 sa mu z mimomanželského vzťahu s L.U. H. narodil syn. S matkou maloletého žije otec v spoločnej domácnosti od 1.7.2011, otcovstvo otec k synovi uznal na matrike. Priateľka otca je na materskej dovolenke, pred tým pracovala v Ikei ako balička, nevie aký má priateľka príjem. Bývajú v 2.ozbovom byte ktorého výlučnou vlastníčkou je priateľka otca. Otec pracuje v stavebnej firme svojho otca, firma nevykonáva žiadnu činnosť, otec na pojednávaní uviedol, že pracuje ako brigádnik v Kauflande Malacky a mesačný príjem z tejto činnosti je cca 64 eur. Otec prispieva na výživu syna X. sumou 100 eur, finančne mu vypomáhajú jeho rodičia. Od 23.3.2012 sa otec zamestnal v spoločnosti s.r.o. Schnellecke Slovakia a

jeho priemerný mesačný netto príjem je 573,08 eur. S maloletou dcérou sa chce stretávať tak ako uviedol v návrhu.

Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav je slobodná, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Zamestnaná je ako vedúca pobočky Slovenskej Pošty Rovinka od 20.4.2012, jej priemerný mesačný netto príjem je 401,87 eur, poberá rodinné prídavky 22,54 eur, iný príjem nemá , nepodniká. Do februára 2012 bola matka zamestnaná v spoločnosti RAB-STAV na dohodu o vykonaní práce , s príjmom netto mesačne 130 eur. Spolu s maloletou býva u svoje matky v jej rodinnom dome, kde užívajú jednu miestnosť, matke prispieva na bývanie 150 eur, v tejto sume je započítané aj stravovanie, stará matka je poberateľkou vdovského dôchodku. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty ani hnuteľný ani nehnuteľný. Na pojednávaní matka uviedla, že od mája 2011 teda od právoplatnosti predbežného opatrenia je otec nechodí pre dcéru, resp. dcéru navštívil asi 4x, matka otcovi nebráni aby sa s dcérou stretával ale nie tak to nepravidelne, pretože dcéra ma stresy, nechce potom u otca prespávať , preto musela s maloletou R. navštíviť psychológa. Maloletá priateľku otca veľmi nemusí, keď bola u otca tak povedala že bola ako opatrovateľka mladšieho brata, matka nemá problém aby dcéra k otcovi chodila avšak nechce u neho prespávať. Čo sa týka výživného otec výživne zasiela pravidelne, nemá dlh na výživnom. Matka nevie uviesť dôvody osobitného zreteľa prečo žiada zvýšiť výživne spätne od 11.2.2010, prečo nepodala návrh na zvýšenie výživného už v roku 2010. Uviedla že nie je právne zdatná a za dôvody osobitného zreteľa považuje to, že maloletá R. mala zvýšené výdavky už vtedy keď začala navštevovať základnú školu.

Maloletá R. je vo veku 8 rokov, je žiačkou 3.ročníka základnej školy, má narušený zdravotný stav - atopický ekzém, ploché nohy a problémy s chrupavkou. V dôsledku toho ma matka zvýšené výdavky na ošatenie, obutie, stravovanie. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 400 eur.

Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §-u 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na úpravu styku s maloletou dcéru je dôvody a upravil styk otca každý párny víkend sobota od 10,00 hod do 16,00 hod a nie ako požadoval otec od piatku 16,00 hod do nedele 17,00 hod a celý júl každý kalendárny rok. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec mal upravený styk s dcérou predbežným opatrením Okresného súdu v Banskej Bystrici uznesením č.k. -25 zo dňa , právoplatné dňa 2.5.2011 - každý párny týždeň v roku od piatku 16,00 hod do nedele 17,00 hod. Otec si súdom určený styk neuplatňoval, od právoplatnosti uznesenia navštívil dcéru cca 4x, čím sa prirodzený kontakt dcéry s otcom pretrhol, dcéra odmieta v súčasnosti u otca prespávať a preto aby sa obnovil prirodzený kontakt otca s dcérou súd upravil jeho styk s dcérou každý párnu sobotu od 10,00 hod do 16,00 hod, rešpektujúc želanie maloletej že u otca prespávať nechce. Je potrebné dodať, že otec svoj opravdivý záujem o stretávanie sa s dcérou tak ako žiadal vo svojom návrhu pred súdom neprezentoval presvedčivo, nemôže sa obraňovať tým že za dcérou nechodí častejšie preto lebo nemá financie, tak isto sa nedostavil na súdne pojednávanie napriek vykazanému doručeniu a neprezentoval v záverečnej časti súdneho konania svoj ozajstný záujem o dcéru, prečo si neuplatňuje styk ktorý mu súd doposiaľ predbežným opatrením upravil. Je nespochybniteľné že otec má právo s dcérou sa stretávať aby mal vplyv na jej výchovu, matka počas súdneho konania prejavila ochotu spolupracovať s otcom ale nie za podmienok ktoré doposiaľ otec zaviedol - nepravidelnosť, dcéra nevie kedy otec príde, ak prišiel tak už mala svoj program atď. , preto súd má za to že v súčasnosti súdom upravený styk otca je postačujúci po dobu kým sa opätovne nenadviaže prirodzený kontakt otca s dcérou a pokiaľ otec prejaví ozajstný záujem vo väčšom rozsahu a matka mu to neumožní, má právo otec svojich práv sa domáhať súdnou cestou.

Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti súd zvýšil otcovi výživné od podania návrhu t.j. od 11.2.2011 na sumu 130 eur a vo zvyšnej časti (170 eur mesačne) súd návrh matky zamietol, aj z dôvodu že matka súdu postačujúco nepreukázala že na maloletú mesačne vynaloží cca 400 eur. Súd sa nestotožnil s dôvodmi osobitného zreteľa ktoré matka uviedla, nakoľko návrh na zvýšenie výživného matka mala podať v čase keď sa zmenili podmienky u maloletej dcéry - začiatok školského roku - a nie až v roku 2011. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletej , dobu po ktorú nebolo výživné upravované (naposledy sa upravovalo výživné keď bola maloletá vo veku 2,5 roka v súčasnosti je žiačkou 3 ročníka základnej školy), zdravotný stav s čím súvisia zvýšené výdavky matky na jej výživu, stravovanie, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity. Súd zohľadnil príjem oboch rodičov - matka netto mesačne 401 eur nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, otec netto mesačný príjem 573 eur, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X. na výživu ktorého jeho matke poukazuje mesačne sumu 100 eur. Vzhľadom na rozdielnosť veku oboch maloletých deti - R. 8rokov a X. 1 rok, súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že na maloletú R. nie je schopný prispievať viac ako 100 eur. Súd mal pri svojom

rozhodovaní preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca aby výživné na maloletú R. v sume 130 eur bol schopný matke poukazovať bez toho aby to vážnym spôsobom znížilo životnú úroveň otca.

Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 11.2.2011 do 31.8.2012 (8 .10.2011 do 29.2.2012 v celkovej sume 260 eur ( 19 mesiacov x 47,02 eur= 893,38) povolil otcovi splácať toto dlžné výživné v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 1.9.2012 v zmysle §-u 160 ods. 1 O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §u 565 .

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( , ).

Úprava styku, zvýšenie výživného

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.