Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_KE-7S-207-2020.pdf
PDF · 86.1 KB
No categories available
KE-7S/207/2020
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: SUPER CITY 25, s.r.o., so sídlom Uralská 171/4, 071 01 Michalovce, IČO: 36 526 053, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Zamieta návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 30.11.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2020, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2020, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalovanému rozdiel dane v sume 4.812,50 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017.
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia zo strany daňových orgánov by znamenal vznik akútneho nedostatku likvidity a okamžitú stratu cash - flow. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal najmä na poslednú účtovnú závierku žalobcu. Vo svojej žalobe ďalej žalobca uviedol, že okamžitý výkon rozhodnutia by pre žalobcu znamenal vznik závažnej ujmy v podobe reťazenia platobnej neschopnosti, na základe ktorej by nemohol plniť svoje záväzky voči svojim dodávateľom a štátnym inštitúciám. Žalobca je v rámci svojej podnikateľskej činnosti nájomcom troch nehnuteľností, pričom v prípade okamžitého výkonu daňovej exekúcie by bol nútený vypovedať nájomné zmluvy a ukončiť svoju činnosť, čím podľa názoru žalobcu daňové orgány stratia šancu uspokojenia svojich pohľadávok z príjmov generovaných žalobcom počas súdneho konania. Žalobca poukázal na správne žaloby voči žalovanému, v ktorých sa domáha zrušenia celkovo 3 rozhodnutí žalovaného, pričom celková suma dorubenej dane predstavuje sumu vo výške 25.077,41 EUR. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca konštatuje, že okamžitým výkonom daňovej exekúcie na úhradu sumy vo výške 25.077,41 EUR by došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu v priebehu mesiaca február 2021, ktorá by znemožnila akýkoľvek dobrovoľný spôsob úhrady vyrubenej sumy zo strany žalobcu, a to po právoplatnom ukončení konaní o všeobecných správnych žalobách.
3. Podľa žalobcu už k dnešnému dňu správcovi dane nič nebráni voči žalobcovi viesť daňové exekučné konanie, keďže na napadnutom rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti, ako aj vykonateľnosti, pričom zexekvovaním hnuteľného majetku by žalobca prišiel o akúkoľvek možnosť dobrovoľne uhradiť daňový nedoplatok z výnosov z podnikania, a to pre prípad neúspechu v tomto konaní. Žalobca ďalej uviedol, že je vlastníkom hnuteľného majetku, pričom ak došlo zo strany správcu dane k výkonu daňovej exekúciou vo vzťahu k uvedenému majetku, tak by žalobca stratil akúkoľvek možnosť dobrovoľnej úhrady vyrubenej sumy z príjmov, ktoré ako podnikateľ akumuluje. Žalobca mal ďalej zato, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom vzhľadom nato, že žalobca naďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti a vzhľadom na existujúci majetok je vylúčené, aby úhrada daňových nedoplatkov žalobcu bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená, keďže je vylúčené, aby žalobca počas súdnych konaní o všeobecných správnych žalobách akokoľvek nakladal so svojím majetkom a týmto nakladaním zmaril uspokojenie správcu dane, keďže naďalej majetok využíva k podnikateľskej činnosti a zároveň priebežný výkon podnikateľskej činnosti je podľa žalobcu pre správcu dane len prínosom, keďže žalobca naďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti a každomesačne akumuluje príjmy, ktoré po rozhodnutí správneho súdu vo veci podaných všeobecných správnych žalôb majú byť použité na úhradu daňovej povinnosti v prípadných splátkach.
4. Vo svojom návrhu žalobca pokračuje konštatovaním, že výkonom rozhodnutia mu hrozí úpadok vo forme platobnej neschopnosti, ktorej nenapraviteľný následok bude konkurz. V neposlednom rade uviedol, že by bol nútený prepustiť všetkých 10 zamestnancov, ktorých ku dňu 29.11.2020 žalobca zamestnáva. V neposlednom rade považoval žalobca za potrebné uviesť, že len zachovanie ďalšej prevádzky žalobcu je schopné generovať príjmy, na základe ktorých dôjde k uspokojovaniu pohľadávok aj iných veriteľov ako je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, správca dane a dodávateľov žalobcu. Okamžitým výkonom rozhodnutia, ktorým už došlo k zablokovaniu majetku žalobcu, dochádza k hrozbe ukončenia podnikateľskej činnosti žalobcu, a to už začiatkom roka 2021, čím dôjde k jednoznačnému znemožneniu uspokojenia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi. Konkurz na majetok by podľa žalobcu zároveň znamenal nenapraviteľnú ujmu, keďže proces vyhlásenia konkurzu je procesom nezvratným, bez možnosti späťvzatia návrhu po vyhlásení konkurzu, respektíve po rozhodnutí správneho súdu o všeobecných správnych žalobách. V závere návrhu žalobca konštatuje, že v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe sa dočasne zabráni výkonu nezákonného rozhodnutia až do právoplatného ukončenia súdneho konania, pričom sa zabráni taktiež reálne hroziacemu nenapraviteľného následku v podobe konkurzu na majetok žalobcu. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by bola podľa žalobcu ohrozená jeho existencia ako podnikajúceho subjektu. Všetky vyššie uvedené dôvody, ktoré žalobca uviedol, podľa názoru žalobcu preukázali naplnenie podmienok pre vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, s poukazom na judikatúru v obdobných veciach (napríklad Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/133/2017 zo dňa 07.12.2017). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca správnemu súdu navrhol, aby priznal odkladný účinok správnej žalobe.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2023, doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.03.2021, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie, v ktorom návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Správny súd v Košiciach /ďalej len „správny súd“/ je od 01. júna 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/207/2020. Od
01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-7S/207/2020
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
11. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
13. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
14. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
15. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
16. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tvrdeniami o hrozbe a) závažnej ujmy, ktorú odôvodnil najmä reťazením platobnej neschopnosti, v dôsledku ktorej by bol nútený vypovedať nájomné zmluvy a ukončiť svoju činnosť, b) značnej finančnej škody, ktorú odôvodnil najmä celkovou výškou rozdielu dane vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Košice, v dôsledku ktorej bude musieť ukončiť podnikanie a stratí príjem, a teda stratí možnosť tento rozdiel dane uhradiť, c) iného nenapraviteľného následku, ktorú odôvodnil prípadným úpadkom formou platobnej neschopnosti, ktorého následkom by bol konkurz.
17. Správny súd preskúmal uvedené tvrdenia žalobcu v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi – nájomné zmluvy, účtovnú závierku a registračné listy zamestnancov žalobcu. Predložené nájomné zmluvy a registračné listy zamestnancov žalobcu súd nepovažoval za relevantné, pretože z nich nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by považoval za podstatné pri posudzovaní existencie hrozby závažnej ujmy, značnej finančnej škody alebo iného nenapraviteľného následku. Za jediný relevantný listinný dôkaz správny súd považoval účtovnú závierku, v ktorej sa zameral na také údaje bežného účtovného obdobia, ktoré by mohli na prvý pohľad indikovať v akej finančnej kondícii sa žalobca nachádza. Týmito údajmi sú majetok (riadok č. 1), vlastné imanie (riadok č. 80), záväzky (riadok č. 101) v časti súvaha a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (riadok č. 61) v časti výkaz ziskov a strát.
18. Po preskúmaní žalobcom uvedených tvrdení v kontexte predložených listinných dôkazov mal správny súd za to, že žalobca nepreukázal také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci ide o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi reálne hrozila závažná ujma, značná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd preto nevyhodnotil tvrdenia a listinné dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti ako podklady svedčiace o ohrození stavom podľa ust. § 185 písm. a) SSP, pretože na ich základe nemožno ani len indikovať hrozbu tvrdenej závažnej ujmy, značnej finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.
19. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej hrozby správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa ust. § 188 SSP zamietol. 20. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná /§ 439 ods. 2 písm. e) SSP/.