Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-118-2012.pdf
PDF · 75.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľky U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.R., I. G. XX proti odporcovi R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. G. XX v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky 30% zo sumy životného minima od odporcu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala zaviazať odporcu na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky z dôvodu, že nemá žiadne finančné prostriedky a nevie si ich zabezpečiť na primeranú výživu. Podala si žiadosť o dávku v hmotnej núdzi na ÚPSVaR, kde ju odkázali na podanie tohto žalobného návrhu. Nepoberá žiadnu finančnú hotovosť. Bývalý manžel je taktiež nezamestnaný, poberá len čiastočný invalidný dôchodok a aj on bol vyzvaný na podanie návrhu na určenie na výživu rozvedeného manžela voči nej. Na súde je to v konaní sp.zn. 9C/118/2012.
Súd pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
V konaní bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 10.08.2012 v konaní sp.zn. 17C/85/2012. Navrhovateľka je nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu. Odporca je taktiež nezamestnaný. Poberá len čiastočný invalidný dôchodok.
Podľa §-u 72 ods.1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ods. 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 73 Zákona o rodine príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo, alebo ak povinný manžel zomrie.
Porovnaním pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zistil, že navrhovateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu. Vyplácanie sociálnych dávok Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Lučenci je podmienené rozhodnutím súdu o priznaní, alebo nepriznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela. Zákonná úprava pri rozvedených manželoch už nevyžaduje, aby hmotná a kultúrna úroveň bola zásadne rovnaká a z toho vyplýva aj to, že pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné, aby bola splnená zákonná podmienka pre priznanie nároku a to, že rozvedený manžel v tomto prípade navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, čo v danom prípade je splnené, Odporca je taktiež nezamestnaný, poberá len čiastočný invalidný dôchodok, preto nie je možné od neho požadovať, aby platil navrhovateľe akúkoľvek čiastku. Z toho dôvodu súd jej návrh zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Navrhovateľka bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa §-u 4 ods.2, písm.e) zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov a neúspešná. Poplatková povinnosť prešla podľa §-u 2 ods.2 citovaného zákona na úspešného odporcu, ktorý nemusí zaplatiť súdny poplatok.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z §-u 142 ods. 1 O.s.p. . Neúspešná navrhovateľka si hradí svoje trovy sama a úspešný odporca trovy priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.