Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: H. Y., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, F., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, AK so sídlom Riečna 2, Bratislava a otec - C. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX, N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 10.04.202 sa matka maloletého H. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k.: zo dňa 13.10.2011, kedy bola vyživovacia povinnosť určená v sume 35,- eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane otca, nakoľko jeho životná úroveň a spotreba je vyššia ako jeho deklarovaný príjem. Otec maloletého platí mesačne 270,- eur leasing za auto, pričom však v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému H. deklaroval príjem vo výške 298, - eur mesačne, čo však vzhľadom na výšku leasingu a jeho ďalšie základné životné potreby nie je možné. Matka poukázala na skutočnosť, že výživné je prioritnou pohľadávkou, a preto ak otec disponuje finančnými prostriedkami, ktoré investuje do leasingu, má prioritne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov i na strane maloletého H., kde výživné v sume 35,- eur už nepostačuje na úhradu jeho odôvodnených potrieb a záujmov. Maloletému musela matka obnoviť šatník z dôvodu, že vyrástol, a to v sume cca 150,- eur. Taktiež maloletý rád a veľa je, čo je taktiež spojené so zvýšenými finančnými výdavkami. Je zrejmé, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého H. a ani možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a žiadala, aby súd jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v celom rozsahu vyhovel.

Otec maloletého s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, nakoľko jeho finančná situácia sa od posledného rozhodovania súdu nezlepšila. Pokiaľ ide o leasing automobilu, tento postúpil svojej známej, pričom predložil súdu i „predbežnú kúpnu zmluvu“. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. F. a maloletému H. uhrádza poistenie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. - 41, zo dňa 13.10.2011, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, ohľadom úpravy práv a povinností bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 35,- eur mesačne a styk otca s maloletým zostal neobmedzený. V tom čase navštevoval maloletý H. 2. triedu Základnej školy a navštevoval futbalový krúžok. Matka bola zamestnaná ako učiteľka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 520,- eur. Priemerný mesačný netto príjem otca predstavoval čiastku cca 298,- eur. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. F., a to vo výške 66,39 €.

Maloletý H. je v školskom roku 2012/2013 žiakom 3. ročníka Základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza stravné vo výške 25,- eur mesačne. Navštevuje školský klub, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 13,- eur. Matka taktiež uhrádza 1- ročne príspevok do rodičovského združenia vo výške 20,- eur, triedny fond 1- ročne vo výške 10,- eur a krúžky, ktoré maloletý navštevuje v rámci školy vo výške 10,- eur 1- ročne. Matka taktiež maloletému pravidelne zakupuje školské potreby a pomôcky a uhrádza všetky aktivity spojené s návštevou školy, ako sú výlety, exkurzie, výcviky a pod. V rámci mimoškolskej činnosti sa maloletý stále aktívne venuje futbalu, inú záujmovú činnosť nevykonáva. Zdravotný stav maloletého je dobrý, matka s ním má výdavky primerané jeho veku.

Matka maloletého H. od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná ako učiteľka v materskej škôlke s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 520,- eur, na maloletého H. poberá rodinné prídavky vo výške 22,01 € mesačne, iné príjmy nemá. Otec si plní k maloletému svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 35,- eur mesačne. Matka spolu s maloletým H. a jej rodičmi obýva 3- izbový byt na I. ulici v F., ktorý byt je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Na náklady spojené s bývaním rodičom neprispieva, avšak uhrádza internet vo výške 8,- eur mesačne a zakupuje všetkým členom domácnosti drogériu vo výške cca 25,- eur mesačne. Za trvania manželstva si manželia vzali dve pôžičky, ktoré matka v súčasnosti spláca, a to vo výške 112,- eur mesačne a 66,- eur mesačne.

Otec maloletého H. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stave, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej má vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. F. vo výške 66,39 € mesačne. Je zamestnaný vo firme EXSPED, s.r.o. ako vodič s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje sumu 320,- eur, iné príjmy nemá. Býva na ranči v N., kde sa stará o kone a údržbu zelene bez nároku na mzdu s tým, že má právo na tomto ranči bezplatne bývať a užívať jednu izbu. Maloletému H. prispieva okrem výživného aj na životné poistenie vo výške 17,- eur mesačne a so synom je v pravidelnom styku každý druhý víkend od piatku do nedele.

Kolízny opatrovník uviedol, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná zmena pomerov na strane otca maloletého a bol preukázaný iba čiastočný nárast potrieb u maloletého H.. Rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného ponechal na úvahu súdu.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je nedôvodný. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádza z individuálnych možností, schopností a majetkových pomerov každého z rodičov dieťaťa, teda je potrebné prihliadnuť aj na kritérium potencionality príjmov. Súd v konaní zisťoval osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov maloletého H., pričom dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nie je možné vyhovieť, nakoľko preukázané možnosti, schopnosti ako i celková životná úroveň otca ako povinného rodiča tomuto neumožňujú prispievať na výživu maloletého vyššou sumou než doposiaľ stanovených 35,- eur mesačne. Na strane otca maloletého ako povinného rodiča nebolo zistené, že by disponoval inými finančnými prostriedkami,

či majetkovými hodnotami mimo svojho príjmu, ktorý je vo výške 320,- eur mesačne. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, najmä toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, avšak rodičia nie sú povinní zvyšovať životnú úroveň svojich detí. Na základe uvedených skutočností súd návrh matky maloletého H. zamietol. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H. rozhodované dňa 13.10.2011, t.j. pred necelým kalendárnym rokom, pričom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému bola schválená rodičovská dohoda, ktorej súčasťou bolo i určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H.. Od tejto úpravy výživného nedošlo na strane maloletého H. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného otca voči maloletému H..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bez právnych účinkov podá odvolanie účastník, ktorý sa vzdal odvolania voči súdu, po vyhlásení rozhodnutia (, ).