Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4S/59/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľov: 1/ S.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., 2/ S.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava o právnu ochranu vo veci porušenia práva a právom chránených záujmov nedodržaním rovnakého zaobchádzania - o štátnej službe takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 4.204,50 Eur s úrokom z omeškania od 28.01.2010 vo výške 9 % ročne z prisúdenej istiny až do zaplatenia a na trovách konania 252,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade 4.560,- Eur a na trovách konania 273,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd z a s t a v u j e konanie ohľadom úroku z omeškania, ktoré si uplatnil pôvodne navrhovateľ v 2. rade. Navrhovatelia v podanom návrhu žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im odmenu v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľ v 1. rade uplatňoval sumu 4.204,50 Eur, navrhovateľ v 2. rade uplatňoval sumu 4.560,- Eur.

odôvodnenie:

Odporca navrhoval návrh zamietnuť z dôvodu, že u navrhovateľov sa nejedná o prvé skončenie služobného pomeru a preto ich nárok je neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s kolektívnou zmluvou na rok 2009, ktorú uzatvorilo Ministerstvo obrany SR s odbormi štátnych zamestnancov obrany, zo dňa 28.12.2008, kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2009 zo dňa 15.10.2008, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby navrhovateľa v 1. rade, rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom zo dňa 20.1.2009, rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa v 1. rade zo dňa 21.4.2004, potvrdením o zamestnaní o štátnej službe navrhovateľa v 1. rade, pracovnou zmluvou navrhovateľa v 1. rade zo dňa 14.1.1993, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby navrhovateľa v 2. rade zo dňa 26.6.2002, pracovnou zmluvou navrhovateľa v 2. rade zo dňa 5.12.1994, rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.1.2009 u navrhovateľa v 2. rade a zistil.

Navrhovateľ v 1. rade bol pôvodne zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.1.1993. Rozhodnutím zo dňa 26.6.2002 bol navrhovateľ v 1. rade vymenovaný do štátnej služby. Rozhodnutím odporcu zo dňa 20.1.2009 bol ukončený štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa v 1. rade dňom 31.1.2009.

Navrhovateľ v 2. rade bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.12.1994. Rozhodnutím odporcu zo dňa 26.6.2002 bol navrhovateľ v 2. rade vymenovaný do štátnej služby. Rozhodnutím odporcu zo dňa 20.1.2009 bol skončený štátnozamestnanecký pomer dňom 31.1.2009.

Navrhovatelia v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru uplatňovali si odmenu podľa vo výške trojnásobku posledného funkčného platu.

Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil, keď poukazoval na to, že ustanovenie má fakultatívny charakter a z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť právny nárok. Odporca ďalej tvrdil, že kolektívnou zmluvou na rok 2009 zamestnávateľ upravil odmenu na nárokovú časť, avšak súčasne stanovil aj podmienky, komu táto odmena patrí a na akú skupinu štátnych zamestnancov sa nárok na odmenu nevzťahuje. Takto postupoval odporca z dôvodu, aby sa zabránilo duplicitnému vyplácaniu odmien, vyplatených z podobného dôvodu, pretože je nesporné, že táto odmena patrí len raz. Odporca poukazoval na to, že navrhovatelia ukončili služobný pomer príslušníka ZVJS Ministerstva spravodlivosti SR v roku 1993 a navrhovateľom bol pri skončení služobného pomeru priznaný príspevok za službu. Odporca tvrdil, že u navrhovateľov sa nejedná o prvé skočenie služobného pomeru a priznanie ďalšej odmeny by bolo v danom prípade duplicitné.

Podľa možno štátnemu zamestnancovi poskytnúť odmenu pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.

Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe čl. 3, služobné úrady a príslušné odborové orgány v záujme vytvárania priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby môžu uzatvárať podnikové kolektívne zmluvy len v súlade s ustanovením § 2 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní a touto kolektívnou zmluvou. V podnikových kolektívnych zmluvách možno upraviť okrem iného aj výšku odmien poskytovaných podľa § 95 ods. 1 písm. c/ a d/ Zákona o štátnej službe. Odporca s odbormi štátnych zamestnancov obrany uzatvoril kolektívnu zmluvu na rok 2009, kde v časti 3, bod 4, písmeno b sú upravované odmeny a kde sa konštatuje: štátnemu zamestnancovi patrí odmena pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu; to sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorým bolo priznané výsluhové zabezpečenie v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru podľa osobitného predpisu.

Podľa , o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy sú platné, ak sú: a) uzavreté písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich organizácií, b) doložené zoznamom zamestnávateľov, na ktorých boli uzavrené, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, okrem kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa psím. d/.

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu, než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k názoru, že nároky navrhovateľov sú oprávnené. Súd vychádza zo základného zákonného ustanovenia, ktoré je uvedené v , ktoré vymedzuje, za akých podmienok má pracovník nárok na odmenu. Kolektívna zmluva, ktorú uzatvoril odporca s odbormi štátnych zamestnancov obrany na rok 2009 je podľa názoru súdu neplatná v časti, kde sa konštatuje, že sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorým bolo priznané výsluhové zabezpečenie v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru podľa osobitného predpisu. Súd zastáva názor, že dané obmedzenie je v rozpore so záväzným právnym predpisom a to o štátnej službe, pretože takúto podmienku tento zákon nemá a v tejto súvislosti nemožno v kolektívnej zmluve vylučovať tieto nároky. Pokiaľ sa v kolektívnej zmluve upravilo, že nejde o fakultatívny nárok, t.j. v súlade s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, keďže kolektívna zmluva vyššieho stupňa má ustanovenie, že v kolektívnych zmluvách možno upraviť výšku odmien podľa , Zákona o štátnej službe. Toto ustanovenie zároveň konštatuje, že výšku odmien možno upraviť vyššie, ale podľa názoru súdu, nemožno stanoviť ďalšie podmienky pre jeho poskytovanie. Súd vychádza z toho, že navrhovatelia 1, 2 mali riadne uzatvorené

štátnozamestnanecké pomery, tieto boli skončené zo strany odporcu, teda potom patria navrhovateľom nároky, ktoré sú vyjadrené v o štátnej službe, kde okrem iného je upravená aj odmena a podmienky, za ktorých pracovníkom odmena patrí. Súd v tejto súvislosti nevidí dôvod pre nepriznanie z dôvodu, že zo strany navrhovateľov by šlo o dvojité plnenie v súvislosti s ukončením služobného pomeru, keď súd zastáva názor, že pri skončení služobného pomeru zákon predpokladá isté mzdové nároky, tieto nároky predpokladá aj zákon o štátnej službe, pričom žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje poskytnutie nárokov podľa jedného aj druhého právneho predpisu. Súd zastáva názor, že pokiaľ v kolektívnej zmluve bola stanovená táto podmienka, tak to bola podmienka, ktorá upravuje nároky v menšom rozsahu, ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa a takýto postup je neprípustný v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Zo strany účastníkov konania neboli namietané výšky uplatňovaného nároku preto súd ich priznal navrhovateľom tak, ako boli uplatnené a to navrhovateľovi v 1. rade: 4.204,50 Eur a navrhovateľovi v 2. rade: 4.560,- Eur. Súd priznal navrhovateľovi v 1. rade aj úrok z omeškania od 28.1.2010, keď odporca sa dostal do omeškania s plnením až do zaplatenia. Navrhovateľ v 2. rade nárok na priznaný úrok z omeškania zobral späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa .

Súd sa zaoberal aj otázkou námietky zo strany odporcu, pokiaľ ide o správne označenie odporcu, keď podľa názoru odporcu mal byť odporca označený: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR a keďže toto označenie zmenil navrhovateľ v 2. rade až na pojednávaní 9.7.2012, je nárok premlčaný. Súd zastáva názor, že označenie odporcu: Ministerstvo obrany SR je správne, keď súd vychádzal z toho, že pracovné zmluvy, ako aj rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby boli uzavreté s Ministerstvom obrany SR, teda služobným úradom a potom aj označenie, tak ako je uvedené v návrhu je správne a odporca je zodpovednostný subjekt v danom právnom vzťahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom na trovách konania 252,- Eur u navrhovateľa v 1. rade a , Eur u navrhovateľa v 2. rade, ktoré vznikli navrhovateľom zaplatením súdneho poplatku, keď v konaní mali plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.