Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4CoP-67-2012.pdf
PDF · 69.87 KB
Case nature
Subarea
4CoP/67/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Q. S., bytom V. O., Q. XXX/XXX-X proti odporcovi O. S., bytom V. O., Q. XXX/XXX-X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX S., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. O., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. mája 2012, č.k. 10P/46/2012-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva z dôvodu, že nemal preukázaný hlboký a trvalý rozvrat. Dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania vedú spoločnú domácnosť, žijú v spoločnej domácnosti, v ktorej vychovávajú dve maloleté deti, spoločne hospodária a do decembra 2011 sa intímne stýkali. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva U. a Q. majú dobrý vzťah k obom rodičom, oboch rodičov majú radi, z rozvodu manželstva svojich rodičov sú nešťastné, sami hodnotia správanie otca voči matke za nevhodné a všimli si, že sa otec správa lepšie k svojej priateľke ako k ich matke. Súd prvého stupňa konštatoval, že obaja účastníci konania svojimi známosťami narušili svoj vzťah, narušili voči sebe dôveru, sprevádza ich pri vzájomnom vzťahu obojstranné podozrenie z nevery. Navrhovateľka si však známosť s iným mužom priznala, tento vzťah ukončila a odporca sa k perspektíve svojho súčasného vzťahu nevedel vyjadriť. Z uvedeného je zrejmé, že ani jeden z účastníkov konania nemá perspektívny vzťah s iným partnerom, vzájomnou komunikáciu môžu problémy prekonať, zvlášť, keď odporca sa vyjadril, že v záujme obnovenia spolužitia s navrhovateľkou je ochotný ukončiť mimomanželský vzťah. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozvod účastníkov konania nie je najmä v záujme maloletých detí, keď vzhľadom na svoj vek a citové väzby potrebujú pri výchove oboch rodičov. Súd teda v konaní nemal preukázané, že by existovali vážne dôvody pre rozvod manželstva, že by medzi účastníkmi konania boli vzťahy dlhodobo a vážne rozvrátené, bez možnosti obnovenia spolužitia. Manželstvo si totiž plní svoju výchovnú a hospodársku funkciu, ale len krátkodobo od decembra 2011 si neplní funkciu biologickú, preto návrh na rozvod manželstva zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala jej manželstvo s odporcom rozviesť. V odvolaní uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí aj odporca, ich vzťahy sú nenávratne rozvrátené, bez možnosti obnovenia spolužitia. Priznala že nielen odporca má priateľku, ale aj ona má priateľa, s ktorým chce po rozvode budovať plnohodnotný vzťah.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Po vzájomnej dohode sa s navrhovateľkou rozhodli, že navrhovateľka vymení byt a on sa odsťahuje.
Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že vykonal šetrenie v domácnosti rodičov a zistil, že rodičia nežijú už v spoločnej domácnosti cca dva mesiace. Matka vymenila trojizbový byt za menší - dvojizbový, vo vedľajšom vchode, kam sa spolu s deťmi odsťahovala. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti a býva u svojej priateľky. Deti navštevuje, chodí k nim a trávi s nimi voľný čas, ak je to potrebné. V prípade rozvodu manželstva doporučil, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a aby otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu v zmysle jeho finančných možností.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) v neprítomnosti opatrovníka (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. mája XXXX na Okresnom úrade v V. U obidvoch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti - maloletá Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletý U., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva v apríli 2012, ako dôvod uviedla mimomanželský vzťah odporcu s inou ženou a následné citové odcudzenie. Dôvodila, že s odporcom nežijú intímne od decembra 2011, bývajú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, avšak tvrdil, že nezhody v manželstve nastali v roku 2008, kedy navrhovateľka nadviazala vzťah s iným mužom. Napriek obojstrannej snahe mali záujem s navrhovateľkou obnoviť manželské spolužitie, čo sa však nepodarilo z dôvodu citového odcudzenia a narušenej dôvery. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol odporca ochotný ukončiť vzťah s inou ženou a obnoviť spolužitie s navrhovateľkou.
V odvolacom konaní z vyjadrenia navrhovateľky bolo zistené, že k obnoveniu spolužitia s odporcom nedošlo, odporca sa odsťahoval k svojim rodičom a neskôr k svojej priateľke, s ktorou v súčasnosti býva. Uviedla, že spoločný byt s odporcom vymenila za menší dvojizbový, kam sa spolu s deťmi odsťahovala. S deťmi žije sama, nemá známosť s iným mužom a za žiadnych okolností nemala záujem na obnovení spolužitia s odporcom. Odporca potvrdil, že odišiel zo spoločnej domácnosti, v súčasnosti býva so svojou priateľkou. S rozvodom manželstva súhlasil, s deťmi sa pravidelne stretáva.
Na základe týchto okolností, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky i odporcu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia medzi účastníkmi. Účastníci spolu intímne nežijú od decembra 2011, v súčasnosti už ani nežijú v spoločnej domácnosti, keď odporca sa po rozhodnutí súdu prvého stupňa odsťahoval k svojej priateľke. Rozvod manželstva je individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ účastníci odmietajú obnovenie spolužitia, v danom prípade, vzhľadom na intenzitu a dĺžku trvania rozvratu, sú splnené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Keďže však ide o manželstvo s maloletými deťmi a s rozvodom manželstva sú spojené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť, nakoľko v konaní neboli vykonané ďalšie dôkazy súvisiace s rozhodnutím o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov.
Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, jeho úlohou bude najmä zistiť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, zistí zárobkové, osobné a majetkové pomery účastníkov, vzhľadom k tomu, že v konaní bude rozhodovať o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .