Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_3To-82-2012.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/82/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Ľubici Medveckej, PhD. a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obvinenej S. C. a spol., pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 3T/76/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. 09. 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť Okresného prokurátora v Leviciach,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 350 Trestného zákona (tu nadriadený súd poukazuje, že správne malo byť uvedené podľa § 350 Trestného poriadku, toto však nepovažoval za také pochybenie, ktoré by viedlo k zmene napadnutého uznesenia) s poukazom na § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach č. 2Pv 77/2009 na obvinenú S. C. a obvineného R. N., stíhaných pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, odmietol a vrátil vec prokurátorovi.
Súd I. stupňa v odôvodnení poukázal na závažné porušenie práva na obhajobu obvinených S. C. (ďalej len obvinená v 1. rade) a R. N. (ďalej len obvinený v 2. rade). Obvinení neboli pri výsluchu poučení v zmysle § 213 Tr. poriadku. Výsluchy poškodeného A. O. (ďalej len poškodený) a svedkov boli vykonané bez toho aby boli obvinení a obhajca obvinenej v 1. rade upovedomení o ich vykonaní, čím im bola reálne odňatá možnosť na výkon ich práva na obhajobu. Obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu, vyjadrené jeho účasťou na výsluchu svedka a možnosť klásť otázky až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Až po tomto upovedomení sa môže obvinený právne účinne vzdať práva účasti na výsluchu už konkrétneho svedka. Vyšetrovateľ má priamo zo zákona povinnosť riadne upovedomiť obvineného o úkone, čo sa nestalo, čím porušil právo obvinených na obhajobu. Súd I. stupňa považoval za absolútne neúčinné a irelevantné vzdanie sa práva na preštudovanie spisu obvinenými v čase, keď neboli ešte ani vypočúvaní, čo znásobuje aj tá skutočnosť, že vyšetrovateľ neoznámil obvineným dátum, čas a miesto, kedy mieni umožniť preštudovanie spisu. Obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto vykonania tohto úkonu a v okamihu, keď vyšetrovateľ považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce. Súd I. stupňa poukázal
na skutočnosť, že prokurátor dňa 05.05.2009 prijal návrh vyšetrovateľa na konanie o dohode o vine a treste, zabezpečoval charakteristiky na obvinených až dňa 29.11.2011 a obvinených predvolal na preštudovanie spisu na deň 23.03.2012.
Toto uznesenie napadla okresná prokurátorka v zákonnej lehote podľa § 187 odsek 1 Trestného poriadku, sťažnosťou. V písomných dôvodoch sťažnosti namietala tvrdenie súdu I. stupňa o porušení práv obvinených na obhajobu. Obvinení boli riadne poučení podľa § 34 Tr. poriadku. Obvinení v 1. rade ako aj v 2. rade sa priznali ku spáchaniu skutku v plnom rozsahu a vo svojej výpovedi výslovne uviedli, že sa vzdávajú možnosti preštudovania spisu. Ustanovený obhajca obvinenej v 1. rade sa zúčastnil výsluchu svedka poškodeného R. O. a svedkyne D. L., zúčastnil sa preštudovania vyšetrovacieho spisu, pričom nemal návrhy na doplnenie vyšetrovania. Obvinení v 1. rade ako aj v 2. rade boli riadne predvolaní na preštudovanie spisu, avšak sa na preštudovanie spis nedostavili. Výsluchy obvinených a svedkov považovala za zákonné, nakoľko boli títo riadne poučení o svojich právach v zmysle Trestného poriadku a obvinení mali možnosť využitia všetkých zákonných prostriedkov na svoju obhajobu. V sťažnosti poukázala na rozhodnutie trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 9/2009 v podobnej veci, podľa ktorého nedodržanie kontradiktórnosti postupu pri výsluchu svedkov, ktorí nie sú vo vzťahu k obvinenému osobami uvedenými v ust. § 130 Tr. poriadku, nie je samo osebe dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.
Zásada rovnosti strán v konaní pred súdom i kontradiktórny spôsob vedenia súdneho pojednávania nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora v tom, čo má ešte urobiť v prípravnom konaní a tak mu zasahovať do jeho výlučnej právomoci vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Uviedla, že účelom preskúmania obžaloby nie je riešiť otázku viny obvinených rozborom a zhodnotením dôkazov spôsobom ako na hlavnom pojednávaní. Vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vždy vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súd dôvodne. Ak ide o taký nedostatok, ktorý nie je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní pred súdom, nie je na mieste vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie. Policajt je povinný upovedomiť obvinených o termíne konania výsluchov v prípravnom konaní iba v prípade, ak obvinený požiadal o účasť na výsluchu v zmysle § 213 ods. 1 Tr. poriadku. Ak obvinený nepožiadal o účasť na výsluchu svedka, policajt nie je povinný obvineného upovedomiť o čase, mieste a mene svedka, ktorého plánuje vo veci vypočuť.
Zároveň uviedla, že napravila pochybenie policajta ohľadne porušenia práva na obhajobu pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, keď predvolala oboch obvinených na preštudovanie spisu, pričom ani jeden z obvinených sa k úkonu nedostavil. K odmietnutiu obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. by mohlo dôjsť, ak by dôkazná núdza bola absolútna, t.j. ak by neexistoval ani jediný zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok odôvodňujúci postavenie obvinených pred súd. V štádiu predbežného prejednania obžaloby ide o dostatočné a presvedčivé množstvo dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich odôvodnenosť podania obžaloby.
Navrhla, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu I. stupňa, aby vo veci ďalej konal.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou - okresnou prokurátorkou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 350 Trestného poriadku, samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.
Podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku, policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude
možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Nadriadený súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že samosudca súdu I. stupňa postupoval po predložení obžaloby prokurátorom správne, keď preskúmal jednak, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a zároveň či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku.
Právo na obhajobu prislúcha obvinenému v zmysle § 34 Tr. poriadku od vznesenia obvinenia. Toto právo je rešpektované, ak obvinenému je daná adekvátna a riadna možnosť byť prítomný pri výsluchu svedka a možnosť vypočúvať svedka a to v štádiu jeho výsluchu v rámci prípravného konania ako aj v ďalšom štádiu trestného konania. Procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým bol vykonaný výsluch svedkov v čase predtým, ako bola obvinenému reálne poskytnutá možnosť sa obhajovať a to riadnym upovedomením o výsluchu svedka, je podstatnou chybou konania, pretože týmto postupom boli porušené práva obvineného na obhajobu vyplývajúce z článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/, d/ Európskeho dohovoru, článku 50 čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 9 a § 213 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. Predpokladom na postup policajta podľa § 213 ods. 1 Tr. poriadku, je riadne upovedomenie obvineného o čase a mieste vykonania konkrétneho úkonu. Opomenutie poučenia obvinených a postupu policajta - vyšetrovateľa v zmysle § 213 ods. 1 Tr. poriadku bolo preukázané zo zápisníc z výsluchu obvinených v 1. rade a v 2. rade a pri výsluchu svedka - poškodeného A. O., svedkov - R. O., D. L..
V zmysle § 208 ods. 1 Tr. poriadku, až keď policajt považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu, je povinný oznámiť obvineným dátum, čas a miesto preštudovania spisu. Až po tomto oznámení, obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu. Ak sa obvinený vzdal práva na preštudovanie spisu, hoci neboli splnené uvedené požiadavky zákona, vzdanie sa tohto práva obvineným je právne neúčinné, nakoľko obvinenému nebola poskytnutá reálna možnosť uplatniť jeho zákonné právo v zmysle § 208 ods. 1 Tr. poriadku. Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania je súčasťou práva obvineného na obhajobu, ktoré môže realizovať napríklad podaním návrhu na doplnenie vyšetrovania. Uvedené pochybenie policajta bolo napravené prokurátorkou, preto nadriadený súd nepovažoval túto vytknutú vadu prípravného konania za vážny dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.
Súd I. stupňa postupoval správne, keď odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, pričom správne uviedol procesné chyby orgánov činných v trestnom konaní, a to porušenie práva na obhajobu v dôsledku, ktorých prípravné konanie nebolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť okresnej prokurátorky ako nedôvodná zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.