Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3T-24-2012.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňa JUDr. Danica Veselovská, v trestnej veci obžalovaného C. M. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na hlavom pojednávaní konanom dňa 06. septembra 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný C. M. , nar. XX. XX. XXXX v Z., trvale bytom T. č. XX, Z., prechodne bytom E. č. XXX, E., nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. pri Z. č. XXX, deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 03. 2009, č.k. 8P/401/2008 - 50, právoplatným dňa 15. 04. 2009, a vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry M. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vopred k rukám matky G. N., trvale bytom N. pri Z. č. XXX, si túto zákonnú povinnosť neplnil od decembra roku 2004 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca apríl roku 2009, v ktorom prispel na výživu sumou 65,- €, s výnimkou mesiacov január až marec roku 2010, v ktorých na výživu prispel spolu sumou 195,- €, s výnimkou mesiaca december roku 2010, v ktorom prispel na výživu sumou 30,- € a s výnimkou mesiaca júl roku 2011, v ktorom prispel na výživu sumou 20,- €, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.827,27 €, pričom v tomto období bol päťkrát zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, ktorý s ním bol vždy rozviazaný pre porušenie pracovnej disciplíny, a trikrát na dohodu o vykonaní práce, na úrade práce bol v obdobiach od 01. 12. 2004 do 14. 08. 2005, od 23. 03. 2009 do 27. 08. 2009 a od 10. 05. 2010 až doteraz evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a od decembra roku 2004 do augusta roku 2005 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 1.580,- Sk,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný C. M. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu. Následne, po kladných odpovediach obžalovaného na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k zániku trestnosti a výroku o treste.
Nakoľko obžalovaný požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na zaplatenie dlžného výživného, súd hlavné pojednávanie odročil a zároveň poučil obžalovaného o právnych následkoch neustanovenia sa vrátane možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na odročené hlavné pojednávanie dňa 06. 09. 2012 sa obžalovaný bez ospravedlnenia neustanovil, preto súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku toto vykonal v neprítomnosti obžalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne G. N. a podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámil s poštovými poukážkami zo dňa 23. 07. 2012 a 08. 08. 2012, správami o povesti obžalovaného a odpisom registra trestov.
Z výpovede svedkyne G. N. vyplýva, že obžalovaný po odročení hlavného pojednávania zaplatil len 80,- €, čo korešponduje s predloženými poštovými poukážkami.
Súd v súlade s uvedeným upravil výšku dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od podania obžaloby 03. 02. 2012, kedy obžalovaný dlhoval na výživnom 1.723,97 €, uplynulo do vyhlásenia rozsudku 7 mesiacov, súd k dlžnej sume pripočítal 5 x 26,- € (30% životného minima pre neplnoleté dieťa do 31. 06. 2012) a 2 x 26,65 € (30% životného minima na neplnoleté dieťa od 01. 07. 2012), t.j. ku dňu rozhodovania bol obžalovaný povinný zaplatiť 1.907,27 € podľa výšky výživného určenej civilným rozsudkom, ktorá je zároveň minimálnou sumou, ktorý je povinný platiť každý rodič. Od tejto sumy súd odpočítal 80,- € zaplatených po odročení hlavného pojednávania, tzn. ku dňu rozhodovania súdu 1. stupňa obžalovaný dlhoval na výživnom pre dcéru M. 1.827,27 €.
Na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súd konanie obžalovaného obsiahnuté v skutku subsumoval pod príslušné ustanovenia Trestného zákona. Obžalovaný C. M. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného je daný i kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona - dlhší čas (od roku 2004 doposiaľ), preto súd kvalifikoval skutok aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Konanie obžalovaného súd vyhodnotil podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako úmysel nepriamy, nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti na ochrane svojich občanov pri plnení vyživovacej povinnosti a s porušením chráneného záujmu bol uzrozumený. Je evidentnou vinu obžalovaného, že napriek tomu, že bol 5x riadne zamestnaný, prácu si neudržal svojím nezodpovedným prístupom.
Obžalovaný C. M. bol 7 krát súdne trestaný, prvé dve odsúdenia má zahladené, Následne bol trestaný k nepodmienečným trestom spravidla pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 2T/54/2008 dňa 13. 02. 2009 odsúdený k dvom nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a 2 mesiace, z výkonu ktorých bol dňa 28. 04. 2010 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, t.j. aktuálny trestný čin páchal aj počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona bol súd povinný zistiť a prihliadnuť na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť priznania a ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť predchádzajúcich odsúdení podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pomer je 1:1.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, súd mu obligatórne v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže počet poľahčujúcich okolností sa rovná počtu priťažujúcich okolností súd ukladal trest v trestnej sadzbe uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 1 až 5 rokov. Súd prihliadajúc na charakter trestnej činnosti i možnosti nápravy, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, čo zohľadňuje následok trestného činu a spĺňa podmienky individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.
Trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, a tiež ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.