Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-82-2012.pdf
PDF · 93.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. J., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. F., X. Q. Y. H. D. P., dieťa rodičov: N. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. P., X. P. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1 a B. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. P., B.. F. XXX/X, zastúpeného JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. M. Hodžu 3, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 3. 2011, č. k. 4P/60/2011-19, v časti o výživnom na maloletého Y. J. tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. J., nar. XX. X. XXXX, zvýšeným výživným v sume 75 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 31. 5. 2012.
Zameškané zvýšené výživné na maloletého Y. J., nar. XX. X. XXXX, za obdobie od 31. 5. 2012 do 31. 8. 2012 v sume 45,48 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 5. 2012, sa matka maloletého Y. J. domáhala zvýšenia výživného na sumu 120 eur mesačne, od podania návrhu. V návrhu uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená súdom vo výške 60 eur mesačne, plní, nad rámec výživného však neprispieva. Maloletý navštevuje 3. triedu základnej školy. Navštevuje futbalový krúžok a základnú umeleckú školu. Jej mesačný príjem sa nezmenil. S maloletým žijú v nájomnom byte, kde výška nájomného predstavuje 191,38 eura mesačne, výdavky na elektriku 27 eur mesačne. Úver spláca sumou 29,98 eura mesačne. Poplatky za školskú družinu pre maloletého sú 6 eur, polročný poplatok do základnej umeleckej školy 40 eur a mesačný poplatok do futbalového oddielu 6 eur.
Na súdnom pojednávaní matka na podanom návrhu trvala.
Právny zástupca matky poukázal na to, že všetky výdavky sa zvýšili, platia sa nielen priame výdavky, ale aj výdavky súvisiace s ošatením, obutím. Navrhol preto návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu vyhovieť.
Otec maloletého s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že od posledného rozhodnutia o výške výživného sa zvýšil len výdavok na základnú umeleckú školu o 1 euro a pribudol výdavok na futbalový krúžok vo výške 6 eur. Otec sa s maloletým stretáva, kedy mu vznikajú aj výdavky na aktívne trávenie voľného času, čo by bolo znemožnené v prípade zvýšenia výživného. Poukázala na to, že matka vlastní majetok, a to spoluvlastnícke podiely v rodinnom dome a pozemkoch. Otcovi stúpili výdavky v dôsledku splácania úveru, ktorý použil na zakúpenie práčky. Jeho vyživovacia povinnosť k dcére A. trvá, s oboma deťmi sa pravidelne stretáva. Navrhla preto návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné v súlade s návrhom matky, keďže výdavky na dieťa sa zvýšili a doposiaľ určené výživné je nepostačujúce. Poukázal na to, že pokiaľ otec chodí hrávať, robí to zadarmo.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že návrh si podala preto, že sa zvýšili výdavky a jej príjem je nepostačujúci. S maloletým bývajú v nájomnom byte od roku 2008. Vlastní v spoluvlastníckom podiele rodinný dom, v ktorom býva jej chorý brat a pozemky, ktoré sú v užívaní družstva, a z ktorých plynie nájomné približne 20 eur ročne. Výdavky na bývanie sú 191,38 eura mesačne, na elektriku 27 eur. Od banky čerpala úver v marci 2012, ktorý bol použitý na vykrytie debetu v banke a nákup televízora, ktorý spláca po 29,98 eura mesačne. Cestovné do práce predstavuje 0,70 eura na cestu. V mieste súčasného výkonu práce pôsobí od roku 2009. Platí si životnú poistku, maloletému platí poistku 12 eur, štipendijné sporenie 33,69 eura a 11 eur mesačne mu sporí, kde však prostriedky v prípade ich nedostatku vyberá a momentálne je tam zostatok 30 eur. Maloletý navštevuje 4. triedu základnej školy, pričom výdavky na stravné predstavujú 22 eur mesačne, na školskú družinu sa platilo v predchádzajúcom školskom roku 3 eurá mesačne, na základnú umeleckú školu sa v minulom školskom roku platilo 40 eur a 36 eur polročne. Maloletý navštevuje aj futbal, a to od septembra 2011, kde je poplatok 6 eur mesačne. Okrem toho je potrebné zakupovať mu ošatenie, obutie, na ktoré bol doposiaľ výdavok 30 eur. Výdavky na turistický oddiel sú minimálne. Maloletý je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. S otcom sa stretáva každé 2-3 mesiace na 2-3 dni. Otec nad rámec výživného neprispieva. Minulý rok kúpil maloletému botasky, teplákovú súpravu, hračky. V apríli mala zvýšený príjem o nemocenské približne vo výške 100 eur.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že býva v garsónke, ktorá je prenajatá od mesta. Výdavok na bývanie je 88,30 eura mesačne, na elektriku 128 eur mesačne. Taktiež spláca úvery, a to vo výške 47,90 eura mesačne, ktorý použil na kúpu práčky a vo výške 32,70 eura mesačne, ktorý použil na kúpu televízora a chladničky. Platí si životnú poistku v sume 26,90 eura mesačne. Do práce cestuje autom. Vyživovaciu povinnosť k dcére A. si plní vo výške 70 eur mesačne. Dcéra ho navštevuje aj na celý týždeň. Poplatok na internet je 10 eur mesačne. Príjem má len z pracovného pomeru, pričom uvedený príjem bol zvýšený v mesiacoch máj a jún z dôvodu vyplatenia koncoročných odmien a odmien pri príležitosti výročia zamestnávateľa. V mesiaci marec bol PN a bolo mu vyplatené nemocenské približne 300 eur. Do práce chodí autom, ktoré patrí jeho priateľke. Tohto roku nekúpil maloletému na ošatenie nič, kúpil mu hračky, ktoré má u neho. Nevlastní žiadny majetok. Pokiaľ chodí hrávať na nejaké akcie, príjem z toho nemá, hrávajú za občerstvenie.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci aj dokazovanie listinnými dôkazmi, a to potvrdeniami o príjmoch matky, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky matky na bývanie, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky na maloletého, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme otca, súpisom výdavkov otca a prehľadom uskutočnených stretnutí otca s maloletým a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4P/60/2011, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na maloletého Y. J. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 3. 2011, č. k. 4P/60/2011-19, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v pracovnom pomere a poberala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 487,75 eura mesačne. Mala 1 vyživovaciu povinnosť. Otec mal 2 vyživovacie povinnosti, bol zamestnaný v pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom vo výške 571,13 eura mesačne. Otec uhrádzal už v tom čase splátky úveru použitého na kúpu televízora a chladničky vo výške 32,70 eura mesačne. Maloletý bol žiakom 2. triedy základnej školy. Navštevoval základnú umeleckú školu, kde bol poplatok za celý školský rok spolu 61,90 eura.
Matka je v súčasnej dobe zamestnaná v pracovnom pomere v Domove sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 457,33 eura. Keďže matke bolo, podľa jej tvrdení, v mesiaci apríl 2012 vyplatené aj nemocenské vo výške približne 100 eur, po zohľadnení uvedenej sumy predstavuje jej priemerný čistý mesačný príjem 465,66 eura. Má 1 vyživovaciu povinnosť. Z dohody o pracovnej činnosti, uzatvorenej s ING Tatry - Sympatia, d.d.s., a.s. nemala matka príjem v roku 2011, ani v roku 2012. Dohodu o pracovnej činnosti mala uzatvorenú do 30. 1. 2011.
Otec je zamestnaný v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti Craemer Slovakia, s. r. o. Jeho priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavoval 648,96 eura. Podľa tvrdení otca, mu boli vyplatené v mesiaci marec 2012 aj nemocenské dávky vo výške 300 eur, pričom po zohľadnení uvedeného príjmu predstavuje jeho čistý priemerný mesačný príjem 673,96 eura. Má 2 vyživovacie povinnosti, okrem maloletého Y. J. aj k plnoletej dcére A..
Z listinných dôkazov, predložených matkou, mal súd preukázanú výšku zálohovej platby na užívanie bytu v sume 191,38 eura, výšku zálohovej platby na elektriku v sume 27 eur, výšku splátky úveru J. W. X., a. s. v sume 28,97 eura. Taktiež mal súd preukázanú výšku poplatku na školskú družinu pre maloletého v sume 3 eurá mesačne, výšku poplatku na futbalový klub v sume 6 eur mesačne, výšku poplatku do základnej umeleckej školy v sume 40 eur, výšku poplatku na školský výlet v sume 30 eur, výšku poplatku na základnú umeleckú školu v sume 36 eur, ako aj výšku výdavkov na ošatenie,.
Zo súpisu výdavkov, predloženého otcom, súd zistil, že otec kúpil maloletému v roku 2012 drevenú lokomotívu za 4,99 eura, opasok a rubikovú kocku za 1,50 eura, magnetku za 1,50 eura, DVD hokej za 8,99 eura, struny na gitaru za 5 eur, detskú sedačku do auta za 19,90 eura, pastelky, omalovánky za 10 eur, tenisové rakety za 26 eur. Taktiež súd zistil nákup vecí pre dcéru A. v sume 355 eur. Zo súpisu stretnutí vyplynulo, že od mája 2012 sa otec s maloletým stretol v mesiaci máj na 1 deň, v mesiaci jún na 2 dni, v mesiaci júl 7 dní, v auguste 4 dni a taktiež 2 dni, kedy bol za ním na výlete.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výške výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ani jeho matky. Pokiaľ sa aj zvýšili výdavky na maloletého, uvedené zvýšenie súvisí len so všeobecným nárastom cien v ekonomike, ku ktorému však došlo tak na strane maloletého a jeho matky, ako aj otca. Maloletý navštevuje ten istý stupeň základnej školy, navštevuje základnú umeleckú školu, ktorú navštevoval aj v čase posledného rozhodovania, pričom výdavky súvisiace s uvedenou aktivitou sa priemerne mesačne zvýšili o 1,18 eura. Maloletému pribudol výdavok súvisiaci s návštevou futbalového oddielu vo výške 6 eur mesačne, ktorý však nepredstavuje podstatné zvýšenie výdavkov. Príjmy matky sa oproti naposledy posudzovanému stavu znížili o 22,09 eura, čo nepredstavuje podstatnú zmenu. Pomery matky sa oproti naposledy posudzovanému stavu podstatným spôsobom nezmenili. Matka má stále 1 vyživovaciu povinnosť. Otcovi oproti naposledy posudzovanému stavu vzrástol príjem o 102,83 eura mesačne, čo predstavuje, vzhľadom na výšku príjmu, podstatné zvýšenie, ktoré bolo aj dôvodom na zvýšenie výživného. Je však potrebné uviesť, že otcovi súčasne pribudol výdavok na splátku úveru, ktorý bol použitý na nákup práčky, vo výške 47,90 eura mesačne. Pri zohľadnení výšky zvýšenia príjmov a zvýšenia výdavkov otca, jeho čistý disponibilný príjem vzrástol o 54,93 eura (zvýšený príjem o 102,83 eura po odpočítaní výdavku na splátku úveru vo výške 47,90 eura). Výdavky otca na splátku úveru za práčku súd považoval za dôvodné, nakoľko práčka je vecou bežnej potreby, ktorá navyše je nevyhnutná aj vzhľadom na návštevy maloletého u otca. Je potrebné uviesť, že podieľať sa na zvýšení životnej úrovne otca má právo nielen maloletý Y., ale aj druhé dieťa otca, ako aj samotný otec. Preto súd zvýšil výživné primerane zvýšeniu disponibilného príjmu otca o 15 eur mesačne, na sumu 75 eur mesačne. Súd taktiež pri rozhodovaní prihliadol ku skutočnosti, že maloletý sa síce s otcom stretáva nepravidelne, avšak na dlhšie obdobie, najmä cez prázdniny, kedy si otec plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Súd nemal preukázané, že by bolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť viac, preto v zostávajúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pokiaľ aj súd určil vyššie výživné na maloleté dieťa otca ako v súčasnosti otec plní voči svojej plnoletej dcére, v konaní mal preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči svojej plnoletej dcére inak, keď sám tvrdil, že plnoletá dcéra k nemu chod aj na celý týždeň, na 18. narodeniny jej kúpil dar vyššej hodnoty.
Počiatok platenia zvýšeného výživného súd určil v súlade s návrhom matky, t. j. od podania návrhu. Zameškané zvýšené výživné vzniklo za obdobie od 31. 5. 2012 do 31. 8. 2012 vo výške 45,48 eura ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným, t. j. 75 eur - 60 eur, čo činí 15 eur, ktorý bol za mesiac máj prepočítaný na 1 kalendárny deň a predstavoval 0,48 eura, za mesiace jún - august 2012 predstavuje 3 x 15 eur, t. j. 45 eur. Zameškané zvýšené výživné súd povolil otcovi zaplatiť v dlhšej ako zákonnej 3 dňovej lehote, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc k výške zameškaného výživného, príjmom otca, ako aj k skutočnosti, že výživné je platbou slúžiacou na úhradu bežných potrieb maloletého dieťaťa, teda za obdobie, za ktoré vzniklo zameškané výživné, už výživa maloletého zabezpečená bola a jeho práva nebudú povolením úhrady zameškaného výživného v dlhšej lehote ohrozené.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.