Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-95-2012.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. septembra 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. S.Č. K.. X. W. XXXX B. O., I. O. O., V. O. Q.Í. X, O. - Q.
j e v i n n ý , ž e
dňa 28. 04. 2012 o 06.30 h do rodinného domu v O., Š. T. XXX/XX, ktorého vlastníkom je X. S., v ktorom bývajú jeho rodičia X. S. U. X. S., v prospech ktorých je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v uvedenom dome, pustili na pozemok a následne do uvedeného domu V. S., ktorý po čase začal do X. S. verbálne útočiť, aby sa dala liečiť na psychiatrii, čo dosiahlo takú mieru, že ho vyzvali, aby opustil uvedený dom a pozemok, čo on odmietol, preto dňa 28. 04. 2012 o 12.51 h zavolali políciu, na čo však V. S. z domu odišiel, následne uzamkli dom a aj vchodovú bráničku na plote, aby ani na pozemok nemohol vstúpiť, následne dňa 28. 04. 2012 o 14.00 h sa V. S. vrátil k rodinnému domu v O. K. T. Š. XXX/XX, na ktorého pozemok vnikol tak, že zvesil bráničku na plote z pántov a vstúpil na pozemok, čo si všimla X. S., ktorá za ním išla a povedala mu, aby išiel preč, taktiež mu oznámila, že zavolala políciu, on na to uviedol, že nikam nejde, že nič zlé neurobil, napriek opakovaným výzvam zo strany manželov X. S. a JU. pozemok rodinného domu neopustil,
teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, neoprávnene tam zotrval,
čím spáchal
pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1,5 roka.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 18. 07. 2012 obžalobu na V. S. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že obžalovaný mal svojim konaním vzbudiť u poškodených manželov S. aj pocit, že im môže ublížiť, nakoľko v minulosti obžalovaný napadol poškodeného X. S., ktorému spôsobil početné bodné rany a X. S. okrem obavy, že jej ublíži aj obavu, že jej poškodí dom. Obžaloba kvalifikovala skutok obžalovaného ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný mal vniknúť do obydlia poškodených prekonaním prekážky a čin mal spáchať aj na chránených osobách.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že v predmetný deň 28. 04. 2012 ráno o 06,30 h prišiel do rodinného domu k svojim rodičom. Zazvonil pri vchodových dverách a otvoril mu otec, ktorý ho aj pustil do domu. Spolu s rodičmi sedel doma, keď sa otec začal s mamou hádať, aby opustil dom. Mama ocovi uviedla, že aj ona je vlastníčka domu a že v dome môže byť. Otec s tým však nesúhlasil. Keď obžalovaný počul túto hádku, tak z domu odišiel. Vôbec ho ani otec, ani mama nevyzývali, aby dom opustil a takisto ani nevedel, že išli zavolať políciu. Do predmetného domu sa vrátil v ten istý deň poobede, nakoľko sa išiel k rodičom najesť. S ocom sa vôbec nerozprával a ani ho otec nevyzýval, aby odišiel z domu. Rozprával sa v to poobedie len s mamou, ale ani mama ho nevyzývala, aby odišiel preč. Až keď bol vo väzbe, tak mu mama povedala, že volala policajtov, ale sa mu to bála povedať, aby sa znovu nepokúsil o samovraždu. O tom, že rodičia volali políciu sa dozvedel až po tom, keď policajti prišli do domu. Obžalovaný ešte uviedol, že k rodičom bežne chodieval, venčil im psa, zametal, odpratával sneh, robil im nákupy. Nikdy nemal pocit, že nemôže do predmetného domu chodiť.
Okrem výsluchu obžalovaného súd vykonal dokazovanie vypočutím svedka - poškodeného X. S., otca obžalovaného, prečítaním výpovede svedkyne - poškodenej X. S., matky obžalovaného z prípravného konania, ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odoprela vypovedať, prečítaním znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatrie ohľadne osoby obžalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Svedok - poškodený X. S. uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré uviedol v prípravnom konaní sú pravdivé. Obžalovaného do domu pustil on alebo jeho žena. Keď bol obžalovaný u nich doma, začal húsť do manželky, aby sa dala liečiť na psychiatrii a napádal jej náboženské presvedčenie. Keď sa už toto správanie obžalovaného nedalo vydržať, tak ho poškodený vyzval, aby odišiel z domu. Takisto aj poškodená X. S. hovorila obžalovanému, aby prestal, aby dal pokoj. Následne si potom šiel obžalovaný sadnúť von na dvor. Poškodený znovu prišiel za ním, a vyzval ho, aby odišiel preč, čo obžalovaný úplne ignoroval. Poškodený mu preto povedal, že ide zavolať políciu, na to obžalovaný sám odišiel preč. Keď prišli policajti, tak obžalovaný tam už nebol, ale povedali poškodenému, aby si všetko pozamykal, aby obžalovaný nemohol k ním vojsť. Poškodený preto zavrel aj bráničku. Po chvíli uvideli, že obžalovaný znovu sedí von v záhrade. Preto za ním išla poškodená X., ktorá ho opäť vyzvala, aby odišiel preč, inak zavolá policajtov. Keďže to obžalovaný ignoroval, tak policajtov zavolala. Poškodení len chceli, aby obžalovaný odišiel z ich domu a dvora, lebo ich psychicky obťažoval. Neustále do poškodenej húdol, aby sa dala liečiť, bola z toho celá nervózna a nervozitu prenášala aj na poškodeného.
Poškodená X. S. v prípravnom konaní, kde nevyužila svoje právo nevypovedať, uviedla, že obžalovaný už v deň predtým do nej neustále rozprával, že by sa mala ísť dať vyšetriť, že by mala ísť na psychiatriu alebo za psychologičkou, že je chorá. Poškodenú to obťažovalo. V sobotu, keď k ním prišiel obžalovaný, znovu ju nabádal, aby si to dobre rozmyslela, aby sa išla dať liečiť. Poškodenej to šlo na nervy, preto požiadala o pomoc muža. Keď prvýkrát odišli policajti, tak všetko pozamykali. Neskôr potom zbadala obžalovaného ako sedí von. Vošiel tak, že bráničku nadvihol a oprel ju o plot, takže keď prišli policajti, tak bránička spadla. Svedkyňa uviedla, že osobne bráničku zamkla. Vyšla následne von z domu a pod garážou zbadala syna. Sedel tam na lavičke. Šla za ním a povedala mu, aby išiel preč, aby dal pokoj. On na to povedal, že on nič zlé nerobí, že on jej chce len dobre. Keby ju obžalovaný k tomu nevyprovokoval, nezavolala by políciu.
Zo znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatrie súd zistil, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou v užšom zmysle slova, ktorá by mohla mať chorobný vplyv na jeho konanie. Vzhľadom na svoj duševný stav v čase spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol aj svoje konanie ovládať. Obžalovaný je v súčasnosti v plnej miere schopný chápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom a náležite sa obhajovať. Keďže u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú chorobu, či závislosť, nepovažovali uňho ani za potrebné navrhnutie ochranného opatrenia.
Z rozsudku Okresného súdu v Brezne sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom tohto trestného činu sa dopustil voči poškodenému X. S.. Za tento skutok bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov. V súčasnosti sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
V zmysle horeuvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Trestný zákon chráni domovú slobody nielen vlastníka, ale aj užívateľa predmetného domu, teda aj poškodených, ktorí mali v predmetnom dome právo doživotného bývania. Pričom sa pod domov iného rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj uzavretý dvor, ktorý patrí k predmetnému domu. Pri vyhodnotení výpovedí obžalovaného, ako aj poškodených, je súd názoru, že vieryhodné sú výpovede poškodených. Obžalovaný má síce zlé vzťahy s poškodeným X., ale súd nepovažuje jeho výpoveď za vymyslenú, vzhľadom na výpovede jeho manželky X. S., ktorá v prípravnom konaní jeho výpoveď potvrdila. Pri prvom čiastkovom útoku obžalovaný napriek výzvam poškodených odmietol opustil predmetný rodinný dom a dvor, ktorý patrí k tomuto rodinnému domu. Čiže obžalovaný neoprávnene zotrvával v predmetnom rodinnom dome. Pri druhom čiastkovom útoku už obžalovaný porušil domovú slobodu tak, že neoprávnene vnikol do uzavretého dvora rodinného domu tak, že zvesil bráničku z pántov, teda pri tom prekonal prekážku. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdila poškodená, ktorá uviedla, že predmetnú bráničku zamkla, teda sa nepreukázalo, že bráničku zvesil poškodený, tak ako tvrdil obžalovaný. Skutočnosť, že obžalovaný viackrát navštevoval dom svojich rodičov ešte neznamená, že dňa 28. 04. 2012 sa nedopustil trestného činu porušovania domovej slobody. Napriek výzve poškodených, obžalovaný odmietal opustiť ich rodinný dom a napriek ich zákazu sa znovu do rodinného domu vrátil, a to tak, že prekonal prekážku, zvesil bráničku. Súd preto obžalovaného uznal vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Súd neuznal obžalovaného vinným aj z prečinu porušovania domovej slobody podľa odseku 3, že sa skutku mal dopustiť voči chránenej osobe, čiže osobe staršej ako 60 rokov, keď táto skutočnosť nebola pri páchaní predmetného skutku rozhodujúca, obžalovaný porušoval domovú slobodu svojich rodičov, pričom pritom nezohrávalo rolu, či sú staršieho veku alebo nie. V konaní sa tiež nepreukázalo, že by poškodení mali obavu z fyzického útoku zo strany obžalovaného.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol len raz súdne trestaný, aj to sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný je bezdomovec a zo strany mesta Brezna nie je bližšie hodnotený. U obžalovaného teda prevažujú poľahčujúce okolnosti, keďže pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život a súd mu preto uložil trest podľa § 194 ods. 2 na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď sa v konaní nepreukázalo nijaké fyzické násilie obžalovaného voči svojim rodičom - poškodeným. neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, neoprávnene tam zotrval,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.