Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/96/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U. G. U. H., dieťa rodičov Q. T., bytom E. F., G. H. XXX/XX, t.č. bytom E. F., T. XXX/XX, zast. Mgr. C. E., advokátkou, so sídlom v U. G. nad H., U.. E. XX a A. T., bytom F. - B., G. E. XXX/X, prechodne bytom E. F., M. R. H. XXX/ XX, zast. JUDr. B.. H. L., advokátkou so sídlom v F., U.. sv. K. XXXX/XXA, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 29.06.2012, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. augusta 2012, č.k. -118, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že otec je oprávnený, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej - o úprave styku otca s mal. W. v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod spisovou značkou , stretávať sa s maloletým W. T., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý utorok a štvrtok v týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme od matky v mieste bydliska dieťaťa a po skončení styku ho na tomto mieste matke odovzdá a matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým W. tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Z obsahu spisu zistil, že na tamojšom súde prebieha na základe návrhu matky konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému W., ktorý pochádza z doposiaľ platného manželstva svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a maloletý zostal v starostlivosti matky. V priebehu tohto súdneho konania boli dočasne upravené pomery medzi rodičmi vo vzťahu k maloletému W. tak, že otcovi bola uložená povinnosť odovzdať maloletého na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne. Dňa 12.06.2012 otec zobral maloletého z materskej škôlky bez toho, aby vopred o tejto skutočnosti informoval matku a odviedol dieťa do miesta svojho trvalého pobytu a začal bez dohody s matkou zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Podľa tvrdení otca dieťa zobral preto, že mu matka od marca 2012 znemožňovala styk s dieťaťom. Zo správy V. D. U. G. nad H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že matka sa o dieťa zodpovedne stará od jeho narodenia, pričom psychologička odporučila upraviť vzhľadom na vek dieťaťa predbežným opatrením zverenie dieťaťa do starostlivosti matke a stanoviť styk otca s dieťaťom, aby sa minimalizovala psychosociálna záťaž dieťaťa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z doterajšieho priebehu konania nebolo preukázané, že otec osvedčil naliehavosť potreby upraviť stretávanie sa s maloletým W., pretože k stretávaniu dochádza i keď v minimálnom rozsahu. Konštatoval, že vzájomné vzťahy rodičov maloletého sú veľmi narušené, nevedia vzájomne komunikovať ani v otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého, a preto apeloval na oboch rodičov, aby do rozhodnutia súdu vynaložili maximálne úsilie v komunikácii medzi sebou s cieľom uľahčiť dieťaťu zvládanie vzniknutej rodinnej situácie. Mal za to, že nie je potrebné nariadiť predbežné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť riešenia situácie a potreba dočasného upravenia pomerov, ako aj s poukazom na vek maloletého a potrebu vykonania znaleckého dokazovania s cieľom zistiť citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, a preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vyslovil, že za danej procesnej situácie nemožno upraviť styk maloletého W. s otcom a stanoviť rozhodný čas, v ktorom sa má realizovať stretávanie otca s maloletým synom, a to vzhľadom na protichodnosť vyjadrení účastníkov ohľadne určenia optimálneho času ich stretávania sa a ani dosah, aký by malo rozhodnutie o stretávaní sa maloletého s otcom vplyv na jeho psychiku, vzhľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, ako aj dlhšiu časovú odluku od otca, citovú naviazanosť na matku, ktorá v čase, keď otec opustil spoločnú domácnosť zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na úpravu styku v celom rozsahu vyhovie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že neosvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s maloletým W. z dôvodu, že k stretávaniu dochádza aj keď v minimálnom rozsahu, a preto nie je potreba dočasného upravenia pomerov s poukazom na vek maloletého a potrebu znaleckého dokazovania, zisťovania citových väzieb k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Uviedol, že matka dieťaťa mu bráni stretávať sa s maloletým, odmieta s ním komunikovať, neberie mu telefóny a podobne. Dňa 04.07.2012 sa dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, kde žiadal spísať záznam o tom, že mu matka odmieta syna dávať a bolo mu doporučené počkať na rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznil, že k stretnutiu otca a syna môže dôjsť len vtedy, keď to matka umožní, a to je jedenkrát do mesiaca na minimálny čas, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na účel predbežného opatrenia a na Nález Ústavného súdu ČR a Nález Ústavného súdu ČR . Mal za to, že rozsah stretávania otca a syna v rozsahu dve hodiny jedenkrát za mesiac nie je v záujme maloletého a neprospieva ani rozvoju normálnych a dobrých vzťahov rodiča a dieťaťa, ktoré sa s výdatnou pomocou súdu stávajú zbraňou v rukách matky proti otcovi. Tvrdil, že sa o dieťa zaujímal aj po tom, čo v dôsledku správania sa matky maloletého opustil spoločnú domácnosť a zaujíma sa o neho neustále. Jeho záujem je však negovaný správaním sa matky maloletého. V čase od 12.06.2012 do 15.06.2012, keď bolo dieťa u neho, nebol žiaden problém v ich vzájomných vzťahoch, čo je uvedené v správe MUDr. U. z XX.XX.XXXX, v ktorej sa uvádza „dieťa prišlo v doprovode otca, je čulé, smelé, veselé“. Z tohto dôvodu úvahu súdu o dopade pravidelného stretávania sa otca a syna na psychiku dieťaťa považoval za nedôvodnú a zavádzajúcu.

Podaním zo dňa 23.07.2012 otec požiadal Krajský súd v Trenčíne o urýchlené rozhodnutie vo veci z dôvodu, že matka maloletého W. mu bráni v styku so synom a neumožňuje mu stretávanie sa s ním, nevidel ho už viac ako mesiac napriek tomu, že sa o styk pravidelne pokúša. Matka maloletého s ním odmieta komunikovať, neberie mu telefóny, resp. pri telefonickom rozhovore mu odmieta umožniť stretnutie s maloletým W., dokonca mu ho nedá ani k telefónu. Vyslovil, že nie je v záujme maloletého dieťaťa vzniknutá situácia, nakoľko ľubovôľou matky dochádza k intenzívnemu zasahovaniu do vzťahu otca a syna a k jeho deformácii, ktorá môže mať za následok odcudzenie medzi nimi, ktorý stav sa neskôr ťažko napráva.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné zmeniť podľa .

Podľa prvá veta , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V preskúmavanej veci správne súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na , keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal otec po začatí konania vo veci samej, pričom nie je vylúčené predbežným opatrením za splnenia zákonných predpokladov rozhodnúť aj o dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, t.j. účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. V každom prípade je však nevyhnutné mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie dočasné, trvajúce, v zásade len do skončenia veci samej, v dôsledku čoho právne vzťahy medzi účastníkmi definitívne nerieši. I keď predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, neznamená to, že by bolo možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe návrhu bez toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

V danej veci bola nepochybne osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, keď maloletý W. je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva svojich rodičov, ktorí od marca 2012 nežijú v spoločnej domácnosti.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje súd podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z obsahu spisu vyplynulo, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa jeho styk s maloletým W. realizoval v minimálnej miere (maximálne dve hodiny mesačne v prítomnosti matky), čo podľa tvrdení otca viedlo k tomu, že dieťa dňa 12.06.2012 svojvoľne odviedol z materskej školy a odovzdal ho matke až na základe nariadeného predbežného opatrenia súdom. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom s týmto tvrdením otca nezaoberal, neprihliadol ani na odporúčanie V. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie U. G. nad H. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý odporučil primerane a jasne stanoviť spoločný čas, ktorý bude dieťa tráviť s otcom, ani na stanovisko matky dieťaťa uvedené v jej návrhu na začatie tohto súdneho konania, v ktorom navrhovala úpravu styku otca s maloletým W. každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod..

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nemôže stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že dočasná úprava pomerov účastníkov nie je potrebná, resp., že otec neosvedčil naliehavosť potreby upraviť stretávanie sa s maloletým W. z dôvodu, že k stretávaniu otca s dieťaťom dochádza v minimálnom rozsahu a nie je v tomto štádiu súdneho konania možné určiť optimálny čas stretávania sa otca s dieťaťom.

Odvolací súd dospel k záveru, že existencia potreby dočasne upraviť pomery účastníkov ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom vyplýva nielen z tvrdení otca, že mu matka styk s dieťaťom neumožňuje (žiadal o pomoc i úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ale i z návrhu matky na začatie konania, ktorá sama navrhovala úpravu styku otca s dieťaťom, ako aj zo správy V. D. U. G. nad H. zo dňa 04.05.2012. Z obsahu spisu sa javí, že v súčasnosti len matka určuje, kedy a kde sa otec s dieťaťom stretne a akým spôsobom sa jeho styk s dieťaťom bude realizovať, čo je v rozpore so zásadou, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Tento stav je však nesporne ovplyvnený i správaním sa otca, ktorý v júni 2012 dieťa bez vedomia matky odviedol z materskej škôlky do miesta svojho bydliska a matke dieťa ho odovzdal až po rozhodnutí súdu.

Z týchto dôvodov je nepochybné, že je daná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je na základe predbežného opatrenia súdu ponechané v starostlivosti matky do rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia sa v súčasnosti nedokázali dohodnúť nielen na tom, komu má byť dieťa ponechané v starostlivosti do právoplatného skončenia veci samej, keď obaja podali návrh na ponechanie (resp. odovzdanie) dieťaťa vo svojej starostlivosti, ale ani na úprave styku otca s dieťaťom tak, aby táto úprava vyhovovala obom rodičom (nielen matke) a bola v záujme dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave jeho styku s mal. W. čiastočne vyhovel. Mal za to, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom nariadeným predbežným opatrením, ktorá sa vyznačuje pravidelnosťou (každý utorok a štvrtok, každú párnu sobotu), ktorá je aj vzhľadom na útly vek dieťaťa žiaduca, je v záujme dieťaťa, je primeraná doposiaľ osvedčeným pomerom účastníkov a dostatočná pre udržanie vzájomných vzťahov medzi otcom a dieťaťom do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Pokiaľ otec požadoval rozsah úpravy jeho styku s dieťaťom predbežným opatrením dvakrát do týždňa počas párneho týždňa a jedenkrát počas nepárneho týždňa a každý druhý víkend od piatku do nedele, odvolací súd považoval rozsah takejto úpravy styku korešpondujúci s rozhodnutím vo veci samej. Predbežné opatrenie neslúži na prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, nemôže ho nahrádzať a nie je jeho účelom ani riešiť sporné vzťahy rodičov maloletého dieťaťa a ani v tomto smere vykonávať dokazovanie. Rozsah tohto nariadeného predbežného opatrenia má len zabezpečiť, aby otec svoje právo podieľať sa na výchove maloletého W. mohol realizovať aj do rozhodnutia súdu vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia však poskytuje súd len predbežnú , dočasnú a nevyhnutnú ochranu ohrozeným právam účastníkov na základe osvedčených skutočností. Až v konaní vo veci samej môžu rodičia prednášať svoje tvrdenia a návrhy na konečné rozhodnutie súdu a navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy.

V právnych vzťahov účastníkov nedôjde nariadením tohto predbežného opatrenia k vytvoreniu nenávratného stavu, nakoľko doba trvania tohto predbežného opatrenia je obmedzená právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci samej.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nariadenie tohto predbežného opatrenia nebráni rodičom dieťaťa dohodnúť sa na styku otca s dieťaťom aj v inom, širšom alebo užšom rozsahu.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu s poukazom na ust. zmenil a styk otca s mal. Filipom upravil nariadeným predbežným opatrením tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .