Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-197-2011.pdf
PDF · 97.19 KB
No categories available
29P/197/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: T.. Y. O., B.. XX.XX.XXXX, X. U., G. XX proti odporcovi: W. O., B.. XX.XX.XXXX, X. U., G. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. U. O., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, takto
rozhodol:
manželstvo účastníkov konania Y. O., G.. K., B.. XX.XX.XXXX H. W. O., B.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Sabinove, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Sabinov vo zväzku XX, G. XXXX, U. XX, L. L.. Č.. XX rozvádza,
zveruje na čas po rozvode mal. U. O., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,
určuje odporcovi prispievať na výživu mal. U. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva,
styk odporcu s mal. Stanislavom neupravuje,
konanie o úpravu pomerov k Branislavovi Tomkovi zastavuje,
účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.12.2011 žiadala rozviesť jej manželstvo s odporcom a po rozvode upraviť pomery k X. H. U. O. tak, že by tieto deti zveril súd do jej osobnej starostlivosti, zo strany odporcu, aby určil výživné po 200 Eur mesačne. Keďže X. O. 14.05.2012 nadobudol plnoletosť, navrhovateľka v časti úpravy pomerov k nemu zobrala návrh späť a súd v súlade s § 96 O.s.p. konanie zastavil.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej vzťah s odporcom je vážne narušený, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, odporca nemá vytvorený vzťah ani k svojim deťom, tieto mu nedôverujú.
Odporca prostredníctvom svojho zástupu uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, taktiež so zverením maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného, navrhoval minimálne výživné. Rodičia styk s maloletým upraviť nežiadali.
Opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť mal. Stanislava do osobnej starostlivosti matky a zo strany odporcu určiť primerané výživné podľa jeho možností a schopností a odôvodnených potrieb mal. Stanislava.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. U., potvrdeniami o príjme navrhovateľky, potvrdením o poslednom spoločnom trvalom pobyte, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdeniami o príjme odporcu, písomným vyjadrením odporcu, dokladmi o vykonaní exekučných zrážok z príjmu odporcu, dokladmi o platení inkasa odporcom v mesiacoch január až marec 2012, listinnými dôkazmi preukazujúce výdavky na mal. Stanislava, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX v Sabinove, u oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti z ktorých Branislav je už plnoletý, Stanislav bol v čase rozhodovania maloletý. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a ich posledné spoločné trvalé bydlisko bolo P. U. B. D.. G. XXX/XX. Navrhovateľka uviedla, že ich vzťah s odporcom bol už dlhšie narušený a manželstvo sa snažila udržiavať len kvôli deťom. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahu považuje stratu vzájomnej dôvery a nezodpovedný postoj odporcu k svojim povinnostiam.
Postoj odporcu a jeho súhlas s rozvodom sa prejavil aj tým, že hoci bol predvolaný na pojednávanie opätovne, ani raz sa na pojednávanie nedostavil a na pojednávanie chodil len jeho zástupca. Zo strany navrhovateľky tu nebola snaha o reparáciu vzťahu a ani o obnovu spolužitia. Obdobný postoj zaujal aj odporca. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca sa s deťmi nestýka, nejaví o ne záujem, ak tak len cez ňu. Podľa jej názoru si k nim nevytvoril vzťah. Odporca uviedol, že nevytvorenie si vzťahu k maloletým deťom bolo z dôvodu osočovania jeho osoby navrhovateľkou. Na výživu detí odporca neprispieva, od novembra 2011 uhrádza nájomné.
Navrhovateľka je zamestnaná ako učiteľka na základnej škole. Jej čistý mesačný príjem za mesiace máj až august 2012 bol 668 Eur. V tomto príjme je už zahrnutý daňový bonus na dve deti vo výške 41,02 Eur a k tomuto príjmu poberá rodinné prídavky na dve deti. Matka má v starostlivosti dvoch synov, z ktorých Branislav je už plnoletý, navštevuje v súčasnosti už 4. ročník gymnázia, má zdravotné problémy, má astmu. Podľa vyjadrenia matky, na lieky dá asi 10 Eur. Mladší syn navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie, aktívne sa venuje hokeju, v súčasnosti je na hosťovaní v juniorskom mužstve Košíc, je naďalej hráčom Prešova. Dosahuje dobré výsledky a v rámci hokeja bol aj účastníkom turnaja N. V., T. S. XXXX. Matka vyčíslila náklady na cestovné pre Stanislava v júli - tréningy v Prešove 20 Eur, v auguste reprezentačné sústredenie v Bratislave a memoriál Ivana Hlinku v Piešťanoch, cestovné 100 Eur, vreckové 50 Eur, ďalšie výdavky spojené s hokejom, prestup na hosťovanie do HK Košice, registrácia, fotky 11 Eur, cestovné na tréningy do Košíc 45 Eur, poplatky za ľad 100 Eur, prípravy na zápisy vo Zvolene 15 Eur, strava spolu s Branislavom 686 Eur.
Matka naďalej platí obom synom poplatok mesačný na stužkovú po 10 Eur, dáva im vreckové podľa toho, koľko potrebujú mesačne asi 10 až 15 Eur. Taktiež im uhrádza mesačný lístok na MHD. Platí aj poistné pre oboch synov vo výške 4,18 Eur mesačne. V súvislosti s hokejom bola matka nútená vybaviť zrýchlene mal. Stanislavovi aj pas, za ktorý uhradila 132 Eur. Za lekársku každoročnú prehliadku uhradila Stanislavovi 35 Eur. Za hokej mesačne hradí 50 Eur. Podľa potvrdenia PHK Prešov zo dňa 13.04.2012 klubové poplatky v sezóne 2011/2012 boli 533 Eur, náklady na hokejovú výstroj a hokejky vo výške asi 1000 Eur a náklady na hokejové turnaje 400 Eur. Matka hradí aj poplatky v súvislosti s ošetrením oboch synov u zubára a poplatky týkajúce sa úhrad za kontaktné šošovky a ošatenie. O všetkých týchto skutočnostiach matka predložila listinné dôkazy.
Inkaso v byte naďalej uhrádza odporca v sume asi 350 Eur. Od 09.07.2012 je PN. O svojej PN predložil doklad, ako aj lekársku správu zo dňa 18.07.2012. Doklady o zakupovaní liekov a prípadne špeciálnej stravy, odporca nepredložil. Odporca, resp. jeho zamestnávateľ na vyžiadanie súdu predložil potvrdenie o jeho príjme za mesiace január až jún 2012, priemerná čistá mesačná mzda odporcu bola 772,33 Eur. Odporca nepreukázal zníženie príjmu v súvislosti s jeho PN. Odporca na výživu detí neprispieva, jeho zástupca na pojednávaní uviedol, že žiada, aby platenie výživného bolo zahrnuté do platenia inkasa, keďže odmieta dávať peniaze matke ako výživné.
Odporca prostredníctvom svojho zástupu uviedol, že športová činnosť Stanislava je nadštandard, pokiaľ na ňu matka nemá, maloletý by sa nemal takému športu venovať. Uviedol, že zákon o životnom minime stanovuje na maloleté dieťa výšku minimálnej sumy 88,82 Eur, všetko ostatné nad túto sumu je nadštandard. Zároveň žiadal, aby matka predložila doklad, zmluvu o prestupe mal. Stanislava do klubu v Košiciach. Matka uviedla, že maloletý je naďalej hráčom prešovského klubu a v Košiciach je len na hosťovaní. Maloletý za prestup nedostal žiadne finančné prostriedky, išlo o záležitosť medzi klubmi. Ako junior nedostáva za hranie žiadne finančné prostriedky.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte ZR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že vzťah účastníkov je vážne narušený a ani jeden z nich nejaví snahu o obnovu tohto vzťahu a obnovu spolužitia. Odporca prejavil svoj nesúhlas so zotrvaním manželstva aj tým, že sa nedostavil ani na jedno pojednávanie. S poukazom na tieto skutočnosti, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Vzhľadom k skutočnosti, že z manželstva pochádza ešte jedno maloleté dieťa, súd v súlade s § 113 ods. 1 O.s.p. upravil pomery aj k mal. Stanislavovi. Vzhľadom k tomu, že o maloletého sa riadne a po každej stránke stará matka, súd jej zveril maloletého do osobnej starostlivosti. Zo strany odporcu potom súd určoval výživné. Snaha odporcu, aby súd určil minimálne výživné, podľa súdu nebola dôvodná. Odporca je zamestnaný a podľa súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj vyšším výživným, než je minimálne výživné. Na druhej strane návrh matky na určenie výživného vo výške 200 Eur na dieťa, vzhľadom na súčasné možnosti a schopnosti odporcu, podľa súdu bol taktiež neprimeraný. Čo sa týka návrhu odporcu, aby súd zarátal úhradu na inkaso do výživného, súd nemohol takejto požiadavke vyhovieť, keďže výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich dávkach a ide o výživné pre dieťa, zatiaľ čo platenie inkasa je úplne iný právny vzťah, ktorý je medzi účastníkmi konania, ako manželmi a užívateľmi bytu. Nie je preto možné zamieňať finančné vzťahy, resp. právne vzťahy medzi manželmi, ako účastníkmi určitého právneho vzťahu a vzťahy medzi rodičmi a deťmi tak, ako sa mylne domnieva odporca.
Pri určovaní výšky výživného súd bral do úvahy odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného. Na rozdiel, opätovne od mylného názoru odporcu, že do úvahy je možné brať len sumu, ktorú stanovuje zákon o životnom minime a všetko ostatné je nadštandard, súd bral do úvahy primeranosť, rovnakú životnú úroveň s odporcom a taktiež nevyhnutnosť nákladov. Do úvahy bral potreby maloletého súvisiace s jeho odievaním, zdravotnými, kultúrnymi potrebami, potrebami v rámci školy, ako aj zdravotného stavu a záľuby. Súd taktiež do úvahy bral nie len pravidelné mesačné výdavky, ktoré zabezpečuje matka, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom, s rekreačnými pobytmi, ako sú lyžiarsky výcvik, autoškola, pravidelná lekárska ročná prehliadka a pod. Súd na ne musel prihliadnuť a ako také ich zahrnul do mesačnej platby výživného. S poukazom na všetky tieto kritéria by bolo na mieste určiť oveľa vyššie výživné mal. Stanislavovi, keďže tento vzhľadom na svoj vek, potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, zdravotnej starostlivosti, cestovných nákladov, ako aj v súvislosti s jeho športovou činnosťou, má značné náklady, avšak na druhej strane súd zohľadnil možnosti a schopnosti povinného, teda odporcu, ktorý má príjem takmer 800 Eur, o maloletého nejaví žiadny záujem a dlhodobo na jeho výživu ničím neprispieva. Hoci odporca je v súčasnosti PN, nijako nepreukázal, že by jeho zdravotné problémy mali byť dlhodobé a že by sa mali výrazne podpísať pod zníženie jeho príjmu. Taktiež nepredložil žiadne dôkazy o výdavkoch, súvisiace s jeho zdravotným stavom. Odporca žiadal nezahrnúť výdavky na šport, ktorý robí mal. Stanislav, keďže ide podľa neho o nadštandard. Súd tieto výdavky zohľadnil len minimálne, keďže pri zohľadnení celých výdavkov Stanislava, by bolo určené výživné omnoho vyššie. Súd vychádzal teda predovšetkým z bežných výdavkov maloletého a z kritérií tak, ako sú uvedené vyššie. Pri určovaní výšky výživného čiastočne zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporca uhrádza celú výšku nájomného v byte, kde býva aj maloletý.
Odporca žiadal ešte predložiť zmluvy ohľadom prestupu maloletého do klubu v Košiciach. Súd však považoval tento dôkaz za nepotrebný. Mal za to, že účastníkmi predložené dôkazy dostatočne preukázali
skutkový stav pre rozhodnutie a preto tento návrh zamietol. S poukazom na všetky tieto skutočnosti, potom súd určil zo strany odporcu výživné vo výške 100 Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže rodičia nežiadali upraviť styk odporcu s maloletým a s poukazom aj na vek maloletého, blízky veku plnoletosti, súd styk odporcu s maloletým neupravoval.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p., keďže súd nezistil žiadne okolnosti pre ktoré by bolo namieste priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.