Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-48-2012.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, B., občan SR, právne zastúpený E.. D. P., advokátka so sídlom G. val XX, B., proti odporkyni: Y. L., rod. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, B., občan SR, právne zastúpená E.. U. Z., advokátka so sídlom X. XX, B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnosti byt č. XX na II. posch. vo vchode XX v obytnom dome súp. č. XXXX na parc. č. F. XXXX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie B., pre okres B., obec B., z r u š u j e .
Predmetné nehnuteľnosti sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva odporkyne.
Odporkyňa j e p o v i n n á vyplatiť navrhovateľovi sumu 6.216,67 € (slovom šesťtisícdvestošestnásť eur šesťdesiatsedem centov) s tým, že súd p o v o ľ u j e dlh odporkyni splácať, a to v mesačných splátkach po 250 € splatných vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2012 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. XX na 2. posch. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX, na M. parc. č. XXXX ako i spoluvlastníctva spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a k pozemku v podiele 551/23138 zapísaný na LV č. XXXX kat. územie B. s tým, že vyplatí odporkyňu primeranou náhradou podľa znaleckého posudku predloženého k návrhu. Uviedol, že uvedenú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, predmetný byt užíva výlučne odporkyňa, ktorá neposkytuje navrhovateľovi žiadnu náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a z hľadiska účelného využitia veci je možné konštatovať, že predmet podielového spoluvlastníctva po vyporiadaní sa najúčelnejšie využije v prípade, ak súd uvedenú nehnuteľnosť prikáže odporkyni.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Pokúšal sa opakovane o dohodu tým spôsobom, že by spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností podiel 1/6 odporkyňa do výlučného vlastníctva za cenu vo výške 6.216,67 € splatnú pri podpísaní zmluvy, avšak nepovažovala odporkyňa za spornú výšku ceny vyporiadacieho podielu, avšak nesúhlasila s jednorazovým vyplatením ceny za vyporiadanie
spoluvlastníckeho podielu a navrhovala po 150 €, s čím však nesúhlasil. Uviedol, že vidí nedôveru odporkyne v navrhovaných splátkach a k dôvodom nedôvery sa bližšie nevyjadroval.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení v priebehu konania so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním do jej výlučného vlastníctva súhlasila. Pre stanovenie náhrady nemala námietky voči návrhu navrhovateľa z ceny nehnuteľnosti podľa predloženého znaleckého posudku, žiadala však o poskytnutie splátok na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že je poberateľkou starobného dôchodku a nemá dostatok finančnej hotovosti na jednorázové vyplatenie navrhovateľa a nemá možnosť získať úver. Mesačné náklady spojené s užívaním bytu predstavujú platby Byttermu 140,73 €, platby telefón 11,28 €, energie 44 €, televízia 2,32 €, UPC 16,70 €, náklady na lieky 20 € a ročná poistka bytu 23,37 €. Už v rámci dedičského konania po otcovi navrhovateľa mohol navrhovateľ za odplatu odstúpiť svoj podiel. V byte býva 20 rokov, spolu s otcom navrhovateľa spoločne sa podieľali na náhradách spojených s užívaním predmetného bytu, sama zabezpečila pohreb otca navrhovateľa. V byte býva spolu so svojím synom, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a súčasnosti je zamestnaný na dobu určitú a jeho príjem je 400 €.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie B., okres B., súd vzal za nesporne preukázané, že v obytnom dome súp. č. 2612 na parc. č. XXXX o výmere XXX m2 sa nachádza byt č. X vo vchode XX na 2. poschodí a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX je ako vlastník zapísaný navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele 1/6, titul nadobudnutia osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, G. XX/XX a odporkyňa v spoluvlastníckom podiele 5/6, titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, G. XX/XX a zmluva o prevode vlastníctva bytu č. V XXXX/XXXXXXXX/XXXX.
Z posudku č. 23/2011 predloženého navrhovateľom súd zistil, že byt je dvojizbový na 2. poschodí, má dve obytné miestnosti a príslušenstvo, nachádza sa v obytnom dome č. XXXX/XX na pozemku č. pop. XXXX, ktorý je zastavanou plochou pod bytovým domom v zastavanej časti sídliska P. Y.. Byt nie je v dobrom technickom stave (je schopný užívania) a boli vykonané len minimálne stavebné úpravy, celková podlahová plocha bytu je XX,XX m2. Všeobecná hodnota stavby a pozemku je 37.300 € (dvojizbový byt č. 22 36.006,31 € a podiel 16,26 m2 pozemku parc. č. XXXX je 1.333,97 €).
Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je prakticky najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka alebo dohodou spoluvlastníkov podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Súd v tomto prípade nie je viazaný petitom žaloby, pretože môže rozhodnúť o
rozdelení spoluvlastníctva iným spôsobom, než aký sa navrhuje. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide.
Súd vzal za nesporne zistené, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi dvojizbového bytu č. XX (navrhovateľ 1/6 a odporkyňa 5/6) a zároveň spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a k pozemku. Reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti - bytu po technickej stránke nepovažovali za dobre možné práve s ohľadom na tú skutočnosť, že byt výlučne pre účely bývania využíva odporkyňa. Súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti v kat. území B. tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX bolo zrušené. Keďže sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá nedá sa reálne rozdeliť súd pristúpil ku skúmaniu druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prípade jeho zrušenia, to znamená prikázaním predmetnej nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi tj. odporkyni. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá bude v budúcnosti vo výhradnom vlastníctve jediného vlastníka. Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva, možno však len niektorému spoluvlastníkovi a nie aj ďalším osobám. Navrhovateľ počas celého súdneho konania navrhoval, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá s návrhom navrhovateľa súhlasila. Bolo v konaní nesporné, že odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť využíva na stále bývanie a vzhľadom na dĺžku času užívania má osobné väzby k predmetnej nehnuteľnosti, pričom navrhovateľ má bývanie zabezpečené trvalým bývaním v inom byte. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keďže v konaní zostalo nesporné, že odporkyňa ako väčšinový podielový spoluvlastník prejavila o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jeho následného účelného využitia. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, totiž nariadenie predania s rozdelením výťažku podľa podielov je až poslednou možnosťou, ku ktorej môže súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce a o takýto prípad v danej veci sa nejedná. Preto súd pri úvahe zániku podielového spoluvlastníctva aplikujúc i zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, rozhodol tak, že prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva v celosti odporkyni. Je potrebné tiež poznamenať, že s vlastníctvom bytu v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo (podiel 551/23138) spoločných častí a spoločných zariadení domu a spoluvlastníctvo k pozemku, na ktorom je dom postavený. Preto spolu s prevodom vlastníctva bytu v dome prechádza aj spoluvlastnícky podiel.
Primeraná náhrada, za ktorú sa vec prikazuje, sa spravidla stanoví úradným odhadom. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania urobili nesporným všeobecnú hodnotu v sume 37.300 € a súd nemal dôvod o nej pochybovať. Teda výpočet alikvotnej čiastky hodnoty podľa podielu 1/6 navrhovateľa predstavuje sumu 6.216,67 € zo všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti, ktorú sumu odporkyňa je povinná vyplatiť navrhovateľovi na výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádza navrhovateľ o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len k premene formy jeho majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky ako ekvivalent peňažnej náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danej veci súd odporkyni povolil plnenie v splátkach (§ 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.) s prihliadnutím najmä na sociálny aspekt na jej strane, keď zo spisu vyplýva, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou (vek 65), kedy starobný dôchodok spolu s vdovským predstavuje mesačne sumu 628
€ (čl. 59) a jej mesačné výdavky na zabezpečenie nevyhnutných nákladov spojených s užívaním bytu predstavujú 225 € (čl. 60 spisu) bez vyčíslených nákladov na zabezpečovanie stravy a ostatných životných potrieb. Súd je toho názoru, že jednorazové zaplatenie náhrady pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva vo výške 6.216,67 € do troch dní by viedlo k nežiaducej tvrdosti voči povinnej odporkyne a nesplneniu, čo by ukladalo vykonateľné rozhodnutie a ohrozeniu finančných a majetkových pomerov na strane odporkyne, keďže nie je ani predpoklad zo strany peňažného ústavu na poskytnutie úveru žiadateľovi (starobný dôchodca). Súd pri určení peňažného plnenia v splátkach prihliadal i na tú skutočnosť, že od počiatku sporu odporkyňa prejavila snahu o splnenie záväzku v splátkach a preto dospel k záveru, že v tomto prípade na mieste je určiť plnenie v splátkach po 250 € splatných vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca pod následkom straty výhody splátok; tj ak tieto splátky nebudú dodržané, môže navrhovateľ žiadať zaplatenie celého nedoplatku, ktoré právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci súd zistil, že navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol vyporiadanie dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začiatku konania, avšak na druhej strane odporkyňa s dohodou súhlasila, sporným zostal spôsob vyplatenia peňažného plnenia a to náhrady pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva a preto navrhovateľ domáhal sa súdnej ochrany a vo veci dosiahol úspech. Súd v danej veci prihliadal i na zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a tento návrh mohol podať ktorýkoľvek z účastníkov ako podielový spoluvlastník a preto v danej veci súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).