Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-18-2012.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľa PIARG, spol. s r.o., so sídlom Bratislava V, Planckova 3/1209, zastúpený konateľom spoločnosti S. K., nar. X.X.XXXX, bytom D., N. X, proti odporcom 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. Slobody č. 6, P. O. BOX 100, IČO: 30416094, 2/ Obec Štiavnické Bane, Štiavnické Bane, IČO: 00321028, zastúpené starostom obce I. R., zastúpená advokátom JUDr. Antonom Matúškom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Dr. Jánskeho 19/11, o návrhu na zaplatenie škody vo výške 9.294.297 € takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu odporcu v 2. rade, JUDr. Antona Matúšku, vo výške 76.077,64 v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne škody vo výške 9.294.297 € s poukazom na nesprávny úradný postup zo strany odporcu v 2. rade, v súvislosti so stavebným konaním.
Odporca v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že medzi porušením zákonnej povinnosti odporcu v 2. rade a vznikom škody navrhovateľa neexistuje príčinná súvislosť, ako aj na to, že navrhovateľ si škodu spôsobil sám predovšetkým porušením svojej zákonnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, a zároveň aj nesplnil povinnosť v súčinnosti so správny orgánom, keď nedoplnil návrh na konanie, takisto poukázal na to, že výška škody je nepreukázaná a nepodložená.
Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, takisto poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcu v 2. rade a údajnou škodou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 1T 55/2011, so Zmluvou o budúcej zmluve, uzavretou medzi navrhovateľom a X.. S. K. dňa 1.11.2007, s podaniami navrhovateľa odporcovi v 2. rade na predbežné prerokovanie návrhu, s listinami a rozhodnutiami, vydanými v súvislosti so stavebným konaním, ako aj s ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia od odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody 9.294.297 € s poukazom na to, že zo strany odporcu v 2. rade došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ uviedol, že dňa 18.12.2006 podali u odporcu v 2. rade žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Hotel Evička, pričom k tejto žiadosti pripojili aj všetky podklady pre vydanie požadovaného rozhodnutia. Dňa 12.2.2007 odporca v 2. rade vydal územné rozhodnutie č. 1/2007, ktoré bolo na základe zaslaného odvolania Krajským stavebným úradom Banská Bystrica zrušené a vrátené na nové prejednanie. Navrhovateľ poukázal na to, že spisový materiál bol vrátený odporcovi v 2. rade dňa 5.6.2007 a vlastne od tohto obdobia napriek písomným urgenciám, osobným prosbám, ako aj telefonátom zo strany navrhovateľa odporca v 2. rade nekonal. Navrhovateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 1.11.2007 S. K.Q. ako konateľ spoločnosti PIARG, s.r.o., so súhlasom všetkých spoločníkov uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve s X.. S. K., v ktorej sa táto osoba zaviazala vstúpiť odkúpením 50 % vlastníckych podielov všetkých spoločníkov do spoločnosti PIARG za dohodnutú cenu 30.000.000,-Sk a následne sa X.. S. K. zaviazal v tejto zmluve o budúcej zmluve zabezpečiť pre navrhovateľa úver vo výške 250.000.000,-Sk, potrebných na výstavbu a začatie prevádzky Hotela Evička. Navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve sa oni dohodli, že ak sa navrhovateľovi nepodarí získať územné rozhodnutie o umiestnení stavby Hotel Evička na Stavebnom úrade Štiavnické Bane do 31.12.2009, tak záväzky oboch strán zanikajú. Navrhovateľ uviedol, že keďže do uvedeného dňa navrhovateľ nezískal územné rozhodnutie, a to nečinnosťou a prieťahmi v konaní zo strany odporcu v 2. rade, zanikli záväzky X.. S. K. voči navrhovateľovi. Preto je navrhovateľ toho názoru, že v súvislosti s nekonaním, prieťahmi v konaní a porušovaním zákonov zo strany odporcu v 2. rade vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 280.000.000,- Sk (9.294.297 €), ktorá pozostáva z ušlého zisku. Odporca v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že medzi porušením zákonnej povinnosti obce a vznikom škody neexistuje príčinná súvislosť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si škodu spôsobil sám, predovšetkým porušením svojej zákonnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a nesplnením svojej povinnosti súčinnosti so správnym orgánom, keď nedoplnil návrh na konanie o umiestnení stavby. Zároveň je toho názoru, že výška škody, ktorú vyčíslil navrhovateľ, je nepreukázaná a nepodložená. Odporca v 1. rade poukázal na tú skutočnosť, že pochybenie obce nebolo príčinou vzniku škody žalobcu. Uviedol, že plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ s treťou osobou, bolo podmienené získaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom však na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nie je bez všetkého daný právny nárok, musia byť splnené zákonom stanovené náležitosti. Odporca v 1. rade takisto uviedol, že pokiaľ sa týka odstránenia chýb v rozhodnutí obce, tu bola nevyhnutná súčinnosť zo strany navrhovateľa, a to v tom zmysle, aby navrhovateľ doplnil svoj návrh na konanie (stavebné konanie). Odporca v 1. rade poukázal aj na tú skutočnosť, pokiaľ sa týka výšky uplatnenej škody, že navrhovateľovi nerealizáciou predaja obchodného podielu škoda nevznikla, keďže tento predaj sa nemohol uskutočniť, pretože navrhovateľ sa zaviazal predať vec, ktorú nevlastní, pretože nemohol mať zisk zo zmluvy, uzatvorenej v prospech svojich spoločníkov, preto si nemôže nárokovať náhradu ušlého zisku za neuzavretie a nesplnenie takejto zmluvy. Návrh ako nedôvodný žiadal zamietnuť aj odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou obce a údajnou škodou. Poukázal na to, že navrhovateľ si sám z vlastnej viny nesplnil náležitosti a podmienky pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom podľa vyjadrenia zástupcu odporcu v 2. rade navrhovateľ nedoplnil doklady v rámci územného konania ku dnešnému dňu. Zástupca odporcu uviedol, že je pravdou, že zo strany obce došlo k určitým prieťahom, avšak neexistuje stále príčinná súvislosť aj medzi teda nečinnosťou obce a škody, ktorá mohla vzniknúť navrhovateľovi. Zároveň poukázal na to, že z územného rozhodnutia, ktoré ani nemusí byť vydané , si ešte žiaden potenciálny stavebník nemôže nárokovať vydanie stavebného povolenia na zamýšľanú stavbu a vôbec uvažovať o akomsi zisku.
Podľa § 1 písm. a/ - c/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššie územného celku za škodu, spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo, alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 10 ods. 1 toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom, za škodu, spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
Podľa § 10 ods. 2 písm. b/ toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za škodu podľa ods. 1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 14 ods. 1 toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 14 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím a zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Novelizáciou stavebného zákona (U. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov) bolo ustanovené, že s účinnosťou od 1.1.2003 prešla z okresných úradov na obce pôsobnosť stavebného úradu. Stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy (§ 117 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon). Z toho vyplýva, že celá pôsobnosť stavebného úradu vrátane vyvlastňovacieho konania týmto opätovne prechádza z okresných úradov na obce a celá pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy. Obec zabezpečuje činnosť stavebného úradu buď vlastným odborným aparátom, alebo obce môžu spolupracovať na báze dobrovoľnosti a zriadiť na tento účel spoločný obecný úrad. Za škodu, spôsobenú pri činnosti obce ako stavebného úradu však zodpovedá Slovenská republika, zastúpená odporcom v
1. rade, a to v zmysle vyššie citovaného § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z. z.. Vzhľadom na to v danom konaní nie je daná pasívna legitimácia odporcu v 2. rade, a preto súd konanie o návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z uvedeného dôvodu zamietol.
Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je predbežné prerokovanie škody s príslušným orgánom. Navrhovateľ doručil návrh na predbežné prerokovanie nároku odporcovi v 2. rade, a to podanie zo dňa 20.5.2010 s tým, že doručoval odporcovi v 2. rade aj opätovné výzvy na predbežné prerokovanie náhrady škody (28.7.2010, 12.1.2011, 14.4.2011). Na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je však príslušný odporca v 1. rade a nie odporca v 2. rade. Keďže však odporca v 2. rade ako nepríslušný orgán nepostúpil návrh na predbežné prerokovanie nároku odporcovi v 1. rade, tento nebol prejednaný a uspokojený, a z toho titulu vzniklo navrhovateľovi právo nároky uplatniť na súde formou žalobného návrhu.
Odporca v 2. rade vydal rozhodnutie dňa 12.2.2007 pod zn. 1/2007, a to Územné rozhodnutie o umiestnení stavby s názvom „Hotel Evička“, a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý podal dňa 3.1.2007 u odporcu v 2. rade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (č.l. 106
- 110). Voči uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie tretie osoby. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 2.5.2007 zrušil Územné rozhodnutie o umiestnení stavby obce, ktoré vydali Štiavnické Bane 12.2.2007 č. 1/2007 a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie Stavebnému úradu Obce Štiavnické Bane (č.l. 44 - 49). Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Štiavnických Baniach, konaného dňa 30.4.2008 (č.l.140) obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým požaduje predložiť v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa zastavovaciu štúdiu, a to investičný zámer, z ktorého bude zrejmé napojenie na inžinierske siete a zároveň návrh odborne spôsobilej osoby pre obstaranie zmeny UPN obce. Obec Štiavnické Bane dňa 14.4.2010 prijala rozhodnutie, ktorým územné konanie o umiestnení stavby s názvom „Hotel Evička“ prerušila na dobu do 60 dní s tým, že vyzvala navrhovateľa, aby v uvedenej lehote predložil stavebnému úradu listinné doklady, a to listy vlastníctva, resp. preukázanie iného práva k pozemkom, kópiu katastrálnej mapy, aktuálny stav, aktuálne, resp. aktualizované už vydané vyjadrenia, stanoviská dotknutých orgánov, ako aj ďalšie listiny. Obec Štiavnické Bane následne dňa 15.6.2010 vydala ďalšie rozhodnutie, a to rozhodnutie, ktorým zrušila rozhodnutie č. 69/2010 zo dňa 14.4.2010, ktorým prerušila územné konanie o umiestnení stavby s názvom „Hotel Evička“. Z uvedených skutočností je zrejmé, že obec minimálne od 6.7.2007 do 14.4.2010 nekonala. Správny orgán by mal rozhodnúť v jednoduchých veciach bezodkladne, v prípade, pokiaľ sa týka ostatných prípadov, by mal rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania. V zvlášť zložitých prípadoch by mal rozhodnúť najneskôr do 60 dní, ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (§ 49 ods. 1,2 U. č. 71/67 Zb. o správnom konaní). Súd zistil, že odporca v 2. rade nepožiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Preto súd musí konštatovať, že u odporcu v 2. rade nastali prieťahy v konaní.
Navrhovateľ v konaní žiadal zaplatiť od odporcov v 1. a 2. rade vzniknutú škodu, a to ušlý zisk vo výške 280.000.000,-Sk (9.294.297 €). Uvedená suma pozostáva zo sumy 30.000.000,-Sk ako dohodnutá cena medzi navrhovateľom a treťou osobou, ktorá osoba sa zaviazala vstúpiť odkúpením 50 % vlastníckych podielov všetkých spoločníkov do spoločnosti navrhovateľa. Ďalšia časť sumy predstavuje sumu 250.000.000,-Sk, ktorá suma vlastne je výška úveru, ktorú sa zaviazala táto tretia osoba zabezpečiť pre navrhovateľa v slovenskej alebo zahraničnej banke ako úver, potrebný pre výstavbu a začatie prevádzky Hotela Evička. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ PIARG, spol. s r.o., uzatvoril s X.. S. K. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy dňa 1.11.2007. Predmetom uvedenej zmluvy v zmysle čl. 1 bod 1 bolo, že navrhovateľ sa zaväzuje získať územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Hotel Evička“, ktorý sa nachádza v k. ú. Obce Štiavnické Bane v čo možno najkratšom čase od podpisu tejto zmluvy. Zároveň PIARG, spol. s r.o. sa zaviazala v zmysle čl. 1 bod 2 uvedenej zmluvy, že do 30 dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“ uzavrie s X.. S. K. kúpnu zmluvu o predaji 50 % obchodného podielu za dohodnutú sumu 30.000.000,-Sk. V zmysle čl. 1 bodu 3 zmluvy o budúcej zmluve sa X.. S. K. ako tretia osoba zaviazala, že do 30 dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“ uzavrie so spoločnosťou PIARG, spol. s r.o. kúpnu zmluvu o kúpe 50 % obchodného podielu v spoločnosti PIARG, spol. s r.o. za dohodnutú cenu 30.000.000,-Sk. V zmysle čl. 1 bod 4 uvedenej zmluvy sa tretia osoba, X.. S. K. zaviazal, že do 120 dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia Stavebného úradu Obce Štiavnické Bane o umiestnení stavby „Hotel Evička“ vybaví v slovenskej alebo zahraničnej komerčnej banke úver za účelom financovania výstavby a rozbehu prevádzky „Hotela Evička“ vo výške 250.000.000,-Sk.
Navrhovateľ v danom konaní, pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, musel by preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a takisto aj zavinenie. Z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve je však zrejmé, že predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť 50 % podielu spoločnosti PIARG, spol. s r.o., a následne záväzok tretej osoby zaobstarať úver na financovanie výstavby „Hotela Evička“. Plnenie z tejto zmluvy bolo podmienené získaním rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že ak by sa navrhovateľovi nepodarilo získať rozhodnutie o umiestnení stavby „Hotel Evička“ do 31.12.2009, tak záväzky z tejto zmluvy nevzniknú. Je zrejmé, že navrhovateľovi sa do uvedenej lehoty nepodarilo získať rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto nebol ani realizovaný prevod obchodného podielu. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nie je daný bez všetkého právny nárok. V zmysle platnej právnej úpravy musia byť splnené početné zákonné podmienky, ktorých splnenie však výlučne nezávisí od činnosti alebo od postupu stavebného úradu, ale aj od súčinnosti navrhovateľa splnenia podmienok navrhovateľom, a samozrejme aj od obsahu vyjadrení ďalších účastníkov a dotknutých orgánov. Treba poukázať na to, že navrhovateľ v čase, keď uzatváral zmluvu o budúcej zmluve, čiže 1.11.2007 už vedel, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.7.2007 a obec vo veci nekonala. Navrhovateľ nepodnikol relevantné kroky proti jej nečinnosti, a v podstate až dovtedy, pokiaľ nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ bol vyzývaný na doplnenie o listinné podklady. Pokiaľ sa týka toho, že navrhovateľ sa zaviazal previesť obchodný podiel spoločnosti, treba poukázať na tú skutočnosť, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je považovaný za inú majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom vlastníckeho vzťahu a je obchodovateľná. Spoločník obchodnej spoločnosti je majiteľom svojho obchodného podielu, a ako vyplýva z podstaty vlastníctva, je v medziach zákona oprávnený svoje práva využívať, brat plody, disponovať s nimi. Je to spoločník, kto má ako majiteľ obchodného podielu právo na kúpnu cenu pri odplatnom prevode obchodného podielu na tretiu osobu. V zmysle § 120 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely. Súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu, ktorú nebol oprávnený plniť, pretože nemohol previesť na tretiu osobu majetkovú hodnotu, ktorá nie je jeho vlastníctvom. Čiže navrhovateľovi nerealizáciou predaja obchodného podielu škoda nevznikla, pretože tento predaj sa reálne uskutočniť nemohol, keďže navrhovateľ ako spoločnosť nemôže predať vec, ktorú nevlastní. Navrhovateľ teda nemohol mať zisk z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, a preto nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu ušlého zisku. Pokiaľ sa týka možnosti získania úveru, v zmysle dohôd medzi navrhovateľom a treťou osobou v zmluve o budúcej zmluve, treba poukázať na to, že v prípade uzavretia zmluvy o úvere veriteľ sa zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej výšky, a dlžník sa zaväzuje tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že navrhovateľ by musel získaný úver vrátiť, preto nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku a nezískanie úveru za ušlý zisk. Súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zákonnej povinnosti zo strany obce a vznikom škody na jeho strane. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca v 1. rade mal v konaní úspech, trovy konania si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Trovy konania si uplatnil odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to trovy právneho zastúpenia. Súd právnemu zástupcovi odporcu priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1. Súd priznal zástupcovi odporcu v 2. rade trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie návrhu, písomné podanie na súd, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 23.5.2012 a 5.9.2012 (4 x 19.011,89 €), režijný paušál dvakrát po 7,41 € (úkony v r. 2011) a dvakrát po 7,63 € (úkony v r. 2012). Súd nepriznal zástupcovi odporcu v 2. rade trovy konania za študovanie spisu dňa 11.5.2011 na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, nakoľko tento úkon uvedený deň vykonaný zo strany odporcu v 2. rade nebol (návrh na súd bol podaný až 10.6.2011). Súd nepriznal zástupcovi odporcu v 2. rade ani trovy konania za písomné podanie na súd, týkajúce sa doručenia listinných dôkazov dňa 25.6.2012, kde žiadal priznať len režijný paušál, a to z toho dôvodu, že uvedené písomné dôkazy mohol zástupca odporcu predložiť spolu s vyjadrením, alebo priamo na pojednávaní. Súd ďalej nepriznal právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade trovy konania za študovanie
pripojeného trestného spisu 1T 55/12 dňa 3.9.2012, a to z toho dôvodu, že zástupca odporcu v 2. rade zastupoval starostu Obce Štiavnické Bane ako obhajca v rámci uvedeného trestného konania, čiže s uvedeným spisom už musel byť oboznámený v čase jeho zastupovania v rámci trestnej veci. Súd spolu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 76.077,64 €.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.