Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-160-2012.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/160/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného : Orange Slovensko a.s. , so sídlom v Bratislave, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO 35 855 673 proti povinnej : X. V., nar. XX.X.XXXX, H. U., J. XXX/X, o vymoženie 167,27 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. februára 2012, č.k. 15Er/3894/2011-17, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 167,27 eura s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. 1456/11 zo dňa 15.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2011 a vykonateľnosť dňa 9.9.2011. Poukazujúc na ust. § 44 ods.2, § 41 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods.1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil nasledovné skutočnosti, že dňa 25.11.2002 bola medzi oprávnenou a povinným uzavretá Zmluva o pripojení, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal, že bude povinnej poskytovať telekomunikačné služby, za ktoré bola povinná riadne a včas zaplatiť. Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení bol povinnej predaný mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu vo výške 1 euro a pre prípad porušenia zmluvných povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100,- eur. Dňa 05.05.2010 bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy, v ktorej sa nachádza aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci. Poukazujúc na ust. § 52 ods. 1-3 Obč. zákonníka okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Okresný súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods.3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky uvedenej v Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 23.11.2009. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol okresný súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V predmetnom zmluvnom dojednaní bol upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy/zmlúv o pripojení a k nej/ním vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy/zmlúv) sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok.“ Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu uzavrieť predmetnú zmluvu. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Podľa názoru okresného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu. Vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).Konštatoval, že prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. V závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd akcentoval, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť s tým, že príslušný súd na výkon exekúcie udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie okresného súdu nie je riadne odôvodnené a nemožno naň prihliadať, čím sa rozhodnutie stáva nepreskúmateľným. Nesúhlasil s právnym výkladom ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku, resp. § 45 ods. 2 zákona o rozhod. konaní, na základe ktorého exekučný súd vôbec pristúpil k posudzovaniu skutkového a právneho základu vydaného exekučného titulu. Ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku, rovnako aj ust. § 45 ods. 2 písm. b) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhod. konaní umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie len v prípade, že subjekt, ktorý ho vydal nebol na to oprávnený, čo je vylúčené, keďže súd, ktorý rozhodnutie - exekučný titul vydal, je legitímnym rozhodcovským súdom, resp. plnenie, na ktoré je povinný zaviazaný výrokom rozhodcovského rozsudku je v rozpore so zákonom. V tomto prípade spočíva plnenie v zaplatení vymáhanej sumy, čo svojím charakterom nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani nie je objektívne nemožné, či právom nedovolené. Exekučný súd má priznané oprávnenie skúmať jedine formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, na základe čoho sú mu dané aj oprávnenia v § 44 ods. 2 Ex. poriadku a napr. aj oprávnenia uvedené v § 45 zákona o rozhod. konaní. Exekučný súd sa v rámci právneho posúdenia musí obmedziť iba na to, či daný exekučný titul má také účinky rozhodnutia, ktoré umožňujú núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Výrok exekučného titulu, na základe ktorého bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní, jednoznačne spĺňa podmienky jednak subjektu, ktorý ho vydal a jednak formálnej a materiálnej vykonateľnosti, keďže ide o výrok zaväzujúci na peňažné plnenie. Ďalej poukázal na ust. § 35 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhod. konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (ust. § 159 ods. 3 O.s.p). Samotným rozhodnutím okresný súd právoplatný exekučný titul nezrušil, čo mu v konečnom dôsledku ani procesné predpisy neumožňujú. Rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným rozhodnutím, na základe ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Napadnutým rozhodnutím, ktorým súd zamietol žiadosť vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, bolo oprávnenému zasiahnuté do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania, ktoré tvorí súčasť občianskeho súdneho konania. Keďže prvostupňový súd sa obmedzil na konštatovanie, že rozhodcovská doložka je a priori neprijateľná už len tým, že nebola osobitne dojednaná a že ide o rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, pričom toto je len predpoklad na to, aby k posudzovaniu zmluvných podmienok mohlo dôjsť ( § 53 ods. 1 a 2 vylučuje práve individuálne dojednané zmluvné podmienky zo súdneho prieskumu z hľadiska neprijateľnosti), súd povinnosť skúmať nekalosť zmluvnej podmienky nesplnil. V závere odvolania navrhol, aby v prípade, že odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdí, rozhodol o prípustnosti dovolania proti takémuto rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p..
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku (konkrétne v dodatku k zmluve o pripojení, záverečných ustanovení čl. 3.12) opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Odvolací súd zdieľa právny názor okresného súdu, že predmetnú zmluvu v spojení s jej dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 05.05.2010 je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a následne sa tiež v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. v dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy A0588249 (čl. 3.12). Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Povinná ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými podmienkami prijme ako celok a služby oprávneného jej budú poskytnuté, alebo zmluvu ako celok odmietne. Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vysporiadal sa s nimi už okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
Odvolací súd uzatvára, že rozhodcovský rozsudok je nutné posúdiť ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
V postupe súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného.
Odvolací súd zároveň nevyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu, ako navrhoval oprávnený, pretože otázky riešené v tomto uznesení korešpondujú s ustálenou súdnou praxou a nejde teda o otázky zásadného právneho významu, o ktorých riešení by vyvstali pochybnosti.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Eva Oravcová
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .