Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-205-2012.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobkyne: M. H., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom O. XXX, zastúpenej JUDr. Z. H., advokátom so sídlom v Y., J. L. XXXX/XXX proti žalovanému: P., X., zastúpenej JUDr. O. K., advokátom so sídlom v Y., K. 9, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2012, č.k. 14C/181/2004-197, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví spočívajúcej v rozdiele medzi nemocenskými dávkami a mzdou v sume 46.200,-Sk, úhrady liečebných nákladov v sume 600,-Sk, bolestného v sume 1.393,76 Eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.053,50 Eur. Žalobkyni súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu 924,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa odôvodnil konštatovaním, že žalobkyňa sa dňa 29.01.2004 podrobila u žalovaného operačnému zákroku extirpácii vaginálnej cysty. Pri odstraňovaní tejto cysty došlo k prerazeniu hrubého čreva - perforácii recta s následným vývodom hrubého čreva na vonkajšom ľavom boku - dg. suturou sigmoideostomiou. Následne sa podrobila reoperácií, pri ktorej bol vývod odstránený. Práceneschopná bola v dôsledku oboch operácií od 29.01.2004 do 18.07.2004. Súd mal troma znaleckými posudkami preukázané, že postup žalovaného bol lege artis, teda boli vykonané potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia žalobkyne pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný sa snažil správne poskytnúť zdravotnú starostlivosť v súlade s najvyšším stupňom vedeckého poznania a praxe a k uvedenej operácii mal súhlas žalobkyne, pričom žalobkyňa bola informovaná aj o možných vedľajších prejavoch a následkoch operačného postupu, čo potvrdila svojím podpisom. Napriek tomu došlo k vzniku peroperačnej komplikácie, ktoré podľa vyjadrenia všetkých znalcov predstavovalo medicínske riziko zákroku, ku ktorému môže dôjsť aj napriek dodržaniu všetkých princípov správnej liečby. Podľa vyjadrenia operatéra zadná stena pošvy bola zmenená a nádor bol pevne spojený so zadnou stenou a napriek opatrnej a precíznej preparácii došlo k prederaveniu zadnej steny konečníka. Konštatoval, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo k porušeniu žiadnej dôležitej povinnosti žalovaného. V prípade, že by bola vykonaná rektoskopia, bolo by možné bližšie zistiť vyklenovanie zadnej steny konečníka, či možné zmeny na stene a sliznici konečníka, čo by mohlo upozorniť operatéra na nebezpečenstvo vzniku perforácie. Aj napriek rektoskopickému vyšetreniu však nebolo možné podľa záverov súdnych znalcov riziko vzniku tejto komplikácie úplne vylúčiť, či podstatne znížiť. Súd preto
dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorá vznikla navrhovateľke, a to existencia protiprávneho konania a zavinenia žalovaného, čo i len z nedbanlivosti. Komplikácia pri operácii bola zistená riadne a včas, pacientka bola chirurgicky ošetrená a vývod bol odstránený u žalovaného dňa 04.05.2004, čím došlo k náprave formou uvedenia do pôvodného stavu. Žalobkyňa v súčasnosti nemá gynekologické ťažkosti, má zdravotné problémy, ktoré vznikli ako následok pooperačnej komplikácie. Súd preto žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví zamietol, keď nezistil zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla jeho zmenu tak, že bude vyhovené žalobe v celom rozsahu a žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa vyčítala konštatovanie, že zo strany operatéra ako zamestnanca žalovaného nedošlo k pochybeniu pri operácii a že postup operatéra bol lege artis. Poukázala na znalecký posudok znalca MUDr. E. z 29.10.2006, ktorý uviedol, že MUDr. P. nevyšetril oblasť hrubého čreva per rectum, nakoľko sa jednalo o operáciu v priestore pošva - hrubé črevo, ktoré vyšetrenie je dosť podstatné z hľadiska určenia stratégie operačného úkonu. Tento znalec uviedol, že operatér mohol urobiť vyšetrenie rektoskopicky, fibroskopu alebo opticky. Ak operatér takéto vyšetrenie neurobil, spoliehal sa, že to nie je potrebné a keďže došlo pri operácii k prerezaniu hrubého čreva, ide evidentne o nedbanlivostné konanie, ktoré je ublížením na zdraví. Znalci z firmy P. vo svojom znaleckom posudku z 24.08.2010 uvádzajú, že zo zdravotnej dokumentácie nezistili, že by bola žalobkyňa vyšetrená cez konečník. Nezistili odborné pochybenie, ale v priebehu operačného zákroku došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne pôsobením zdravotníckeho pracovníka, čo z forenzného hľadiska môže zakladať dôvod na prípadné odškodnenie poškodenej pacientky. Zotrvala na stanovisku, že u žalovaného ide o protiprávne konanie, ktorým došlo ku vzniku škody, že operatér nevykonal vyšetrenie per rectum a pri operácii jej prerezal hrubé črevo s následným operovaním a vývodom a spätnou reoperáciou prišitia hrubého čreva na konečník. Tak spôsobil vznik škody v príčinnej súvislosti s touto operáciou. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti, pretože nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívne a teda rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno požadovať od každého občana a toto meradlo sa musí aplikovať konkrétne, teda s prihliadnutím na konkrétnu situáciu a diferencovane. Ak bolo preukázané, že príčina poškodenia zdravia bola spôsobená lekárskym zákrokom, ktorý žalovaný vykonal technicky nesprávne, nemožno preto vychádzať z toho, že škodu na zdraví spôsobili okolností, ktoré majú pôvod v medicínskom riziku zákroku. Jednoznačne treba zodpovednosť žalovaného za chybný zákrok posudzovať podľa § 420 Obchodného zákonníka, keďže práve chybný spôsob vykonania tohto zákroku žalovaným bol činiteľom vyvolávajúcim poškodenie zdravia žalobkyne. Súdu prvého stupňa napokon vyčítala, že jej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov preddavkovaných štátom za znalečné, hoci bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku zo zákona a 2-krát zaplatila zálohu na trovy znaleckého dokazovania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Bolo preukázané, že liečebná starostlivosť žalobkyne bola poskytnutá adekvátne a v rozsahu medicínskeho umenia. Peroperačné komplikácie predstavovali medicínske riziko zákroku, ku ktorému môže dôjsť aj napriek dodržaniu všetkých princípov správnej liečby. Znalci nezistili pri postupe operujúceho lekára žiadne evidentné pochybenia. Komplikácia, ktorá nastala bola podľa všetkých znalcov možná a nedala sa vylúčiť, pretože predstavovala určité medicínske riziko zákroku a podľa ich názoru môže k takejto situácii dôjsť aj napriek zadržaniu všetkých postupov a princípov správnej liečby, lebo žiadna právna norma ani medicínsky postup neurčuje poskytovateľovi zdravotníckej starostlivosti povinnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, t.j. vykonať aj ňou uvedené ďalšie vyšetrenia.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
V prejednávanej veci žalobkyňa neoznačuje výslovne ani jeden z uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Uplatnením takéhoto dôvodu na odvolanie v podstate odvolateľ spochybňuje činnosť súdu označenú ako hodnotenie dôkazov. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli prednesené, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkovi nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne pre to, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyšli najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - § 135 O.s.p..
V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaním takýto rozpor a závady pri hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa nezistil. Vec posudzoval súd prvého stupňa podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, aplikácie ktorého sa dovoláva aj v odvolaní ako v návrhu na začatie konania, tak aj v odvolaní žalobkyňa. Správne sa zameral na existenciu jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Otázku porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a škodou na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni, správne považoval za znaleckú otázku a na túto aj nariadil opakované znalecké dokazovanie.
Postup súdu pri hodnotení znaleckého posudku podaného v zmysle ust. § 127 O.s.p. spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu a či znalec prihliadal ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo potrebné vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Znalecký posudok teda hodnotí súd ako každý iný dôkaz, avšak nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov, teda hodnotiť znalecký posudok z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený.
Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie najskôr znalcom z odboru gynekológie, ktoré vykonal MUDr. K. E. a ktorý zodpovedal na súdom položenú otázku, či poskytnutie liečebnej starostlivosti navrhovateľke odporcom bolo lege artis a zodpovedalo stanovenej diagnóze a či došlo v rámci operácie dňa 29.01.2004 k porušeniu povinnosti odporcu. V závere znaleckého posudku na tieto otázky odpovedal jednoznačne tak, že liečebná starostlivosť ako výkon žalobkyne bol poskytnutý adekvátne a v rozsahu medicínskeho umenia, pričom počas gynekologickej operácie došlo ku komplikáciám, ktoré vyústili nutnosť prizvania chirurga a následne ku chirurgickej intervencií. Poukázal na to, že vo výpovedi operatéra mu chýba vyšetrenie per rectum, nakoľko sa jednalo o operáciu v priestore pošva - hrubé črevo, ktoré je dosť podstatné z hľadiska určenia stratégie operačného výkonu, pričom eventuálne rektoskopia opticky predoperačne odhalí, či cysta intímne súvisí - mení reliéf čreva zvnútra, napr. tlakom. Súd prvého stupňa následne nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru chirurgie, ktorý vykonal MUDr. X. G.. Znalec ustálil z chirurgického hľadiska, že postup odporcu bol lege artis, judikácia bola správna, správny bol aj operačný postup gynekológa pri zistenej komplikácii terporácii, ktorá bola hneď rozpoznaná, bol privolaný chirurg, ktorý uskutočnil ošetrenie hrubého čreva správnym spôsobom. Taktiež vyslovil záver, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu povinnosti odporcu, lebo sa jedná o komplikáciu, ktorá sa takýchto patologických zmenených pomerov, aké mala navrhovateľka, nedajú vylúčiť. Považoval postup chirurga za správny, keď primárne zošil perforačný otvor v rektálnej časti hrubého čreva a následne vyviedol úsek nad perforáciou. Súd prvého stupňa práve v súvislosti s konštatovaním znalca z odboru gynekológie o tom, že v danom prípade nebolo vykonané V. položil otázku aj znaleckej organizácii P., ktorá vykonala kontrolný znalecky posudok. Na výslovnú otázku o tom, či je možné úplne vylúčiť poškodenie, resp. prerezanie hrubého čreva pri operácii, akú dňa 29.01.2004 absolvovala žalobkyňa, za predpokladu, že bolo vykonané predchádzajúce preoperačné vyšetrenie L.k, odpovedala znalecká organizácia, že v prípade intímneho naliehania Y., ktorá vyklenuje
smerom dozadu a tým aj na zadnú stenu konečníka, môže dôjsť k chronickým zápalovým zmenám na zadnej stene pošvy, k jej stenšeniu a pevnému zrasteniu s V.. Vyslovili názor, že aj napriek precíznej, anatomickej a pomalej preparácii môže dôjsť k prederaveniu zadnej steny konečníka a v prípade, že by bola vykonaná rektoskopia, bolo by možné bližšie zistiť vyklenovanie zadnej steny konečníka, čo by operatéra mohlo upozorniť na nebezpečenstvo vzniku perforácie konečníka pri preparácii, avšak aj napriek rektoskopickému vyšetreniu nie je možné medicínske riziko vzniku tejto komplikácie úplne vylúčiť, či podstatne znížiť. Z tejto časti kontrolného znaleckého posudku, ktorý podala znalecká organizácia, je zrejmé, že nevyšetrenie žalobníčky rektoskopicky, nie je možné považovať za také porušenie povinnosti zdravotníckeho zariadenia, ktoré by bolo predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka práve z toho dôvodu, že aj napriek takémuto vyšetreniu nie je možné medicínske riziko vzniku tejto komplikácie úplne vylúčiť alebo podstatne znížiť. Nevykonanie takéhoto vyšetrenia, ak by bolo považované za porušenie právnej povinnosti, vzhľadom na záver znaleckej organizácie, nie je takým porušením právnej povinnosti, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví.
Súdu prvého stupňa preto nemožno vytýkať nesprávne hodnotenie dôkazov, a to znaleckých posudkov, čo by malo za následok, že by dospel na základe týchto dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcich sa predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobkyni, a preto dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nepovažoval odvolací súd za opodstatnený.
Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o povinnosti žalobkyne nahradiť štátu trovy, ktoré preddavkoval na znalecké dokazovanie, a to v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia má štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pre účely rozhodnutia podľa citovaného zákonného ustanovenia sa však dôvody pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov posudzujú len z hľadiska ust. § 138 O.s.p,, ktoré je povinný žiadateľ preukázať a nie je významné, či sa jedná o konanie podliehajúce oslobodeniu od súdnych poplatkov alebo účastníka zo zákona oslobodeného od súdnych poplatkov. Zo spisu taktiež vyplýva, že súd prvého stupňa pri ustálení sumy, na ktorú zaviazal žalobníčku zohľadnil zálohy, z ktorých bolo zaplatené znalečné znalcovi MUDr. E. a čiastočne MUDr. G..
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
Žalovaný bol podľa konečného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci úspešný, a preto by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., avšak náhradu týchto trov si neuplatnil spôsobom upraveným v ust. § 151O O.s.p., a preto mu nebola priznaná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .