Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NM-1Er-35-2010.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-1Er/35/2010
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X/XXXX, XXX XX C. - D., ČR, o vymoženie 33,19 EUR s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 29.1.2010 vykonaním exekúcie na vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie a to na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného rozhodnutia PZ E. F. E. D. – blok na pokutu č. G. zo dňa 11.6.2007 a vykonateľného dňa 26.6.2007.
2. Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2017 predložil podnet na zastavenie exekúcie zo strany povinného, v ktorom povinný uvádza, že rozhodnutím Krajského súdu v Brne bolo rozhodnuté, že je povinný insolventný a nakoľko si oprávnený do insolvenčného konania neprihlásil svoju pohľadávku, zanikla. Povinný ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení však do spisu nič nedoložil.
3. Dňa 1.7.2020 oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril, pričom uviedol, že povinný nedoložil žiadne podklady ani údaje k insolvenčnému konaniu, ktoré by preukázali skutočnosť, či povinný ako dlžník priznal v insolvenčnom konaní už vtedy prebiehajúcu exekúciu, o ktorej bol riadne upovedomený tak, aby bol oprávnený, ako zahraničný veriteľ povinne informovaný o začatí konania a poučený o možnosti prihlásiť zahraničnú pohľadávku v zmysle ustanovení uvedeného nariadenia ( § 54 nariadenia EP a Rady EU č. 2015/848 zo dňa 20.5.2015). Oprávnený navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 233a Exekučného poriadku v platnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. V danej veci však dochádza v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK k predĺženiu rozhodnej doby.
9. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
10. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
11. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
13. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
14. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
15. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
16. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 26.6.2010.
17. Citované rozhodnutie o priestupku možno v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 možno vykonať iba v lehote do troch rokov od skončenia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, teda odo dňa 26.06.2010. Táto trojročná lehota je prekluzívna (súd a súdom poverený súdny exekútor na jej plynutie prihliada z úradnej povinnosti) a v jej priebehu sa musí exekučné konanie nielen začať, ale aj skončiť. Citované rozhodnutie o priestupku bolo možné vykonať do dňa 26.06.2010, pričom týmto dňom lehota na vykonanie citovaného rozhodnutia márne uplynula. Exekučný titul bol vydaný v blokovom konaní dňa 11.06.2007 podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení vtedy platnom. Citovaný právny predpis tiež v § 88 ods. 1 upravoval trojročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej možno rozhodnutie o uložení pokuty vykonať. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zák. č. 372/1990 Zb. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. (Viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/33/2009-14 zo dňa 29.07.2009, Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 15.11.2011, Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.12.2011).
18. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že rozhodnutie, ktoré v čase začatia exekučného konania bolo formálne perfektným podkladom na vykonanie exekúcie, sa v priebehu exekučného konania stalo neúčinným, čím boli naplnené znaky hypotézy právnej normy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil aj bez návrhu.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Súd o náhrade trov exekúcie rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
21. Súd sa návrhom povinného na zastavenie exekúcie ďalej nezaoberal, nakoľko to je bezpredmetné vzhľadom k tomu, že exekúciu ex offo zastavil z dôvodu preklúzie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 EP, §9a EP, § 355 ods. 2 CSP). Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané;, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.