Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/75/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom B., W. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Humenné, Kukorelliho 58 proti žalovanej D. E., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B., W. XXXX, zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Humenné, Štefánikova 17, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalobca je vlastníkom parcely č. CKN XXXX/X záhrady o výmere 638 m2, kat. územie B..

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.7.2011 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku, a to parcele CKN XXXX/X záhrady o výmere 638 m2, kat. územie B.. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 19.6.1933 uzavreli otec žalobcu Q. T. a otec žalovanej Q. A. kúpnu zmluvu so Zemplínskym lesným hospodárstvom, účastinná spoločnosť so sídlom v Ružomberku, ktorou nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č. mpč. XXXX/a-XXX o výmere 6757 m2 a parcelu mpč. XXXX/a-XXX o výmere 2110 m2, vo výmere 8867 m2 každý z nich v podiele jedna polovica. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania došlo aj k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností v prírody, pričom medzi právnymi predchodcami a medzi žalobcom a žalovanou neboli nikdy spory týkajúce sa parcely, ktorá bola predmetom sporu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že na základe stavebného povolenia v roku 1965 si postavil na parcele CKN XXXX/X rodinný dom, pričom ide o susediacu parcelu.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v roku 1975 mu jeho matka D. T. aj formálne darovala svoj podiel v pozemku, na ktorom mal postavený rodinný dom a v priľahlých záhradách, a keďže predpisy v tom čase platné nepovoľovali nadobudnúť vlastníctvo k výmere väčšej ako 800 m2, v zmluve bola uvedená formálne výmera 800 m2, avšak v skutočnosti reálne dar zahrňoval aj parcelu XXXX/X, tak ako bola reálne vyčlenená v prírode. Pozemok, ktorý je predmetom sporu, a to parcela CKN XXXX/X je podľa žalobcu pokračovaním pozemku CKN XXXX/X, na ktorom má postavený dom, pričom žalobca tvrdil, že tento pozemok reálne užíva už 35 rokov, má na ňom vysadené ovocné strom, o pozemok sa riadne stará a považuje sa za jeho vlastníka. Sestra žalovanej žije v susedstve a užíva pozemky, ktoré v rámci rodinnej deľby nadobudla od svojich predchodcov a túto deľbu rešpektujú už desaťročia s tým, že žalovaná nikdy neužívala a nemá žiaden právny titul na nadobudnutie vlastníctva k pozemku, ktorý bol predmetom sporu. Žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k tomuto pozemku.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2011 žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že nie je pravdou, že žalobca užíva pozemok, ktorý je predmetom sporu 35 rokov, pričom nepoprela skutočnosť, že žalobca si postavil v roku 1965 rodinný dom na parcele CKN XXXX/X v kat. území B. a popierala vyjadrenia o užívaní parcely, ktorá bola predmetom sporu s tým, že predmetná parcela je reálne vyčlenená v teréne a bola aj ohradená, avšak hranice tejto parcely v poslednom období posúval a priradzoval si z nej výmeru žalobca ku svojej spodnej časti parcely. Žalovaná tvrdila, že svoje vlastníctvo nadobudla dobromyseľne na základe notárskej zápisnice č. N 333/00, Nz 333/00 zo dňa 9.5.2000.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/ X záhrady o výmere 638 m2 s odôvodnením že dňa 19.6.1933 uzavreli otec žalobcu Q. T. a otec žalovanej Q.N. A. kúpnu zmluvu so Zemplínskym lesným hospodárstvom, účastinná spoločnosť so sídlom v Ružomberku, ktorou nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č. mpč. XXXX/a-XXX o výmere 6757 m2 a parcelu mpč. XXXX/a-XXX o výmere 2110 m2, vo výmere 8867 m2 každý z nich v podiele jedna polovica. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania došlo aj k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností v prírody, pričom medzi právnymi predchodcami a medzi žalobcom a žalovanou neboli nikdy spory týkajúce sa parcely, ktorá bola predmetom sporu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že na základe stavebného povolenia v roku 1965 si postavil na parcele CKN XXXX/X rodinný dom, pričom ide o susediacu parcelu.

Právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že právni predchodcovia žalobcu a žalovaného, ktorí nadobudli pozemky na základe kúpnej zmluvy v roku 1933 do svojho podielového spoluvlastníctva si v minulosti reálne aj rozdelili parcely a o reálnej deľbe svedčí aj to, že v predných častiach týchto pozemkov si ich deti postavili aj rodinné domy s tým, že žalobca si postavil rodinný dom v prednej časti pozemku, na ktorý nadväzuje parcela, ktorá bola predmetom sporu a pozemok, na ktorom postavil rodinný dom, dostal od svojho otca a rodinný dom si postavil na základe stavebného povolenia z roku 1965. O dlhodobom užívaní pozemku zo strany žalobcu svedčí aj skutočnosť, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu si žalobca posadil ovocné stromy, ktorých vek je asi 20 - 30 rokov s tým, že medzi pozemkom, ktorý bol predmetom sporu a parcelou XXXX/X, vlastníčkou ktorej je pani K., sestra žalovanej, je postavený plot, ktorý bol predtým postavený Q. A., teda otcom žalovanej, a tento plot bol najprv drevený s tým, že je nelogické keby otec žalovanej Q. A. sa necítil byť aj vlastníkom pozemku, ktorý bol predmetom sporu, aby postavil plot tak ako ho postavil. Tento plot teda tvorí hranicu medzi pozemkami, tak ako si ich v minulosti reálne rozdelili.

Zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním, pretože splnil všetky atribúty vydržania.

Žalovaná počas konania žiadala žalobu zamietnuť v súlade s písomným vyjadrením.

Zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nárok žalobcu bol prekludovaný, pretože neuplatnil svoj nárok na súde v lehote 10 rokov odo dňa, kedy si žalovaná a jej sestra pani K. dali osvedčiť vlastnícke právo a z tohto dôvodu sa žalobca už nemôže úspešne domáhať svojho nároku, a to aj napriek skutočnosti, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Z výsluchu svedkyne W. K. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalovanej, pričom svedkyňa potvrdila, že je susedou žalobcu a pozemok, na ktorom býva dostala darom od svojich rodičov s tým, že na tomto pozemku si v prednej časti postavila rodinný dom niekedy v roku 1957.

V súvislosti s užívaním pozemku, ktorý bol predmetom sporu svedkyňa uviedla, že tento pozemok bol pôvodne ohraničený, teda ohradený, pričom žalobca tento pozemok rozhradil a začal si prisvojovať a užívať väčšiu časť pozemku. Svedkyňa uviedla, že tento pozemok užívala, kosila ho, pretože problémy predtým neboli a neboli medzi účastníkmi konania žiadne hádky a neskôr sa tohto pozemku vzdala a dala ho sestre, aby mala pokoj od žalobcu.

Svedkyňa potvrdila aj na ohliadke, že plot medzi jej pozemkom a pozemkom, ktorý bol predmetom sporu bol postavený jej otcom Q. A. a takto je hraničná čiara rešpektovaná aj v súčasnej dobe.

Svedkyňa taktiež potvrdila, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu sú posadené ovocné stromy a tieto stromy posadil žalobca.

Z výsluchu svedka Q. V. vyplýva, že svedok prišiel bývať na predmetnú ulicu v roku 1980 s tým, že po prisťahovaní sa na túto ulicu začal chodiť susedom pomáhať pri poľnohospodárskych prácach a chodil pomáhať aj pani K., teda susede žalobcu, pričom od toho času vnímal pozemok, ktorý je predmetom sporu a tento pozemok bol nazývaný jaruha. Svedok potvrdil, že žalobca mal na tomto pozemku posadené rastliny, viničky, jahody, zeleninu, cibuľu a mal tam posadené aj nejaké stromy tzv. diviaky, ktoré boli zaštepené. Svedok ďalej uviedol, že chodil pomáhať sestre žalobcu p. C. stavať rodinný dom, ktorý sa nachádza vedľa rodinného domu žalobcu, pričom upravovali aj pozemok, ktorý bol predmetom sporu, pretože bol zamokrený a chceli zviesť vodu tak, aby nesmerovala na pozemok C..

Z výsluchu svedkyne K. X. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalobcu a táto vzhľadom na svoj vek sa pamätala na určité skutočnosti súvisiace s užívaním pozemku, ktorý bol predmetom sporu, pričom svedkyňa uviedla, že nebol medzi ich rodičmi, teda rodičmi žalobcu a žalovanej žiaden problém a spoločne tieto pozemky užívali a pracovali na nich. Svedkyňa ďalej uviedla, že na pozemkoch v prednej časti si postavili rodinné domy W. K., neskôr si postavil vedľa nej rodinný dom žalobca a potom ich sestra C.. Svedkyňa potvrdila, že pozemok, ktorý je predmetom sporu začal užívať žalobca potom, čo si v prednej časti postavili rodinný dom a nikdy ho neužívala žalovaná a ani jej sestra pani K..

Z výsluchu svedkyne T. C. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalobcu, pričom svedkyňa uviedla, že sa vydala v roku 1961 a odišla bývať do W., kde bývala asi 15 rokov a potom sa vrátila domov s tým, že rodičia jej dali pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemku žalobcu a tak si postavila rodinný dom niekedy v roku 1982. V súvislosti s pozemkom, ktorý bol predmetom sporu svedkyňa uviedla, že tento pozemok tzv. jaruha bola spoločná a patrila jej otcovi a otcovi žalovanej a oni ho spoločne užívali až do času kým žili a nikdy medzi nimi neboli žiadne problémy až hádky. V čase, keď prišla svedkyňa bývať do svojho domu, časť jaruhy, ktorá sa nachádza za pozemkom žalobcu bola v užívaní žalobcu, teda jej brata a žalovaná, ani jej sestra pani K. tam už nechodili. Pozemok jaruha nebol oddelený od pozemku žalobcu a tieto pozemky boli prakticky spojené.

Z výsluchu svedka Q. K. na ohliadke na mieste samom súd zistil, že svedok potvrdil, že plot, ktorý je medzi pozemkom pani K. a pozemkom žalobcu a pozemkom, ktorý je predmetom sporu bol postavený jeho dedom, teda Q. A., pričom svedok chodil tento plot pomáhať robiť v čase, keď mal 12 rokov.

Z výsluchu svedka Š. A. vyplýva, že svedok je bratom žalovanej, pričom svedok uviedol, že asi v roku 2000 si žalobca rozhradil oplotenie v zadnej časti svojho pozemku a začal užívať aj ďalšiu časť z parcely, ktorá bola predmetom sporu, na ktorej si posadil zeleninu a neskôr v roku 2005 pooral aj zvyšnú časť, kde má teraz posadené zemiaky.

Z výsluchu svedka H. C. vyplýva, že svedok si postavil rodinný spoločne so svojou manželkou v roku 1981 s tým, že pozemok, ktorý je predmetom sporu v tom čase bol svah a ten svah postupne upravovali, pretože zasahoval prakticky do polovice pozemku, ktorý je predmetom sporu a spôsoboval to, že voda z hornej časti išla do jeho pivnice, a tak za pomoci svedka Q. V. tento svah bol skopaný až natoľko, že dosiahli, že voda popri tomto svahu teraz steká dole tak, že už nesteká do jeho pivnice. Čo sa týka pozemku, ktorý je predmetom sporu, tento pozemok podľa svedka predtým užívala spoločne rodina T. a A. a z počutia vedel, že ho spoločne kosila a bola tu tzv. smička t.j. tráva, ktorú nechcel žrať ani dobytok a postupne od roku 1982, keď bolo dosiahnuté, že tento pozemok už nebol mokrý začal ho užívať žalobca a nikto iný okrem neho tento pozemok neužíval.

Z výsluchu svedkyne P. E. vyplýva, že žalobca je jej bratom, pričom svedkyňa potvrdila to, že pozemok, ktorý bol predmetom sporu bola pôvodne lúčka, na ktorej bola voda, pretože v hornej časti je postavený vodojem a táto voda stekala po lúčke a išla do dolnej časti. V časoch súkromného hospodárenia túto lúčku spoločne kosili otec žalobcu a otec žalovanej. Všetko sa robilo spoločne a od času, kedy si v prednej časti postavil rodinný dom žalobca, od tej doby ho užíva žalobca.

Z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 10.7.2012 vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom sporu bezprostredne nadväzuje na pozemok žalobcu s tým, že po pravej strane na tomto pozemku

sú posadené ovocné stromy, ktorých vek sa odhaduje na 20 rokov. Hranica medzi pozemkom, ktorý je predmetom sporu a pozemkom pani K. je tvorená toho času oplotením s tým, že toto oplotenie predtým na tomto mieste bolo drevené a postavil ho otec žalovanej a svedkyne, Q. A.. Z ľavej strany pozemok, ktorý je predmetom sporu, nemá oplotenie, je ohraničený svahom, na ktorom je hraničná čiara s pozemkom sestry žalobcu pani C..

Z obsahu Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.6.1933 uzavretej medzi kupujúcim Q. A. a Q. T. a predávajúcim Zemplínske lesné hospodárstvo účastinná spoločnosť v Ružomberku vyplýva, že predmetnou kúpnou zmluvou kupujúci nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva pozemky mpč. XXXX/a-XXX vo výmere 6757 m2 a pozemok mpč. XXXX/a-XXX vo výmere 2110 m2, a to každý z nich po jednej polovici.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 131/75, Nz 157/75 napísanej dňa 3.3.1975 na Štátnom notárstve v Humennom vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou bola uzavretá darovacia zmluva medzi darujúcou D. T., matkou žalobcu a obdarovaným žalobcom a jeho manželkou, pričom predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX parc. č. XXXX/X vo výmere 800 m2.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 333/00, Nz 333/00 zo dňa 9.5.2010, napísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Ivety Bžánovej v Snine vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou si dala osvedčiť žalovaná vlastnícke právo vydržaním k parcele mpč. XXXX/a-XXX, XXXX/a-XXX pod A. XXX v celosti.

Z obsahu Notárskej zápisnice pod č. N 60/2010, Nz 27888/2010, napísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Emílie Čopíkovej dňa 6.8.2010 vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej sestrou W. K., podľa ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X o výmere 638 m2.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení zákonných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba, jej začiatok a trvanie je ustanovené v a nasl. ). Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.

Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že právny predchodca žalobcu Q. T. a právny predchodca žalovanej Q. A. dňa 19.6.1933 uzavreli kúpnu zmluvu s predávajúcim Zemplínske lesné hospodárstvo účastinná spoločnosť v Ružomberku, podľa ktorej nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva vo výške 1/2 nehnuteľnosti v kat. území B. pod mpč. XXXX/a-XXX a mpč. XXXX/a-XXX. Táto skutočnosť je nesporná a nemôžu ju poprieť ani žalovaný a jednoznačne vyplýva z obsahu predloženej kúpnej zmluvy. Ďalej v konaní bolo preukázané, že právny predchodcovia účastníkov konania tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva aj spoločne užívali s tým, že neskôr došlo medzi nimi aj k reálnej deľbe, podľa ktorej si právni predchodcovia účastníkov konania podelili pozemky s tým, že tejto deľbe nasvedčuje skutočnosť, že v prednej časti si deti týchto účastníkov zmluvy postavili rodinné domy, a to žalobca, jeho sestra C. a vedľa žalobcu svedkyňa K., teda dcéra Q.Á. A.. Toto nemôže nikto poprieť a v podstate ani nikto nevyvrátil, a keďže je zrejmé, že táto deľba bola uskutočnená a realizovaná vyplýva z tohto aj skutočnosť, že táto deľba by mala platiť aj pre všetky ostatné časti.

Pozemok, ktorý bol predmetom sporu a to parcela E. XXXX/X prakticky nadväzuje na pozemok žalobcu, na ktorom má postavený rodinný dom. Ide o pozemok, ktorý v podstate je iba pokračovaním pozemku žalobcu a siaha až ďalej do zadnej časti s tým, že je logické, že tento pozemok má patriť žalobcovi resp. pozemku, kde má žalobca postavený rodinný dom. Vedľa pozemku, ktorý je predmetom sporu je pozemok svedkyne K. a tento je ohraničený plotom, ktorý v minulosti bol drevený a postavil ho otec svedkyne a otec žalovanej Q. A. a prakticky tým ako je postavený aj Q. A. potvrdil reálnu deľbu nehnuteľnosti, pretože je skutočne nelogické, že v prípade, že by sa Q. A. cítil byť aj vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom sporu by si postavil plot tak ako je postavený.

Podľa názoru súdu žalobca dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby a preukázal aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože tak ako to vyplynulo z dokazovania je zrejmé, že tento pozemok bol síce v minulosti užívaný spoločne právnymi predchodcami účastníkov konania, ale neskôr ho užíval iba samotný žalobca s tým, že začiatok užívania súd ustálil na rok 1982, čo vyplýva z výsluchu svedka V. resp. H. C. a aj toto postačuje na to, aby žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobca teda podľa názoru súdu nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania vydržaním, pretože predmet vydržania bol spôsobilý, do držby vstúpil oprávnene vzhľadom na skutočnosť, že prednú časť pozemku žalobca nadobudol od svojich rodičov a zadná časť pozemku prakticky bola iba pokračovaním jeho pozemku. Držbu žalobcu možno považovať aj za oprávnenú a dobromyseľnú s tým, že nakoniec bolo preukázané, že žalobca v držbe nebol v podstate nikým rušený až na obdobie posledných dvoch rokov.

Tomu, že žalobca užíval tieto pozemky svedčí aj fakt, že po pravej strane pozemku sa nachádzajú ovocné stromy, ktoré posadil žalobca a vek týchto ovocných stromov sa odhaduje na cca 20 rokov, čo nemôže poprieť ani žalovaná.

V súvislosti s námietkou zástupcu žalovanej, ktorý poukazoval na preklúziu - prekludovanie nároku žalobcu, a to s odôvodnením, že žalobca neuplatnil svoj nárok na súde v lehote 10 rokov odo dňa, kedy si žalovaná dala osvedčiť vlastnícke právo je potrebné poukázať na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a podľa názoru súdu žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním už skôr než si dala osvedčiť vlastnícke právo k tomuto pozemku žalovaná v roku 2010.

Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že o trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.