Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-156-2011.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľov: 1. U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, X.E., 2. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, X., obaja zastúpení JUDr. Štefanom Hajduom, advokátom, AK M.R.Štefánika č. 9, Trebišov, IČO: 35567120, proti odporcovi: G.. Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, X., zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Krivá 23, Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva t a k t o
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. X. ako parc.č. XXXX orná pôda vo výmere XXXX m2.
II. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k.ú. X. ako parc.č. XXXX orná pôda vo výmere XXXX m2 s ú d p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade.
III. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi sumu 250,32 Eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam citovaným vo výroku tohto rozhodnutia pretože sú väčšinovými spoluvlastníkmi, vlastnia 6/7-in k celku kým odporca je vlastníkom 1/7-iny k celku, nehnuteľnosť mienia využívať na podnikateľské účely preto žiadali, aby im bola prikázaná do výlučného vlastníctva. Boli ochotní za získaný spoluvlastnícky podiel odporcovi zaplatiť adekvátnu finančnú náhradu. Poukázali na pokus o mimosúdne vyriešenie veci, ktorý bol bezúspešný, lebo hoci odporca prezentoval snahu dohodnúť sa, na dohodnuté stretnutie sa nedostavil a následne chcel spoluvlastníctvo zrušiť dohodou za predpokladu reálneho vyčlenenia jeho podielu priamo na hospodárskom dvore bývalého PD v X. s čím navrhovatelia nesúhlasili. Poukázali na to, že podiel odporcu predstavuje iba 930,57 m2 a vzhľadom na § 23 z. č. 180/95 Z.z. v znení neskorších predpisov o zákaze drobenia pozemkov vyporiadaním nesmie vzniknúť pri poľnohospodárskom pozemku pozemok menší ako 2000 m2, preto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovaný odporcom je neprípustný. Za danej situácie navrhli celú nehnuteľnosť prikázať im a uložiť im výplatnú povinnosť vo vzťahu k odporcovi, a to na základe ceny určenej znalcom Ing. Tichomírom Bučkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu sporného pozemku - ornej pôdy sumou 0,269 Eur/ 1 m2 .
Odporca s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasil, spočiatku však žiadal, aby jeho spoluvlastnícky podiel bol reálne vyčlenený geometrickým plánom, aby sa takýmto spôsobom riešili aj oprávnené záujmy ostatných vlastníkov nehnuteľností na hospodárskom dvore PD Sečovce v areáli ktorého sa sporná parcela č. XXXX rozprestiera. Neskôr v zmenil stanovisko a pre prípad prikázania celej nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľov žiadal za svoj spoluvlastnícky podiel minimálne takú sumu akú získal pri neplatnom prevode svojho spoluvlastníckeho podielu pre Agrodaba, s.r.o. Dargov, ktorý právny úkon bol súdom vyhlásený za neplatný, lebo svoj spoluvlastnícky podiel odpredal cudzej osobe bez realizovania predkupného práva navrhovateľov, ktorí sa dovolali nerelatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Ponúkanú sumu označil za neprimeranú už aj z toho dôvodu, že aj keď sporná parcela v katastri nehnuteľností je zapísaná ako orná pôda, neslúži takémuto účelu lebo ide o parcelu, na ktorej sú hospodárske budovy a iné stavby, čím hodnota parcely je podľa neho vyššia, a preto požadoval za svoj spoluvlastnícky podiel viac.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a to hlavne LV č. XXXX, k.ú. X., znaleckým posudkom č. 56/2011 vypracovným Ing. Bc. S. W. dňa 6.6.2011, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z LV č. XXXX, k.ú. X. súd konštatuje, že navrhovatelia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 6514 m2 v podiele 6/7-in titulom kúpnej zmluvy V2181/03, odporca vlastní 1/7-inu titulom osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam N 401/2010, NZ 2528/10.
Výsluchom navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol s manželkou, odporkyňou v 2. rade kúpou od pôvodných vlastníkov v r. 2003 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Majú spolu podiel 6/7-in, kým odporcu vlastní 1/7-inu. Tento spoluvlastnícky vzťah trvá 9 rokov, nikdy nemal žiaden spor s inými vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi budov alebo susediacich parciel. Na spornom pozemku má stavbu p. Š., s ktorou žiaden spor neviedol a čo sta týka spoločnosti Agrodaba, s.r.o. Dargov, ktorej záujmy odporca v tomto konaní vehementne obhajuje, bránila im v tom, aby slobodne užívali predmet svojho vlastníckeho práva tým, že im zahatala vstup do výrobnej haly, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť, umiestnila tam svoje stroje, mechanizmy a pod., čím im strpčovala život, preto bol nútený urobiť osobitné vchody do opravárenských dielni z hlavnej cesty, čím mu vznikli zbytočné výdavky a starosti. Bránil sa tým, že pokiaľ svoj pozemok oplotil, konal tak na základe rozhodnutia Mesta X., ktoré túto stavbu povolilo. Oplotenie ešte nedokončil, práce prebiehajú v etapách a po ukončení prác sa tým pravdepodobne zabráni spoločnosti Agrodaba s.r.o. Dargov vstup na ich pozemok- na parc.č. XXXX, ktorá susedí s parc.č. 1650 ale majú možnosť zriadiť si aj oni vchod z hlavnej cesty a problém sa vyrieši. Potvrdil, že medzi ním a spoločnosťou Agrodaba, s.r.o. Dargov, ktorej konateľom je p. O., sporu sú ale vyvoláva ich p. O., ktorý mu strpčuje život, sťažuje prácu, čo bolo v minulosti predmetom šetrenia aj policajných orgánov preto sa rozhodol zriadiť aj osobitný vchod k svojej parcele, aby sa predišlo ďalším sporom do budúcna.
Potvrdil, že odporcovi v minulosti ponúkal za jeho podiel viac ak by bol ochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu ale on to odmietol, preto dnes je ochotný zaplatiť iba toľko, koľko bolo určené znaleckým posudkom.
Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že medzi ním a odporcom boli v minulosti spory ohľadom užívania spoločnej nehnuteľnosti, lebo nedal súhlas na zriadenia vodovodnej prípojky na parcele č. XXXX, čím ho donútil k tomu, aby odoberal vodu od iného a platil za ňu lebo studňu, z ktorej vodu čerpal, p. O. úmyselne zasypal, čím mu opäť sťažil podmienky na podnikanie v areáli PD Sečovce, čo len preukazuje záujem odporcu všestranne chrániť inú osobu, čím sa jeho neochota zotrvať v takomto spoluvlastníctve znásobila.
Odporkyňa v 2. rade na doplnenie uviedla, že samostatný vchod k svojim nehnuteľnostiam zriadili z toho dôvodu, že p. O. im bránil v tom, aby sa dostali do svojich opravárenských dielní, kde prevádzkujú podnikateľskú činnosť preto nestihli vybaviť objednávky, ktoré boli časovo viazané, nedodržali stanovené termíny voči svojim zmluvným partnerom a mali z toho veľké problém. Nechceli prísť o klientov, preto kúpili parc.č. XXXX, zriadili si prístup k nej z hlavnej cesty, na základe rozhodnutia Obvodného úradu
Trebišov odboru dopravy, ktorý im povolil zriadiť vstup do svojho areálu na parc.č. XXXX. Poukázala na to, že v čase kupovania spoluvlastníckeho podielu 6/7-in na spornej nehnuteľnosti vlastníkom 1/7-iny bola osoba na neznámom mieste, preto tento spoluvlastnícky podiel spravoval Slovenský pozemkový fond. Napriek tomu, že mali s manželom záujem odkúpiť celú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, nebolo to možné. Neskôr, keď spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/7-iny získal odporca sa s ním viackrát snažili dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za jeho podiel mu núkali primeranú finančnú náhradu, odporca napriek tomu, bez ich vedomia a súhlasu svoj podiel predal p. O., no oni s manželom sa dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobou na súde a boli úspešní. Zdôraznila, že otázka vodovodu na spornej parcele dodnes nie je vyriešená, lebo odporca v územnom konaní odmietol dať súhlas k zriadeniu vodovodnej prípojky a spôsobil to, že sú odstavení od vody a musia vodu kupovať od spoločnosti Agro-S Dvorianky.
Výsluchom odporcu súd zistil, že spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti získal v r. 2010 osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia už boli v tom čase podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a v priebehu nasledujúcich rokov vznikol spor ohľadom predmetu ich spoluvlastníctva, ktorý priamo aj nepriamo súvisí so spoločnosťou Agrodaba, s.r.o. Dargov, ktorej konateľom je p. O.. Ide totiž o osobu, ktorá spravuje a užíva jeho iné nehnuteľnosti, za čo mu je zaviazaný a úzko s ním spolupracuje, preto musí mať na zreteli aj oprávnené záujmy tejto obchodnej spoločnosti, hoci táto nie je účastníkom tohto konania. Potvrdil, že v minulosti odpredal svoj spoluvlastnícky podiel spoločnosti Agrodaba, s.r.o. Dargov bez toho, aby ho ponúkol na predaj navrhovateľom ako podielovým spoluvlastníkom, títo sa dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súd im v konaní vyhovel. V tom čase boli navrhovatelia ochotní mu za jeho podiel zaplatiť 900 Eur hoci od p. Kaška získal 1300,-- Eur, no teraz mu ponúkajú iba 200 Eur, čo je neprimerané, a preto s takouto finančnou náhradou nesúhlasil. Tvrdil, že pôvodne nechcel svoj podiel predať, lebo ide o podiel na rodinnom majetku, ktorý patril jeho právnym predchodcom, preto navrhol iné riešenie tohto sporu, a to reálne deľbu, pri ktorej by boli zohľadnené záujmy spoločnosti Agrodaba, s.r.o. Dargov lebo na reálne vyčlenenom pozemku zo spornej parcely by umožnil prístup spoločnosti Agrodaba, s.r.o. Dargov k ich nehnuteľnostiam, ktoré susedia so spornou parcelou č. 1650 a súčasne by predišiel v budúcnosti možným sporom s p. Š., ktorá má tam tak isto stavbu na vedľajšom pozemku, hoci potvrdil, že dnes s ňou žiaden spor nemajú.
Odporca listinými dôkazmi chcel preukázať, že parc.č. XXXX zapísaná v registri „ E“ na LV č. XXXX ako orná pôda vo výmere 6514 m2 v k.ú. X. neslúži na poľnohospodárske účely lebo na tomto pozemku sa nachádzajú stavby. O tom svedčí geometrický plán č. 59/2011, ktorý síce nie je vyhotovený za účelom dokladovania zastavaných plôch, je vypracovaný kvôli zriadeniu vecného bremena cez pozemky a v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne ale podľa odporcu jednoznačne preukazuje, že na parc.č. XXXX sú umiestnené stavby vedené ako zastavané plochy parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 20 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1397 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmer 16 m2 a parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1169 m2, pričom ide o parcely do registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Na uvedené pozemky parcely registra „C“ nie je založený list vlastníctva, lebo tieto stavby sa nachádzajú na majetkoprávne nevysporiadanom pozemku avšak v prípade stavieb umiestnených na pozemku parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX sa jedna o stavby so súpisným číslom XXXX.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sporná parcela č. XXXX, ktorá je evidovaná ako orná pôda, je v skutočnosti pozemkom nachádzajúcim sa v areáli bývalého PD Sečovce a ako zastavaná plochy slúži už približne 50 rokov, kedy na ňom ako aj na susediacich pozemkoch bol zriadený hospodársky dvor s poľnohospodárskymi stavbami a spevnenými plochami. O tom, že nejde o ornú pôdu svedčí aj skutočnosť, že pozemky parc.č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, susediace s parcelou č. 1650 sú vedené ako zastané plochy a nádvoria.
Zo správy Katastrálneho úradu Košice, Správy katastra Trebišov súd konštatuje, že parc. č. XXXX je parcelou registra „E“ registrovanou na mape určeného operátu. Ide o parcelu evidovanú pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 1057. V súlade s § 70 ods. 2 z.č. 162/95 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach sú údaje o druhu pozemku hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. Po
tomto zistení odporca nemal výhrady proti tomu, aby súd túto parcelu považoval za ornú pôdu , a tak určil výplatnú povinnosť voči odporcovi.
Zo znaleckého posudku č. 56/2011 vypracovaného dňa 6.6.2011 Ing. Bc. W. S. súd konštatuje, že za účelom zistenia všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy konkrétne parc.č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. X. určil jej všeobecnú hodnotu na 0,260 Eur/ 1 m2. Posudok vypracoval na objednávku navrhovateľov za účelom predaja a určenia výšky obvyklého nájomného pri nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. X. na LV č. XXXX a LV č. XXXX.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 9C 81/2011 vo veci účastníkov konania Agrodaba, s.r.o. Dargov proti U. X. a spol. o zriadení vecného bremena a vydanie predbežného opatrenia súd konštatuje, že súd návrh na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 9.12.2011 zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojitosti s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co 14/2012 zo dňa 21.3.2012, a to dňa 17.4.2012. Vo veci samej doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 11C 38/2012 účastníkov konania Ján Seman, Mária Semanová proti odporcovi Agrodaba, s.r.o. Dargov o zaplatenie 307,02 Eur súd konštatuje, že sa navrhovatelia domáhajú zaplatenia nájomného, vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že spoluvlastníctvo k veci možno zrušiť súdnym rozhodnutím, ktoré má charakter konštitutívneho rozhodnutia v prípade, ak iné spôsoby jeho zrušenia nie sú možné alebo sa nedajú realizovať pre nemožnosť dosiahnutia súhlasného prejavu vôle všetkých podielových spoluvlastníkov.
V konaní bolo preukázané a účastníkmi konania potvrdené, že pred podaním návrhu na súd sa na otázke zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevedeli dohodnú, a preto sa navrhovatelia obrátili na súd. Neboli ochotní zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcom, ktorí ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri užívaní spoločnej veci a nakladaní s ňou im v spôsoboval problémy konaním, ktoré hájilo záujmy iných subjektov, konkrétne spoločnosti Agrodaba, s.r.o. Dargov, s ktorou spoločnosťou majú navrhovatelia aj ďalšie súdne spory, teda je len pochopiteľné, že zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve s odporcom je pre nich ťarcha, ktorej sa takýmto spôsobom chcú zbaviť.
Návrh na zrušenie spoluvlastníctva je žalobou podľa § 80 OSP, môže ju podať ktorýkoľvek spoluvlastník ale ním navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva nemusí súd akceptovať. Ide o určovaciu žalobu, pri ktorej musí súd skúmať dve podstatné skutočnosti bez ohľadu na to, o aký spôsobom zrušenia spoluvlastníctva ide. Skúma výšku spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Tieto kritéria sa uplatňujú aj pri voľbe spôsobu zrušenia spoluvlastníctva, lebo zákon určuje postupnosť pre použitie spôsobov, na základe ktorých sa môže podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Na prvom mieste je reálne rozdelenie spoločnej veci za predpokladu, že je to dobre možné. Reálne rozdelenie sa musí uskutočniť presne podľa výšky podielov ale iba s prihliadnutím na ich výšku tak, aby sa zabezpečilo účelné využitie veci. Ak to nie je dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Posledným spôsobom zrušenia spoluvlastníctva je predaj spoločnej veci za predpokladu, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce.
V tomto konaní účastníci konania navrhli dva rôzne spôsoby vyporiadania spoluvlastníctva. Kým navrhovatelia uprednostňovali prikázanie celej nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, odporca preferoval reálnu deľbu vyčlenením jeho spoluvlastníckeho podielu, ale iba na ním presne vymedzenom mieste sledujúc jediný zámer, a to chrániť záujmy iných osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, ale vlastnia susedné nehnuteľnosti, resp. stavby na nich, aby im v budúcnosti umožnil prechod cez svoje reálne vyčlenený pozemok s čím navrhovatelia nesúhlasili. Neskôr zmenil stanovisko a súhlasil s prikázaním celej nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľov.
Súd dospel k záveru, že reálna deľba spornej nehnuteľnosti by teoreticky bola možná, ale pokiaľ zoberieme do úvahy veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcu oproti spoluvlastníckemu podielu navrhovateľov a účelné využitie veci do budúcna, takýto spôsobom vyporiadania by nebol na mieste, lebo by došlo k ďalším sporom, ktoré by po takomto vyporiadaní museli automaticky vzniknúť. Preto sa súd priklonil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci do výlučného vlastníctva navrhovateľov s vyplatením adekvátnej náhrady za získaný spoluvlastnícky podiel odporcovi.
Súd vychádzal z predloženého znaleckého posudku Ing. Bc. S. W., ktorý hodnotil ako iný listinný dôkaz a v záujme hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné nariaďovať v tomto konaní znalecké dokazovanie keďže znalecký posudok bol vypracovaný v júni 2011, vychádzal z hodnoverných údajov KN, kde sporná parc. č. XXXX je evidovaná ako orná pôda, a preto hodnotu za získaný spoluvlastnícky podiel určil na základe tohto posudku, čo pri výmere parc. č. XXXX a spoluvlastníckom podiele odporcu
- 1/7-ina k celku predstavuje sumu, ktorú v návrhu na začatie konania boli navrhovatelia ochotní zaplatiť odporcovi. V konaní nie je akú finančnú náhradu boli navrhovatelia ochotní zaplatiť odporcovi v minulosti lebo to platilo iba pre prípad mimosúdneho riešenia veci. Rovnako nemožno ponechať bez povšimnutia konanie odporcu, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel bez vedomia a súhlasu navrhovateľov previedol na iného, obišiel tak ich zákonné predkupné právo, nebol ochotný pristúpiť na mimosúdne riešenie teda zapríčinil, že za svoj spoluvlastnícky podiel získa nižšiu náhradu. Tvrdenia odporcu, že sporná parcela nemá charakter ornej pôdy, v konaní boli právne bezvýznamné, lebo Správa katastra v Trebišove jednoznačne potvrdila druh pozemku, ktorý je evidovaný ako orná pôda a keďže v tomto smere sú údaje katastra záväzne, hodnoverné, bolo potrebné vychádzať z takéhoto údaju.
Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol súd tak, ako to je vo výroku tohto rozhodnutia. Nehnuteľnosť prikázal navrhovateľom a uložil im povinnosť zaplatiť za spoluvlastnícky podiel odporcovi sumu stanovenú súdnym znalcom síce mimo súdneho konania, ale jeho záver si súd osvojil a z dôvodu hospodárnosti od ďalšieho dokazovania pribratím znalca v konaní upustil lebo to nepovažoval za účelné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 OSP. Bol toho názoru, že sú tu dôvody hodného osobitného zreteľa, pre ktoré trovy konania účastníkom nepriznal. Hoci zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme hlavne navrhovateľov, nemožno obísť to ako účastníci konania získali svoje spoluvlastnícke podiely ale ani to, že sa na tunajšom súde voči navrhovateľom vedie konanie o zriadenie vecného bremena zapríčinené aj ich negatívnym postojom k riešeniu veci, čo podľa názoru sudu je dôvodom hodným osobitného zreteľa a v tomto kontexte bolo potrebné chápať postoj odporcu počas tohto konania hoci bol len menšinovým spoluvlastníkom. Nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve proti svojej vôli, ale na druhej strane treba mať na zreteli všetky relevantné argumenty aj toho spoluvlastníka, ktorého podiel je menšinový, hlavne v prípade ak svoj spoluvlastnícky podiel získal v čase, keď navrhovatelia už boli väčšinovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a má k tejto nehnuteľnosti blízky citový vzťah, pretože sa viaže k jeho právnym predchodcom preto je len pochopiteľné, že sa snažil v tomto spoluvlastníctve zotrvať alebo za svoj spoluvlastnícky podiel získať podstatne viac, než v konečnom dôsledku mu súd priznal. Teda jeho nesúhlas s navrhovaným vyporiadaním a zrušením podielového spoluvlastníctva v mimosúdnom konaní nemožno automaticky vyhodnotiť ako jeho zavinenie čo by malo mať za následok povinnosť znášať trovy tohto konania, ale treba to chápať ako snahu menšinového spoluvlastníka získať za svoj podiel čo najvyššiu náhradu, a preto by nebolo spravodlivé ak by na úkor neho súd navrhovateľom priznal trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.