Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/166/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa X. Z., občana SR, bytom W. I., W. XXX/XX, zastúpeného X.. V. O., U. so sídlom O., W. X, proti odporcovi: W. S. V. O., I. D. XX, zastúpenému: U. - W. V., U. O., P. Y. X, H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 37.617 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. januára 2012, č.k. -334, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

p o t v r d z u j e .

Výroky o náhrade trov rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporcovi a štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.268,80 Eur a štátu vo výške 262,49 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ utrpel dňa 25.05.1998 vo veku 20 rokov ako vodič motocykla účastníkom dopravnej nehody zavinenej druhým účastníkom viaceré závažné poranenia. Poranenie miechy a stabilizovanie zdravotného stavu pretrváva u navrhovateľa ochrnutie ľavej hornej končatiny a bolesti krčnej a hrudnej chrbtice. Pri posudzovaní bolestí, vytrpených v súvislosti s úrazom, znalec Q.. Z. ohodnotil zranenie navrhovateľa ako mimoriadne ťažké, sprevádzané veľkými bolesťami, no súčasne konštatoval, že súhrn utrpení zranení, priebeh liečby, jej trvanie i trvalé poúrazové následky sa charakterom a rozsahom nelíšia od obdobných prípadov s rovnakými zraneniami utrpenými inými osobami. Základný počet bodov bolestného stanovil na 1015 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia na 875 bodov. Zo znaleckého posudku Centra duševného zdravia bolo zistené, že utrpený úraz zanechal následky i v psychickej sfére navrhovateľa, a to najmä ako pocit ukrivdenia, ostychu a menejcennosti, pričom uvedené následky znalec kvalifikoval ako vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a v možnom bodovom rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia ich hodnotil počtom 200 bodov. Zdravotný stav navrhovateľa bol podľa znalca čo do psychiatrických následkov zjavne ustálený v roku 2008, kedy sa navrhovateľ zaradil do sociálne fungujúceho stavu. V čase pred úrazom mal ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, odbor obrábač kovov a vo vyštudovanom odbore i krátko do úrazu pracoval. Po úraze bol dlhodobo práceneschopný a orientovaný zásadne na

liečbu, následne uznaný invalidným, pričom invalidita trvá doposiaľ. Konštatoval, že po troch rokoch od úrazu sa navrhovateľovi podarilo získať zamestnanie. Najprv pracoval ako skladník, neskôr ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Vzhľadom na to, že zo strany odporcu už bolo navrhovateľovi poskytnuté odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa sa zaoberal zisťovaním, či v danom prípade možno prípad navrhovateľa považovať za taký prípad hodný osobitného zreteľa, čo je dôvodom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom v zmysle § 7 vyhlášky č. 32/1965. Vyslovil názor, že nespochybňujúc závažnosť navrhovateľom utrpeného zranenia a jeho následkov, u navrhovateľa nemožno hovoriť o prípade hodného osobitného zreteľa, lebo kritérium pre toto posúdenie nie je samotná závažnosť zranenia a jeho následkov, ale porovnanie dopadu zranenia na navrhovateľa s porovnaním dopadu na iných obdobne poškodených. Pokiaľ má teda zranenie aj krajne negatívny dopad na poškodeného, nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, pokiaľ má také isté zranenie obdobný dopad ako v iných prípadoch. Naproti tomu môže pri podstatne nižšej miere poškodenia vzniknúť nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia vtedy, že majú následky závažnejší dopad na poškodeného ako tomu býva v porovnateľných prípadoch. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia teda nemá základ v samotnej závažnosti poškodenia, ale v porovnaní s následkami u rovnako poškodených. V zmysle tohto princípu potom u navrhovateľa považoval za vylúčený nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného, keď znalec priamo konštatoval, že napriek závažnosti zranenia sprevádzaného veľkými bolesťami je súhrn utrpených zranení, priebeh liečby, jej trvanie i trvalé poúrazové následky charakterom a rozsahom totožný s obdobnými prípadmi s rovnakými zraneniami. Chýba tu teda výnimočnosť najmä čo do intenzity a trvania vytrpených bolestí v porovnaní s obdobnými prípadmi. Rovnako pri sťažení spoločenského uplatnenia absentuje zvýšená závažnosť dopadu zranenia na navrhovateľa v porovnaní s obdobnými prípadmi. Pri tomto nároku považoval za podstatné porovnanie spoločenského uplatnenia pred úrazom a miery obmedzenia v doterajších aktivitách. Z dokazovania pritom nemal preukázané, že by bol navrhovateľ pred úrazom činný v spoločenských aktivitách nad rámec bežnej populácie. Súčasne nebolo zistené, že by utrpené zranenia navrhovateľa následne obmedzili v spoločenskom uplatnení viac ako obdobne poškodených. Naopak, navrhovateľ dokázal prekonať závažné negatívne následky zranenia vlastnou snahou do takej miery, že sa plnohodnotne zaradil do pracovného procesu, pričom vykonáva náročné zamestnanie vodiča kamiónovej dopravy, čo mnohokrát nie je v schopnostiach ani u osôb s podstatne lepším zdravotným stavom. Konštatoval, že uvedený nedostatok mimoriadnosti prípadu sa vzťahuje i na psychické následky utrpeného zranenia, lebo je nepochybné, že tak závažné zranenie bude mať trvalé následky na psychickú pohodu navrhovateľa, no ani tu sa ich miera evidentne nevymyká obdobným prípadom a sám navrhovateľ u znalca z odboru psychiatrie konštatoval, že takéto problémy nepociťuje. Konštatoval ďalej, že pre posudzovaný nárok sú okolnosti samotnej nehody ako príčiny poškodenia zdravia bez významu. Čo sa týka mladého veku navrhovateľa mal za to, že prisúdené a už vyplatené mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany odporcu bolo dostatočné na kompenzáciu tejto okolnosti, pričom presiahlo dvojnásobok zvýšenia bodového hodnotenia, s ktorým z titulu veku počíta ustanovenie § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky. Rovnako pri rozhodovaní nemožno prihliadať na následnú zmenu právnej úpravy podstatne zvyšujúcu základnú hodnotu bodu, lebo by sa nejednalo o výklad právneho predpisu, ale nahrádzanie vôle zákonodarcu cestou súdneho rozhodnutia, čo je neprípustný postup.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie (dôvod na odvolanie podľa ). V odvolaní uvádzal, že bolestné bolo stanovené znaleckým posudkom Q.. X. G.. vo výške 1015 bodov, čo predstavovalo 2.021,50 Eur. Odporca však podľa vyhlášky č. mohol vyplatiť len sumu danú vyhláškou, teda 1.194,98 Eur, čo aj vykonal. V tomto smere vytkol súdu prvého stupňa v predchádzajúcom rozhodnutí nesprávny výklad ust. a vyhlášky č. 32/1965 aj odvolací súd, ale súd prvého stupňa sa s týmto právnym názorom neriadil. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku pokiaľ ide o závažnosť liečby a tým aj zvýšenie bolestného. Takisto považoval medzi účastníkmi za nesporné, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, čo sa prejavilo aj v tom, že odporca uznal a vyplatil 10-násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súdu prvého stupňa vyčítal aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov, keď sa neriadil ustanovením , lebo je nepochybné, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal mať na mysli aj sociálny rozmer a predovšetkým to, že návrh bol podaný dôvodne a odporca aj sčasti z uplatnených nárokov plnil.

Odporca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že vyjadrenie znalca Q.. Z. jednoznačne vylučuje výnimočnosť daného prípadu, pokiaľ ide o bolestné, nakoľko nie je zrejmé, prečo by práve navrhovateľovi malo patriť mimoriadne zvýšenie bolestného a pričom jeho liečba sa nijakým spôsobom nelíšila od liečebných procesov obdobných prípadov. Navyše znalec uviedol, že subjektívne udávané bolesti navrhovateľom nie sú intenzívne a nezneschopňujú ho. Vyslovil názor, že nie každé bolestivé poranenie je automaticky prípadom hodným osobitného zreteľa, nakoľko každé poranenie je v zmysle vyhlášky obodované v závislosti od intenzity bolesti. Na splnenie statusu na mimoriadne zvýšenie je potrebné naplniť zákonné predpoklady, ktoré však v danom prípade absentujú. Za správny považoval aj názor súdu prvého stupňa v súvislosti so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 30-násobok. Dal do pozornosti, že pri mimoriadnom zvyšovaní spoločenského uplatnenia nemožno prehliadať, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napríklad vo voľbe povolania, vo voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či iný formát spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa vyhlášky č. až na dvojnásobok potom predpokladalo existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Zvýšenie nad stanovený limit bolo podľa vyhlášky č. , ktorá sa na vec vzťahuje, prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody ako celé vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. . Zo samotnej podstaty inštitútu mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia potom vyplýva, že naň nemá nárok každý. Nespochybnili, že poškodenie zdravia navrhovateľa zanechalo trvalé následky a žalobca je obmedzený v niektorých formách spoločenského uplatnenia, ale je však zrejmé, že pokiaľ by zranenie nemalo nepriaznivé následky, poškodený by nedostal ani jeden jediný bod, lebo body za SSU sa udeľujú až vtedy, keď poškodený má preukázateľne nepriaznivé následky pre svoje životné úkony a tieto sú trvalé. Zo zisteného skutkového stavu danej veci však nevyplynula ani vysoká a mimoriadna úroveň športových, kultúrnych, či iných spoločenských aktivít navrhovateľa pred úrazom a navrhovateľ nespadá ani pod prípady, že by bol na následky poškodenia zdravia takmer vyradený zo života, alebo, že by jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli veľmi obmedzené, či takmer stratené. .......................... 10-násobku za poškodenú ruku ako plnenie nad rámec preto vnímajú ako plnenie nad rámec, nakoľko toto bolo poskytnuté čisto z ľudského hľadiska, keď z dôvodu nízkeho veku navrhovateľa bolo namieste poskytnúť len 2-násobok v zmysle vyhlášky č. Keďže išlo o plnenie nad rámec, ktoré nemá oporu v zákone ani v súdnom rozhodnutí, považujú aj rozhodnutie v časti trov ako zákonné.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej a návrh na začatie konania zamietnutý, je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Vo výroku o trovách bol rozsudok okresného súdu zmenený podľa Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania pokiaľ sa nejedná o výnimky uvedené v ďalšej časti citovaného zákonného ustanovenia.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní vyčítal súdu nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval vo veci samej, teda o návrhu a dôvodoch navrhovateľa vyplývajúcich z jeho poškodenia zdravia v dôsledku dopravnej nehody, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, správne aplikoval primerané ustanovenia ( a nasl.), ako aj vyhlášky č. , ktorá sa v dôsledku jej časovej pôsobnosti na danú vec mala aplikovať. Bolo vyslovené krajským súdom už v zrušujúcom uznesení

č.k. -272, že podľa vyhlášky č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa mohol súd odškodnenie ako za bolesť, tak aj za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to aj nad sumu uvedenú v odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. V prípade bolestného tu mohlo dôjsť k zvýšeniu na túto sumu len za situácie, kedy by bolo možné konštatovať prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý sa spravidla prejavoval v mučivých bolestiach pri samotnom úraze, prípadne ďalších nevyhnutných zákrokoch, ale podklad pre takýto záver musí byť daný v príslušnom znaleckom posudku. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného nevyplývajú. Konštatoval, že prípad žalobcu, pokiaľ ide o bolesť, sa ničím nelíši od iných obdobných prípadov.

Súd prvého stupňa rovnako správne a v súlade s doterajšou súdnou praxou aplikoval ust. vyhlášky č. , týkajúcu sa mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto časti sa odvolací súd v súlade s ust. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vyčerpávajúce. Súd prvého stupňa tam jednoznačne uviedol, z akého dôvodu nepovažuje za opodstatnené mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa nad sumu 10-násobku, ktorá bola v priebehu konania navrhovateľovi zo strany odporcu poukázaná. Keďže súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia správne aplikoval ust. a vykonal jej správny výklad v súlade s konštantnou judikatúrou, nepovažoval odvolací súd dôvod na odvolanie uplatnených navrhovateľom v jeho odvolaní podľa za daný.

Za dôvodné považoval však odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách a to pokiaľ ide o trovy, ktoré má v zmysle ust. uhradiť odporcovi, tak aj o náhrade trov štátu podľa

Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný podľa konečnej úpravy návrhu na začatie konania, keď žiadal o zaplatenie 37.617 Eur, pričom návrh bol zamietnutý.

Odvolací súd však zistil, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania a teda aj o náhrade trov štátu mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Pokiaľ ide o hľadiská pre použitie tohto ustanovenia, tak pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, z ktorého by podľa všeobecného ustanovenia postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra bola použitím tohto ustanovenia dotknutá. Rovnako sa má prihliadať aj na postoj účastníkov v konaní, ako aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ podľa konečného rozhodnutia súdu nebol úspešný, avšak odporca poskytol plnenie v rozsahu, ktoré aj podľa výsledkov následného dokazovania sa javilo ako opodstatnené, len po podaní návrhu na začatie konania. Aj pokiaľ súd nepovažoval za opodstatnené zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu presahujúcom 10- násobok, tak ako bol plnený zo strany odporcu, bolo tomu tak preto, že plynutím času nastala situácia, keď navrhovateľ sa vlastným zvýšeným úsilím a vôľou zaradil napriek následkom úrazu do pracovného života a vykonáva aj náročnú prácu. Uvedené okolnosti preto podľa názoru odvolacieho súdu treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi priznať. Z rovnakých dôvodov potom nepriznal náhradu trov ani štátu, ktorý by mal právo na ich náhradu podľa , vzhľadom na výsledok konania.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov ako úspešnému odporcovi, tak aj štátu zmenil tak, že náhradu týchto trov nepriznal.

V konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by rovnako mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa , v spojení s ust. , avšak v odvolacom konaní mu trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .