Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-67-2012.pdf
PDF · 132.64 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/67/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. X., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., B. XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Martin Vanek, so sídlom Bratislava, Štefunkova 9 a otca: P. X., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.7.2012 č.k. 19P/38/2012-34, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. v časti o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti r u š í a v časti o zamietnutí zákazu styku matky s maloletou p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. m e n í takto:
Súd n a r i a ď u j e nasledovné predbežné opatrenie:
Maloletá M. sa dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý s účinnosťou odo dňa rozhodnutia prvostupňového súdu prispievať na výživu maloletej M. sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou M. každú stredu a sobotu v kalendárnom týždni vždy v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú od matky prevezme a odovzdá na adrese Z., B. XX.
Matka j e p o v i n n á maloletú na styk riadne pripravenú otcovi v stanovenom mieste a čase odovzdať, otec je oprávnený v stanovenom mieste a čase maloletú od matky prevziať a po ukončení styku povinný v stanovenom mieste a čase matke vrátiť.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í nemožnosť uskutočnenia sa styku vhodným spôsobom bezodkladne si oznámiť.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a výrokom II. nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú M. dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti predbežného opatrenia prispievať na výživu maloletej M. sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený sa s M. stretávať každú sobotu v týždni v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá na adrese B. XX, Z.. Matke zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi oprávnenie v stanovenú dobu si maloletú prevziať a po ukončení styku povinnosť v určenom čase na danej adrese matke odovzdať s tým, že obaja rodičia sú povinní si nemožnosť uskutočnenia styku vhodným spôsobom vopred oznámiť.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 102 ods. 1 veta prvá a § 75 ods. 1 O.s.p. ako i § 36 ods. 1 a § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2 a 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že návrh otca na nariadene predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti a zakázaný styk matky s dieťaťom bolo potrebné zamietnuť, keďže skutočnosti uvádzané otcom boli v konaní vyvrátené kolíznym opatrovníkom, ktorý prešetril pomery a zistil, že matka sa o maloletú príkladne stará, ako i lekárskymi správami, z ktorých je zrejmé, že matka sa o dieťa riadne stará a nezanedbáva ju ani po zdravotnej stránke. Súd teda nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť maloletá matke odňatá a dočasne zverená do starostlivosti otca. Súd bol pritom toho názoru, že v danej veci je potrebné, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej boli dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu, pričom predbežné opatrenie mohol nariadiť len v takom rozsahu, v akom to je dovolené. Súd preto zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, keď mal bezpečne preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Za vhodné považoval, aby práva a povinnosti zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach mali obaja rodičia. Súčasne súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške 50,- Eur, keď takéto výživné považoval za výživné v nevyhnutne potrebnej miere, pričom ale nie v minimálnej výške, napriek tomu, že otec je nezamestnaný, nakoľko sa sám na pojednávaní vyjadril, že má našetrené peniaze a jediným príjmom matky sú prídavky na dieťa. Pri úprave styku súd vychádzal z toho, že neumožňovanie styku otca s maloletou nemôže byť dieťaťu na prospech a preto dočasne upravil styk otca s dieťaťom, keď matka nemala námietky proti ich stretávaniu sa, nesúhlasila ale s tým, aby dieťa u otca prespávalo s tým, že dieťa je zvyknuté od malička zaspávať s ňou. Súd preto považoval za zodpovedajúci aktuálnej situácii rozsah styku vždy v sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod., pričom zdôraznil, že ide o rozhodnutie predbežné a dočasné, ktoré bude konečným spôsobom upravené v rozhodnutí vo veci samej. Súd pri úprave styku rešpektoval právo matky, že nechce uviesť miesto, kde sa v súčasnosti zdržiava a preto určil, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska jej matky v Z., s čím matka dieťaťa súhlasila Záverom súd uviedol, že nevykonal výsluch svedkov navrhovaných účastníkmi, keď mal v konaní bezpečne preukázané, že matka zabezpečuje maloletej riadnu starostlivosť.
Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v celom jeho rozsahu odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Ako odvolacie dôvody formálne označil všetky dôvody obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. Namietal, že napriek návrhu súd nevykonal dôkazy, ani ich nezhodnotil, svedkov nevypočul a listinné dôkazy v podobe čestných vyhlásení a fotografií nezohľadnil. Rozsudok považuje za neodôvodnene tendenčný v prospech odporkyne, keďže súd sa stotožnil so stanoviskom kolíznej opatrovníčky bez toho, aby vôbec skúmal akým spôsobom a kedy vykonala kontrolu, súd ani dôkladne neskúmal podmienky a doterajšiu starostlivosť matky, pričom s poukazom na § 120 ods. 2 OSP mal povinnosť skúmať skutkové okolnosti prípadu čo najdôslednejšie. V ďalšej časti odvolania odvolateľ podrobne popisal skutkové okolnosti priebehu manželstva účastníkov konania. Zdôraznil predovšetkým to, že po narodení dieťa mávalo neošetrené telíčko, o čom ako dôkaz pripojil fotografie, matka ho nechcela kúpavať, umývala ho iba navlhčenými obrúskami. Keď sa po odchode matky s maloletou ku starej matke vrátili, dieťa prišlo domov vychudnuté, vystresované, malo kruhy pod očami, bolesti v brušku, problémy so stolicou a pomočovaním. Poukázal tiež na situáciu, kedy matka strašila maloletú toaletným papierom zakrvaveným menštruačnou krvou s tým, že ak nebude poslúchať, mamička jej zomrie. Pri zaspávaní dieťa matka plašila plyšovou veveričkou s tým, že ak nezaspí, veverička ju zožerie. Často ju šticovala za vlasy, bila po hlavičke, zanedbávala, nevarila, celý deň telefonovala, esemeskovala. Napriek tomu, že dieťa trpí atopickým ekzémom a malo by sa vyhýbať zvieratám, matka každým dňom vodila dieťa do družstva k zvieratám. Často pozerala pornovideo a nechávala ho pozerať i dcérku. Ak neposlúchala, bila ju, uväzovala jej ruky papierovou páskou a dávala ju kľačať na kolená. Odvolateľ namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa sudkyňa odmietla vypočuť ním navrhnutých svedkov, odmietla založiť do spisu listinné dôkazy a fotografie, ktoré majú preukazovať týranie maloletej. Vyjadril nespokojnosť tiež s tým, že sudkyňa umožnila sociálnej pracovníčke odísť z pojednávacej miestnosti skôr, ako dostal možnosť položiť jej otázky. Keďže súd svedkov nevypočul, doložil do spisu ich čestné prehlásenia, ktoré súd pri rozhodovaní nezohľadnil. V dôsledku toho podľa odvolateľa súd neprihliadol na záujem maloletého dieťaťa a konanie na prvom stupni malo také vady, ktoré znemožnili spravodlivé rozhodnutie. Odvolateľ poukázal tiež na to, že hneď prvú sobotu mu matka nevydala dieťa na styk. Okrem toho odvolateľ považuje za nespravodlivé úpravu styku jeden deň v týždni, ktoré je fakticky obmedzením styku; zásadám spravodlivosti by zodpovedalo, ak by otec mal oprávnenie stráviť s dieťaťom polovicu voľného času dieťaťa. Namietal tiež, že prvostupňový súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.
Matka maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sa otca maloletej s poukazom na to, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom jeho podmienkou je osvedčenie potrebnosti jeho nariadenia, odporučil napadnuté uznesenie potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorej je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie otca maloletého má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je iba čiastočne dôvodné a to v časti rozsahu styku, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť, pričom sa s poukazom na nižšie uvedenú argumentáciu žiada i zmena ďalších častí rozhodnutia.
Z obsahu spisu bolo zistené, že potom ako prvostupňový súd uznesením zo dňa 7.6.2012 č.k. 19P/38/2012-10, ktoré v dôsledku nepodania odvolania účastníkmi nadobudlo právoplatnosť, tak návrh matky, ako i otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, otec maloletého zareagoval podaním zo dňa 2.7.2012 doručeným prvostupňovému súdu osobne nasledujúci deň, označeným ako žiadosť o prehodnotenie zamietnutia predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zverí maloletú do jeho opatery a matke zakáže styk s dieťaťom, ktoré prvostupňový súd správne posúdil ako ďalší nový návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na základe ktorého potom preskúmavaným uznesením rozhodol. Návrh otec odôvodnil tým, že dieťa je fyzicky i psychicky týrané, verbálne napádané, ponižované a jeho starostlivosť zo strany matky je zanedbaná. Na preukázanie týchto jeho tvrdení navrhol vymenovaných svedkov, ktorých súd bez odôvodnenia odmietol vypočuť rovnako ako nevypočul ani súdom predvolanú svedkyňu pani K.. Poukázal tiež na to, že sudkyňa zapísala do zápisnice časti jeho výpovede skreslene alebo vôbec a odmietla založiť do spisu fotky.
Z pôvodne podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že otec považoval správanie sa matky k dieťaťu za neprimerané, hoci v jeho prítomnosti sa k dcérke správala dobre. Potajomky ale on a jeho rodičia spozorovali, že dieťa bez príčiny trestá, bije, šklbe za vlasy, vulgárne jej nadáva. Keď sa dcérka vrátila od starej matky (zo strany matky) mala na sebe modriny, bola doštípaná od ploštíc, vystresovaná, vychudnutá, so zapareným zadočkom, špinavá, s kŕčmi v brušku, so zápchou a bolo z nej cítiť psí zápach. Preto ju požiadal, aby dieťa k svojej matke nebrávala. V byte, kde matka s dieťaťom žije, videl na stenách plesne, dopichali ich ploštice, žijú tam dvaja psy, ktorí občas kálajú v byte. Manželkina matka býva často opitá, oplzlo a hlučne a vykrikuje, liečila sa rôzne infekcie, pravdepodobne sa lieči u psychiatra. Z uvedených skutočností podľa navrhovateľa vyplývajú dôvodné obavy, že dochádza k fyzickému napádaniu, ohrozovaniu morálnej výchovy, zdravia a k narušovaniu psychickej rovnováhy maloletej M.. Navrhol preto, aby dieťa bolo zverené do jeho opatery.
Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že matka vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej sa zároveň domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na dieťa výživným sumou 100,- Eur s účinnosťou od 1.6.2012. Argumentovala predovšetkým tým, že keď otehotnela, rodičia manžela jej začali vytýkať, že jej ide len o majetok, hoci manželovi, ktorý je podľa nej alkoholik, navrhovala, aby išli bývať do podnájmu, ale nesúhlasil s tým. Ona musela byť stále len doma, zakazoval jej chodiť mimo obce, nemohla chodiť s dieťaťom ani k svojej matke, musela sa vždy pýtať, manžel jej s ničím nepomáhal, dieťaťu sa nevenoval, na dieťa jej peniaze nedáva.
Z výpovede matky pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že podľa nej otec sa nevie o dieťa postarať, odmalička sa o ňu stará iba ona, pričom sa o dieťa stará riadne a dokáže sa o ňu postarať i v budúcnosti. Nemá pritom námietky, aby sa otec s dieťaťom stretával. S dieťaťom chce žiť u jej matky, kde má vytvorené vhodné podmienky, avšak dočasne odišla na súčasné miesto pobytu, ktoré nechce oznámiť z obavy, že otec jej dieťa vezme. V súčasnosti poberá len prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur a finančne jej vypomáha jej rodina. V čase, keď žili spolu, poberala len rodičovský príspevok a prídavky za čo nakupovala všetko potrebné pre dieťa i pre ňu, otec jej peniaze nedával, rovnako ako jej nedáva ani teraz. Dieťa malo atopický ekzém. Používala telové mlieko, doplácala mesačne 0,50 Eur. Matka maloletej poprela tvrdenie otca o nadmernom požívaní alkoholu, alkohol požíva iba príležitostne, maximálne 1 dl vína. Nie je ani pravdou, že by jej matka mala problémy s alkoholom. Je pravdou, že jej matka, ktorá je riadne zamestnaná, má dvoch psov, avšak v byte nie sú výkaly, ani plesne. Poprela tiež tvrdenie otca, že by maloletú bila alebo oplzlo jej nadávala.
Z výpovede otca pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že nesúhlasil, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a žiadal dieťa zveriť do svojej starostlivosti s tým, že matka dieťa dovtedy zanedbávala. Oblečenie pre dieťa zabezpečovali rodičia otca a matka všetky peniaze i zo svadby míňala so svojou matkou, ktorá je alkoholička. Podľa jeho výpovede matka ani nevarila, on niekoľkokrát navaril polievku, dieťa mávalo drobné poranenia, matka na ňu kričala, niekoľkokrát videl, ako ju bila. Keď dieťa neokúpala, nedala jej jesť, musel to urobiť on. Otec uviedol, že matka maloletej požívala alkoholické nápoje, chodila do baru, odkiaľ sa vracala podgurážená. Otec vypovedal, že ešte nikdy nepracoval, nezamestnaný je 6 rokov, nepoberá žiadne dávky, rodičia mu ale šetrili odmalička, takže má našetrené peniaze.
Prvostupňový súd tiež vo veci vypočul svedkyňu L. K., ktorá je susedou matky maloletej, s ktorou nemá dobré vzťahy. Uviedla, že párkrát videla, ako matka na maloletú kričala, keď plakala, napríklad: „Zavri si hubu, ty hnusoba krpatá“, alebo „Čo sa mi tlačíš do prdele, ťahaj“. Počula tiež buchot v práčovni, ktorý si vysvetlila tak, že maloletá zrejme spadla a potom plakala.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že vykonala šetrenie tak v domácnosti starej matky maloletej v Trnave, kde bolo zistené, že obýva dvojizbový byt v osobnom vlastníctve, v ktorom bol uložený materiál na jeho rekonštrukciu. Kolízny opatrovník vykonal tiež šetrenie jednak dopytom na Mesto Trnava, Obecný úrad X., OO PZ v N. a v Z., všetky správy boli negatívne. Rovnako z vyžiadanej správy od ošetrujúcej lekárky MUDr. P. vyplýva, že dieťa veľmi dobre prospieva po motorickej a psychickej stránke, matka navštevuje s dieťaťom ambulanciu, dodržiava pokyny pri ochorení, dieťa je riadne očkované a spolupráca s matkou je dobrá. Nikdy nepozorovali známky po požití alkoholu.
Na ďalšom pojednávaní prvostupňového súdu kolízna opatrovníčka vypovedala zhodne s podanou správou zo dňa 9.7.2012, že vykonali šetrenie v domácnosti otca, kde zistili vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, otec žije v štvorizbovom rodinnom dome vo vlastníctve starých rodičov, pričom v dome žijú i obaja starí rodičia a ich ďalší syn P. Kolízny opatrovník vykonal tiež šetrenie v mieste, kde sa matka s maloletou v súčasnosti na utajenom mieste zdržiava, pričom nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa s tým, že matka sa o dieťa príkladne stará. Kolízny opatrovník nezistil ani žiadne známky týrania a preto uviedol, že podľa ich názoru nie je dôvod na vyhovenie návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý žiadali zamietnuť.
Obsahom spisu sú tiež opakovane otcom maloletej pripojené čestné vyhlásenia svedkov.
Svedkovia P. a R. X. (starí rodičia maloletej zo strany otca) vo svojom čestnom prehlásení uviedli, že peniaze, čo dostali mladomanželia do vienka asi 120.000,- Sk pomíňala nevesta so svojou matkou. Z izby, v ktorej bývali a z motorového vozidla, ktoré mladým požičali, urobila smetisko. Nevesta podľa nich nevie a ani nechce variť, potravu im zabezpečovali otec a starí rodičia, finančné prostriedky, ktoré získavala matka dieťaťa v podobe rodičovského príspevku ako i jednorazového príspevku po narodení dieťaťa pravdepodobne pomíňala a prepila so svojou matkou, nikdy nič maloletej nekúpila, maloletú často bila, ponižovala, verbálne napádala, mravne ohrozovala. Poukázali na to, že nespotrebované masti a lieky matka na dieťa nepoužila. Podľa starých rodičov matka matky k nim často chodievala na samozvané návštevy pod vplyvom alkoholu. V ďalšom pripojenom čestnom prehlásení starí rodičia maloletej detailne poukazujú na podľa nich nevhodné správanie sa starej matky pani F. a matky k dieťaťu napríklad o tom, že pred zaspaním dieťa plašila plyšovou veveričkou, že pri česaní ju šticovala, často bíjavala, nechala kľačať na kolenách v kúte, nedala jej najesť a napiť, keď si nechcela upratať hračky, keď sa pocikala, nechala ju dlhšie neprezlečenú, pozerávala s ňou porno, ukazovala jej papier s menštruačnou krvou s tým, že ak nebude poslúchať, matka jej zomrie, privrela je prsty do dverí, nikdy ju nepoľutovala, chovala sa k nej chladno a bezcitne. Často bývala podnapitá, švagra chytala za pohlavný úd, čo dieťa neskôr opakovalo. Keď dieťa dlho plakalo, vyhrážala sa jej, že jej páskou zalepí ústa.
V čestnom prehlásení L. P. je uvedené, že matka maloletej aj so svojou matku ju párkrát navštívili, väčšinou boli pod vplyvom alkoholu a vulgárne. Spozoroval, že matka maloletej nadávala do štencov sopľavých, fackala a šklbala ju za vlasy za to, že nechcela zdvihnúť spadnutú potravu. Keď sa pocikala, vyhrážala sa jej, že ju dá cigáňom. Bol svedkom tiež toho, že dieťa malo zaparený zadoček, nechávala dieťa hrať sa so psom.
V čestnom prehlásení U. U. (tety otca maloletej) sa popisuje situácia, keď matka maloletej pri novoročnom vinši chcela nechať upiť maloletú z alkoholu. Keď sa dieťa odmietalo obliecť, začala ju fackať po hlavičke a nadávať ju do štencov rozmazlených. Častokrát videla matku dieťaťa vysedávať pri počítači, pričom dieťa nechávala bez dozoru a dieťa párkrát spadlo zo schodov, matka ju nikdy nepoľutovala, nepohladila, ale naopak jej vynadala a vyfackala ju. Bola svedkom toho, že dieťa malo zaparený zadoček.
P. P. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že v čase, keď asi rok býval v spoločnej domácnosti rodiny X., stávalo sa, že prišla k nemu matka maloletej i s dieťaťom, pričom nosila aj alkohol a priniesla porno DVD. Dieťa pritom sedelo od nich chrbtom. Stalo sa, že matka dieťaťa pritom vyžadovala od neho orálny sex, čo odmietol. Raz bol svedkom toho, ako matka zväzovala dieťaťu ruky papierovou páskou, keď si nechcelo upratať hračky.
V čestnom prehlásení svedka X. P. sa uvádza, že párkrát pri návšteve matka matky maloletej bola podnapitá, oplzlo navzájom komunikovali, väčšinou o sexe a hrešili. Matka maloletej viackrát javila známky po požití alkoholu. Často telefonovala, esemeskovala, vysedávala pri internete, na malú nedávala pozor, bola k nej odmeraná a chladná. Dieťaťu sa vyhrážala i tak, že keď neprestane plakať hodí ju do bazéna alebo ju dá smetiarom a cigáňom. Podľa čestného prehlásenia
U. U. bol svedkom toho, že matka matky maloletej pri návšteve bola i s matkou dieťaťa väčšinou pod vplyvom alkoholu, oplzlo a nemravne pred dieťaťom komunikovali, matka dieťaťa často vysedávala na internete, telefonovala, esemeskovala, nedávala pozor na M.. Dieťa sa chodilo k nim hrať so psíkom, za každú maličkosť ju bila, nič jej nevedela vysvetliť. Bol svedkom ako dieťa fackala po hlavička a haluzou ju bila po zadočku a nadávala jej do štencov a rozmaznaných. Raz bol svedkom toho, ako dieťa vybehlo z hostinca, v ktorom sedela a popíjala matka dieťaťa, na cestu, takmer pod automobil.
Z čestného prehlásenia svedka U. U. vyplýva, že pri návštevách boli väčšinou matka dieťaťa i jej matka pod vplyvom alkoholu, oplzlo a nemravne pred dieťaťom komunikovali. Matka dieťaťa sústavne vysedávala pri internete, telefonovala a esemeskovala, dieťa sa k nim chodilo hrať so psom. Na dieťa pritom nedávala pozor, dieťa nepoľutovala, nepohladila, naopak ju vyfackala, vyťahala za vlasy a vynadala do štencov nepozorných. Raz podnapitá stará matka sa vyhrážala M., že ju dá zožrať veveričke a keď jej na to dieťa odpovedalo „baba škaredá“, dala jej takú silnú facku, že spadlo. Na to ho matka dieťa postavila a prefackala i ona so slovami, že takto sa k babke chovať nebude.
Svedkyňa L. K. vo svojom čestnom prehlásení popísala situáciu, keď ju na ulici napadla pani F. za to, že má ísť svedčiť na súd. Uviedla, že z jej bytu je počuť len samé vulgárne reči, keďže býva podnapitá, bolo počuť tiež plač dieťaťa, ktoré hrubo okrikovali. Matka dieťaťa jej tiež pred maloletou vulgárne vynadala, keď od nej žiadala, aby umyli výťah, kde sa vymočili ich psy.
Otec maloletej doložil tiež do spisu kópie fotografií, z ktorých je zrejmé, že dieťa sa na viacerých z nich nachádza v blízkosti zvierat a na fotkách z útleho detstva je vidno začervenaný rozkrok.
Zo správy detskej lekárky U.. U. P. zo dňa 13.6.2012 bolo zistené, že maloletá veľmi dobre prospieva po motorickej i psychickej stránke, od marca 2012 je sledovaná v alergologickej i kožnej ambulancii pre ekzém, matka navštevuje ambulanciu s dieťaťom, dodržiava pokyny pri ochorení, dieťa je riadne očkované, spolupráca s matkou je dobrá, nikdy nepozorovali žiadne známky po požití alkoholu.
Z lekárskeho nálezu vystaveného lekárkou U.. R. M. dňa 3.6.2012 vyplýva, že matka navštívila s dieťaťom LSPP, nakoľko po nezhodne s manželom bola volaná polícia, dieťa bolo vyšetrené, neboli na ňom nájdené žiadne známky násilia, ani poranenia, objektívne pediatrický nález negatívny, dieťa zdravé.
V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.
V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M.. Bolo nesporné, že od 1.6.2012 rodičia maloletej spolu nežijú, pričom matka po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti zobrala dieťa so sebou a v súčasnosti sa zdržuje na neznámom mieste. V. tiež nesporné, že každý z rodičov sa domáha, aby bolo dieťa predbežným opatrením zverené jemu, takže na úprave rodičovských práv sa nevedia dohodnúť, pričom tento ich rozpor si vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu. Matka maloletej chcela, aby dieťa bolo ponechané v jej osobnej starostlivosti, otec sa domáhal, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke bude naviac zakázaný i styk s dieťaťom, s odôvodnením, že dieťa týra. V doterajšom konaní ale tvrdenia otca o zanedbávaní dieťaťa matkou, o jej nedostatočnej starostlivosti o dieťa, o výrazne nevhodnej výchove dieťaťa, ani o týraní osvedčené neboli. Jednotlivé čestné prehlásenia, ktoré je potrebné hodnotiť ako listinné dôkazy, i keď v tomto štádiu konania jednoznačne nepreukazujú, nasvedčujú tomu, že matka sa v niektorých prípadoch chovala voči maloletej nevhodne, najmä ak ohrozovala jej mravnú výchovu. V konaní ale nebolo preukázané, že by matka dieťa zanedbávala, že by mu neposkytovala dostatočnú starostlivosť, alebo dokonca, že by ho týrala. Nemožno obísť bez povšimnutia, že autori čestných prehlásení sú s výnimkou pani K., ktorá je suseda matky matky maloletej s negatívnym vzťahom k jej rodine, sú všetko príbuzní a blízki otca maloletej, ani to, že niektoré čestné prehlásenia majú rovnakú formu a čiastočne i obsah, čím je ich vierohodnosť naštrbená. Naopak oficiálne vyjadrenia lekárov i kolízneho opatrovníka ako nezainteresovaných osôb, jednoznačne svedčia o opaku, o tom, že matka dieťaťu venuje riadnu až príkladnú starostlivosť a dieťa po všetkých stránkach prospieva, pričom na ňom nie sú známky zanedbávania či dokonca týrania. Nemožno tiež prehliadnuť nezvratný fakt, že žiadne dieťa nemá ideálneho rodiča a žiaden rodič sa nemôže vždy a za každých okolností správať optimálne, pričom je nesporné, že na jeho správaní sa a na uplatňovaných výchovných metódach sa podpíšu socioekonomické pomery z akých pochádza.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto prvostupňový súd, najmä pri existencii nepopierateľných pokladov od kolízneho opatrovníka a lekárov, nepovažoval za potrebné vo veci týchto svedkov ešte naviac osobitne vypočúvať, pričom akceptovateľné dôvody nevykonania týchto dôkazov riadne v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení preskúmavaného uznesenia i uviedol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade neboli osvedčené podmienky pre zákaz styku matky s maloletou a ani podmienky pre zmenu predbežným opatrením jestvujúceho status quo tým, že by dieťa bolo odňaté matke a zverené do starostlivosti otca. V časti zamietnutia návrhu otca o zákaze styku matky s maloletou bolo potrebným uznesenie ako vecne správne potvrdiť. V tejto súvislosti bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že jedná sa o dieťa útleho veku ženského pohlavia, ktoré je dlhodobo fixované na matku a za tejto situácie náhla zmena výchovného prostredia by mu mohla byť na ujmu. Keďže teda nebolo ani len osvedčené, že by matka dieťa týrala, zanedbávala a riadne sa o oň nestarala, odvolací súd sa zhodol s prvostupňovým súdom, že v danom prípade je dôvodné, aby predbežným opatrením bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky tak, ako je tomu fakticky i doteraz.
Vzhľadom na to, že dané konanie bolo možné začať i bez návrhu (§ 102 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), súd nebol návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným otcom, v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný a preto bolo nadbytočným, aby súd jeho návrh o úpravu rodičovských práv osobitným výrokom zamietol. O to skôr, ak následne nariadil predbežné opatrenie, fakticky bez návrhu, pričom si uznesením v zmysle § 81 ods. 3 O.s.p. sám nezačal konanie. Odvolací súd preto v tejto časti výroku I. napadnuté uznesenie ako nadbytočný výrok zrušil.
Nadbytočným tiež bolo, ak prvostupňový súd maloletú zveril do starostlivosti matky „do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Zánik predbežného opatrenia totiž výslovne upravuje zákon v § 77 ods. 1 O.s.p. a to odlišne od toho, ako jeho trvanie upravil prvostupňový súd. Preto i v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu nadbytočné.
Obdobne nadbytočným bolo, aby prvostupňový súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby sa ktorýkoľvek z rodičov prípadne kolízny opatrovník toho domáhal a bez toho, aby bola osvedčená potreba takejto úpravy, zároveň obom rodičom v predbežnom opatrení zakotvil oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Keďže predbežné opatrenie sa vydáva vo forme uznesenia, ktoré je v zmysle § 171 ods. 2 O.s.p. vykonateľné v danom prípade doručením, bez ohľadu na to, že nenadobudlo právoplatnosť, bolo nadbytočným a v rozpore so zákonom uvádzať, že predbežné opatrenie nadobúda účinnosť odo dňa jeho právoplatnosti. Ak by súd bol zamýšľal osobitne určiť vykonateľnosť rozhodnutia až od právoplatnosti (§ 171 ods. 3 O.s.p.), bolo potom jeho povinnosťou riadne tento svoj záver v zmysle § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p. odôvodniť, čo ale prvostupňový súd neurobil. Odvolací súd pritom v danom prípade nevidel žiadne dôvody, pre ktoré by nariadené predbežné opatrenie malo byť účinné až od jeho právoplatnosti. Túto časť uznesenia súdu prvého stupňa bolo preto nevyhnutné z výroku vypustiť.
Pokiaľ ide o výšku výživného, odvolací súd sa plne stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že hoci otec maloletej je dlhodobo nezamestnaný, z jeho dosiaľ osvedčeného životného štandardu i z jeho výpovede vyplýva, že má k dispozícii finančné prostriedky našetrené mu rodičmi, s prihliadnutím na druhej strane na to, že matka maloletej je nezamestnaná bez príjmu a poberá iba prídavky na dieťa, za výživné v nevyhnutnej miere v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je potrebné považovať výživné v sume 50,- Eur mesačne. Toto výživné spolu s prídavkami na dieťa umožní uspokojiť jeho nevyhnutné základné životné potreby.
Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací súd sa i tu zhodol so závermi prvostupňového súdu, že vzhľadom na súčasnú situáciu, keď matka s maloletou sa pred otcom skrýva a otec nemá možnosť sa s dieťaťom kontaktovať a stýkať, čo neprospieva zdravému vývoju dieťaťa, keďže vzťahy medzi otcom a dieťaťom boli doteraz bezproblémové a veľmi dobré, je v záujme dieťaťa, aby súd zároveň predbežným opatrením upravil styk otca s dieťaťom. Hoci predbežné opatrenie je rozhodnutím iba dočasným, dokiaľ nebude rozhodnuté na základe dôkladne vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom vo veci samej, odvolací súd bol ale toho názoru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu je vhodné, aby bol styk otca s dieťaťom umožnený v širšom rozsahu ako jedenkrát týždenne. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na to, že otec maloletej je bez stabilného zamestnania, čiže má k dispozícii voľný čas nielen cez víkend, ale i v priebehu týždňa, dieťa zatiaľ nenavštevuje školu, ani predškolské zariadenie, tiež na to, že dieťa od narodenia dlhodobo žilo v domácnosti otca, ktorú dobre pozná, má vybudované dobré vzťahy i s ďalšími príbuznými zo strany otca a otec i podľa šetrení kolízneho opatrovníka má vytvorené vhodné podmienky pre dieťa a považoval za žiaduce, aby mal otec možnosť s dieťaťom sa stýkať i ďalší deň v priebehu pracovnej časti týždňa a to v stredu rovnako v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. Bolo preto dôvodným, aby i v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a styk rozšírený. I odvolací súd akceptoval žiadnym z rodičov nenamietané miesto preberania a odovzdávania maloletej v bydlisku starej matky zo strany matky dieťaťa.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na zákaz styku matky s dieťaťom v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, v časti o zamietnutí návrhu otca o zverení dieťaťa do jeho starostlivosti ako nadbytočný v zmysle § 221 O.s.p. zrušil, v časti o dočasnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletej M. odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu zmenil v znení ako je uvedená vo výroku III. tohto rozhodnutia.
O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.