Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-107-2012.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, proti odporkyni: U. T., bytom J. XX, B. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 457,22 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 125,28 eura zamieta.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 331,94 eura zastavuje.
Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 74,08 eura do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 6. 3. 2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 457,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 3. 7. 2008 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu o pripojení č. A3091564 s Dodatkom k zmluve, ktorým jej poskytol mobilný telefón za kúpnu cenu 0,03 eura. Využívaním služieb verejnej mobilnej siete odporkyňou vznikla navrhovateľovi pohľadávka v sume 457,22 eura, ktorá suma pozostáva z neuhradených služieb vo výške 125,28 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovateľa služieb.
Do konania písomným podaním zo dňa 2. 7. 2012 vstúpil vedľajší účastník, ktorý oznámením o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 17. 8. 2012 zmenil žalobný návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 125,28 eura z titulu sumy za neuhradené služby a sumu 149,01 eura z titulu náhrady škody z dôvodu poskytnutého mobilného telefónu za kúpnu cenu 0,03 eura, pričom predajná cena tohto telefónu bola 149,01 eura.
Dňa 17. 8. 2012 predložil písomné vyjadrenie i právny zástupca vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie uplatneného nároku z dôvodu, že navrhovateľ v návrhu konštatuje uplynutie lehoty na
dodatočné plnenie dňa 3. 7. 2008 a návrhom si uplatnil zaplatenie sumy dňa 6. 3. 2012. Žiada priznať náhradu trov konania v celkovej výške 93,98 eura.
Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Zároveň s ospravedlnením zo dňa 31. 8. 2012 predložil súdu i čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v sume 331,94 eura, v ktorej časti žiadal konanie zastaviť.
Odporkyňa, ako účastníčka konania na pojednávaní potvrdila uzavretie zmluvy s navrhovateľom s tým, že platby za hovory riadne platila až do februára 2008, kedy prestala platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dlžnú sumu 125,28 eura uznala čo do dôvodu a výšky a je ochotná túto sumu zaplatiť. Taktiež uviedla, že zo strany vedľajšieho účastníka ju nikto nekontaktoval a ani ona nikoho neoslovila v súvislosti s predmetom konania.
Súd vykonal dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami, zmenou návrhu na začatie konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka, rozsudkami súdov, čiastočným späťvzatím návrhu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 3. 7. 2007 Zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb č. A,3091564, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania verejných komunikačných služieb navrhovateľa spolu s Dodatkom k tejto zmluve. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý mobilný telefón za kúpnu cenu 1,00 Sk (0,03 eura), s tým, že odporkyňa sa zaviazala využívať služby navrhovateľa na dobu 24 mesiacov a pre prípad porušenia zmluvných povinností sa zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura. Za využívanie týchto služieb bola odporkyňa povinná platiť dohodnuté poplatky. Odporkyňa zo začiatku cenu poskytovaných služieb vyúčtovaných navrhovateľom platila, až do februára 2008, kedy za obdobie od 21. 2. 2008 do 23. 4. 2008 nezaplatila faktúry v celkovej výške 125,28 eura. Navrhovateľ si v zmysle čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve vyúčtoval i zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura.
Písomným podaním zo dňa 31. 8. 2012 zobral návrh v časti o zaplatenie 331,94 eura (rozdiel akciovej ceny a predajnej cenníkovej ceny telekomunikačného zariadenia) späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 125,28 eura titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby.
Odporkyňa na pojednávaní súhlasila so zaplatením dlžnej sumy.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka v písomnom podaní zo dňa 17. 8. 2012 vzniesol námietku premlčania, nakoľko navrhovateľ v žalobe konštatuje uplynutie lehoty na dodatočné plnenie dňa 3. 7. 2008, pričom návrh bol súdu podaný dňa 6. 3. 2012.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška MS SR číslo 87/1995 Z.z.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa článku 2 bod 2.3. dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu viazanosti (24 mesiacov) zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú toto dobu bude bez prerušenia služby využívať a neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.
Podľa bodu 2.5. článku 2 tohto dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 10 000,- Sk (331,94 eura).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení s dodatkom, na základe ktorej umožnil využívať ním poskytované telekomunikačné služby, ku ktorým poskytol odporkyni mobilný telefón za 0,03 eura. Odporkyňa je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Súd v rámci konania posudzoval zmluvu o pripojení spolu s dodatkom uzavretú medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako zmluvu spotrebiteľskú. Preskúmaním jednotlivých podmienok dohodnutých v zmluve o pripojení a dodatku k tejto zmluve v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd nezistil uzavretie takých podmienok, ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Ani dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón iba za zľavnenú kúpnu cenu 0,03 euro, za čo sa odporkyňa zaviazala využívať služby navrhovateľa na 24 mesiacov. Predajná cena telekomunikačného zariadenia bola 149,04 eura.
V priebehu konania vzniesol právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy, námietku premlčania dôvodiac, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil zaplatenie dlžnej sumy od dodatočne poskytnutej lehoty odporkyni, t.j. od 3. 7. 2008, pričom návrhom si zaplatenie sumy uplatnil na súde až dňa 6. 3. 2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo. Pri premlčaní možno rozlišovať dve štádiá, a to že uplynula zákonom ustanovená doba (premlčacia doba) a druhé štádium, že oprávnený subjekt svoje právo v tejto lehote nevykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom v ktoromkoľvek štádiu konania, nie je možné oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ak súd v rámci preskúmavania veci zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nemôže veriteľovej žalobe vyhovieť a túto musí zamietnuť.
V predmetnej veci je predmetom konania zaplatenie sumy z titulu nezaplatených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Keďže súd tento vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský, uzavretý na základe Občianskeho zákonníka, posudzoval všetky práva a povinnosti z neho vyplývajúce, a teda i premlčaciu lehotu podľa tohto právneho predpisu. Občiansky zákonník v ustanovení § 101 upravuje premlčaciu dobu ako trojročnú, ak v iných ustanoveniach neupravuje inú premlčaciu dobu. Na predmetný vzťah, ktorým je zaplatenie sumy (úveru), sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. Splatnosť jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval cenu za poskytnuté služby uplynula dňa 6. 3. 2008 (faktúra na sumu 766,- Sk - 25,43 eura), dňa 8. 4. 2008 (faktúra na sumu 2 850,50 Sk - 94,62 eura) a dňa 7. 5. 2008 (faktúra na sumu 157,50 Sk - 5,23 eura). Premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 7. 3. 2008, 9. 4. 2008 a 8. 5. 2008, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr a v tento deň si navrhovateľ mohol prvýkrát uplatnil nárok na súde voči odporkyni. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporkyni, uplatnil až v tomto konaní a to písomným návrhom, ktorý doručil súdu dňa 6. 3. 2012. V pokuse o pokonávku zo dňa 18. 6. 2008 navrhovateľ poskytol odporkyni dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy a to do 2. 7. 2008. Súd vychádzal pri počítaní plynutia premlčacej lehoty preto z tohto dátumu dôvodiac, že navrhovateľ ešte poskytol odporkyni dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá uplynula dňa 2. 7. 2008. Trojročná premlčacia doba vo vzťahu k odporkyni začala preto plynúť dňa 3. 7. 2008 a uplynula dňa 3. 7. 2011. Tým, že navrhovateľ si návrh uplatnil voči odporkyni na súde až dňa 6. 3. 2012, došlo k jeho uplatneniu po uplynutí zákonnej (trojročnej) premlčacej doby.
Na základe vyššie uvedených skutočností je preto potrebné konštatovať, že nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy od odporkyne, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, je premlčaný. S poukazom na túto námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporkyne, ktorou sa premlčania dovolal a ktorú súd vyhodnotil ako opodstatnenú, nie je možné nárok navrhovateľovi priznať a z tohto dôvodu bolo potrebné jeho návrh voči odporcovi zamietnuť v celom rozsahu.
K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom a k jeho kompetencii, resp. oprávneniu vykonať takýto úkon, súd dodáva: vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Každý účastník v konaní má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP") aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve.
S poukazom na dôvod zamietnutia návrhu navrhovateľa (premlčanie jeho nároku), opodstatnenosťou a oprávnenosťou výšky jeho nároku vo veci samej sa nezaoberal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v tomto prípade úspešnej odporkyni (keďže návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku zamietol) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 331,94 eura zastavil. V tejto časti mal súd povinnosť podľa § 146 ods. 2 OSP skúmať, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. V danom prípade navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 331,94 eura späť bez uvedenia dôvodu, preto je potrebné konštatovať, že je zodpovedný za zastavenie konania v tejto časti, pričom úspešným účastníkom v tejto časti je odporkyňa. Keďže súd akceptoval i vznesenú námietku premlčania vo zvyšnej, žalovanej časti, t.j. v časti o zaplatenie 125,28 eura a konanie v tejto časti zamietol, úspešným v konaní i v tejto časti bola odporkyňa, ktorej podľa § 142 ods. 1 OSP prináleží náhrada trov konania. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.
V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporkyne a to v celkovej výške 93,98 eura za dva úkony právnej pomoci, keď vychádzal z hodnoty predmetu sporu v celkovej výške 457,22 eura. Súd pri preskúmavaní nároku vedľajšieho účastníka sa nestotožnil s výškou uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo výške 274,30 eura z dôvodu, že navrhovateľ ešte pred vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka upravil žalobný návrh na uloženie povinnosti zaplatiť sumu vo výške 274,30 eura. Vedľajšiemu účastníkovi preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/ vyhlášky a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia súdu pri hodnote 23,24 eura (z hodnoty predmetu sporu 274,60 eura), t.j. 46,48 eura, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eura za jeden úkony, t.j. spolu 15,26 eura, spolu 61,73 eura. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal i daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 20% zo sumy 61,73 eura, t.j. 12,35 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 74,08 eura.
Za situácie, keď vedľajší účastník vstúpil na základe vlastnej iniciatívy do konania napriek tomu, že odporkyňu nekontaktoval a ani táto vedľajšieho účastníka nepožiadala o účasť v konaní, vznesením námietky premlčania podstatným spôsobom ovplyvnil rozhodnutie súdu, a tiež po preukázaní účelne vynaložených nákladov na právne zastúpenie, nemal súd dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. S poukazom na túto skutočnosť preto o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celkovej výške 74,08 eura.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, návrh navrhovateľa zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 74,08 eura.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,