Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-31-2012.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. X.. Q. XXX/XX, XXX XX O. K. O., o zaplatenie 325,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 11.5.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 325,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 325,- eur od 13.10.2010 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 2.11.2009 uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o úvere č. 220092307. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur, spolu 845,- eur. Odporkyňa do dňa podania žaloby uhradila iba 520,- eur. Keďže odporkyňa nesplácala úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil jej navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 4.11.2010 navrhovateľ odporkyni oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 12.10.2010. Po zosplatnení celého dlhu navrhovateľ neeviduje žiadnu úhradu. Dlžná čiastka činí 325,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845,- eur a čiastkou 520,- eur, ktorú odporkyňa uhradila.
Podaním doručeným súdu 15.6.2012 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal čiastočne návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5.9.2012, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právny zástupca. Právny zástupca navrhovateľa v deň pojednávania e-mailom zaslal súdu ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré odôvodnil nápadom veľkého počtu pojednávaní na tento deň. Na výzvu súdu, aby doložil konkrétne predvolania na pojednávania, právny zástupca navrhovateľa reagoval až na druhý deň, deň po pojednávaní. Súd na pojednávaní konštatoval, že neakceptuje žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu jej neskorého podania, ako aj z dôvodu, že žiadosť nespĺňa podmienky podľa § 119 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), súd preto nepovažuje dôvody žiadosti o odročenie pojednávania za dôležité.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä Zmluvy o úvere č. 220092307, predžalobnej upomienky z 30.9.2010 s poštovým podacím hárkom, oznámenia o zosplatnení záväzku zo 4.11.2010 s poštovým podacím hárkom a oboznámil písomné vyjadrenia navrhovateľa (návrh doručený súdu 11.5.2012 a vyjadrenie spojené s čiastočným späťvzatím návrhu doručené súdu 15.6.2012).
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 2.11.2009 zmluvu o úvere č. 220092307 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500,- eur. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj úrok, bol určený na 345,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Navrhovateľ nepredložil súdu platobnú históriu odporkyne, zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a odporkyne však mal súd za nesporné, že odporkyňa uhradila 520,- eur, pričom poslednú splátku vo výške 65,- eur zaplatila dňa 26.6.2010.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keďže navrhovateľ ešte pred prvým pojednávaním vzal čiastočne návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia, súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Navrhovateľ tým, že podal návrh a potom ho vzal čiastočne späť (bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo uhradenie dlhu odporcom po podaní žaloby) zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, preto v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. v tejto časti zodpovedá za trovy konania.
Pokiaľ ide o zostávajúcu časť žaloby, na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 2.11.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 13 splátkach po 65,- eur mesačne. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, ktoré stanovuje § 4 ods. 3, v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou neobsahuje jasné a presné vyjadrenie konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby ani ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporkyňa je povinná navrhovateľovi uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov (500,- eur), prípadne s úrokom z omeškania.
Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto kľúča mala byť prvá splátka splatná dňa 12.11.2009, druhá dňa 12.12.2009, tretia dňa 11.1.2010, štvrtá dňa 10.2.2010, piata dňa 12.3.2010, šiesta dňa 11.4.2010, siedma dňa 11.5.2010, ôsma dňa 10.6.2010, deviata dňa 10.7.2010, desiata dňa 9.8.2010, jedenásta dňa 8.9.2010, dvanásta dňa 8.10.2010 a trinásta dňa 7.11.2010. Zároveň je však v zmluve uvedené, že „doporučený termín úhrady jednotlivých splátok je 30. dňa v mesiaci“. Tieto dva spôsoby určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok si však vzájomne odporujú, a preto mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie bodu 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne má nastať konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (v tomto prípade na vôli dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku).
Pokiaľ ide o uvedenie ročnej úrokovej sadzby v zmluve, aj tá je uvedená dvoma vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. V texte zmluvy je uvedené, že „úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru“, čo znamená, že úrok je určený fixne, nezávisle na počte splátok a dĺžke času splácania úveru, teda je 20 % z istiny (t. j. 100 eur pri istine 500 eur). V bode 1 obchodných podmienok zmluvy je však uvedené, že „ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru“, tam je teda úrok vyjadrený ako 20 % ročne, nie 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru.
Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), v bode 1 obchodných podmienok zmluvy je uvedená RPMN 206,73 %. Použitím zákonom stanoveného vzorca dospel však súd k údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Okrem toho v zmluve uvedená RPMN ani nemôže zodpovedať skutočnosti vzhľadom na zmätočnú a neurčitú splatnosť splátok a ročnú úrokovú sadzbu.
Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, reálnu ročnú úrokovú sadzbu ani reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, úver treba považovať v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa teda bola povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru, teda sumu 500,- eur. Keďže odporkyňa už pred podaním žaloby vrátila navrhovateľovi vyššiu sumu, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Odporkyňa uhradila navrhovateľovi 520,- eur v splátkach, pričom naposledy uhradila 65,- eur dňa 26.6.2010. Celá suma 520,- eur bola teda uhradená ešte pred tým, než navrhovateľ vyhlásil zosplatnenie celého úveru, a pred dátumom, ktorý navrhovateľ v žalobe označil za deň, od ktorého sa odporkyňa dostala do omeškania (13.10.2010), preto navrhovateľ nemá právo na žiaden úrok z omeškania.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže však odporkyňa nežiadala o náhradu trov konania, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.