Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/47/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci obžalovaného X. Z., pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/, ods.3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného X. Z. a okresného prokurátora v Leviciach, proti rozsudku Okresného súdu Levice z 10. 03. 2011 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. 09. 2012 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa sa obžalovanému

X. Z. , nar. XX. XX. XXXX v B., bytom A.,

sídlisko A., C. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 212 ods.3 Tr. zák. za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spojenú s výrubom a ťažbou dreva na dobu 3 (tri) roky.

II.

Podľa sa odvolanie obžalovaného X. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný X. Z. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/, ods.3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

od presne nezisteného dňa mesiaca októbra 2006 do 12. marca 2007 v katastrálnom území A., lokalita A., na parcele číslo XXXX/X - les, ako konateľ spoločnosti Q. s.r.o., so sídlom C. XX, A. pri vykonávaní prác na čistení tzv. bielych plôch od náletov lesa pre X. družstvo A. nad O. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2004 a dodatku ku zmluve zo dňa 10. 03. 2004 prostredníctvom svojich subdodávateľov - pilčíkov, neoprávnene vyrúbal stromy 342 ks duba cerového, 25 ks duba zimného, 5 ks javora poľného, 6 ks agáta bieleho, ktoré boli vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva Lesnej spoločnosti Ostrovica a odcudzil drevnú hmotu, čím pozemkovej spoločnosti Lesná spoločnosť „Ostrovica“ so sídlom v A. bola spôsobená škoda vo výške 22 571,86 eur (680 000,-Sk).

Za to mu bol podľa § 212 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák., § 56 ods.1 Tr. zák. uložený peňažný trest v sume 1500Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 3 mesiace s tým, že podľa § 57 ods.3 Tr. zák. vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Zároveň súd podľa zaviazal obžalovaného nahradiť pozemkovému spoločenstvu Lesná spoločnosť Ostrovica A. škodu vo výške 22 571,86 Eur.

Túto lesnú spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody v zmysle odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie proti výroku o vine a treste a v zákonom stanovenej lehote aj okresný prokurátor len proti výroku o treste.

Okresný prokurátor v Leviciach v písomne podanom odvolaní namietal trest uložený obžalovanému, ktorý považoval za neprimerane mierny. Poukázal na to, že v záverečnom návrhu navrhol obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek činnosť v oblasti lesného hospodárstva. Účelom tohto trestu má byť zabránenie páchateľovi, aby nezneužíval svoje povolanie na trestnú činnosť, pretože ako živnostník vykonávajúci podnikateľskú činnosť od 20. 05. 2002 nebol začiatočníkom a vedel aké sú jeho povinnosti pred začatím výrubu náletov pre X. družstvo A. nad O.. Z jeho pohľadu neobstojí tvrdenie obžalovaného, že k zásahu do pozemku pozemkového spoločenstva Lesná spoločnosť Ostrovica - A. došlo náhodne a nezavinene. Keďže obžalovaný pri svojej činnosti zámerne ignoroval povinnosti, ktoré mal splniť a odcudzil z cudzieho pozemku drevnú hmotu v hodnote 22 571,86Eur uložený peňažný trest bol neprimeraný.

Funkciou peňažného trestu je odčerpanie majetkového prospechu páchateľa, ale súd o náhrade škody rozhodol a preto týmto výrokom zasiahol do majetkovej sféry obžalovaného. Vzhľadom k možnostiam nápravy páchateľa, keďže nešlo o žiadne jednorazové konanie mal zato, že primeraným na prevýchovu obžalovaného je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Účelom a cieľom podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti je zabezpečiť ochranu spoločnosti.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne, kde poukázal na to, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je nedôvodný, pretože v trestnom konaní nebolo žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané, že by práve jeho konaním došlo k naplneniu subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/, ods.3 písm. a/ Tr. zák. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že obžalovaný si úmyselne prisvojil cudziu vec, v tomto prípade drevnú hmotu. Poukázal na výpoveď svedka D.. A., geodeta, ktorý opakovane potvrdil, že vytýčil v teréne hranice sporných pozemkov a v prípade, že tieto vytýčil nesprávne, nesie on a nie obžalovaný zodpovednosť za výkon svojej geodetickej činnosti. V trestnom konaní nebol ustanovený žiadny znalec - geodet, ktorý by vytýčil hranice sporných pozemkov a teda nebolo preukázané, či obchodná spoločnosť Q. s.r.o. prostredníctvom subdodávateľa F. Q. vyťažila drevnú hmotu z pozemkov, ktoré spravuje poškodený alebo len z pozemkov X. družstva A. nad O..

Namietal tiež, že súd pri rozhodovaní o vine vychádzal z údajov zistených obhliadkou svedka D.. W., ktorý nebol odborne spôsobilý vytyčovať hranice pozemkov a nie je vo vzťahu k obžalovanému nestrannou osobou, pretože v rozhodnom období vykonával funkciu obvodného lesného hospodára poškodeného.

Ďalej namietal, že v celom trestnom konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, pretože orgány činné v trestnom konaní odmietli vykonať dôkaz výsluchom F. Q., ktorý predmetnú drevnú hmotu vyťažil, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil podľa , ,

Krajský súd v Nitre vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ako aj obhajkyne, pretože táto sa súdu i napriek riadnemu predvolaniu, ktoré jej bolo doručené 10. 07. 2012 a obžalovanému 02. 07. 2012, ospravedlnila e-mailom dňa 04. 09. 2012 t.j. v deň verejného zasadnutia, ktoré ospravedlnenie odvolací súd nepovažoval za dostatočné, pričom ospravedlnila aj samotného obžalovaného.

Na základe riadne a včas podaného odvolania Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania, z predloženého spisového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v .

Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa Tretej časti, Tretej hlavy , ako aj ďalších jeho ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle ustanovenia , .

Pri hodnotení dôkazov postupoval súd I. stupňa podľa ustanovenia , pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to ukladá ustanovenie . Podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonanými dôkazmi vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne preukázaná.

Obžalovaný uzatvoril s Poľnohospodárskym družstvom A. nad O. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo výrub a zároveň odkúpenie drevnej hmoty nachádzajúcej sa na okrajoch pozemkov v katastrálnom území F., F. A., Z., A., Z. K. a A.. Táto zmluva bola uzatvorená 10.03.2004, pričom za meter kubický (m3) drevnej hmoty mal zaplatiť poľnohospodárskemu družstvu 250,-Sk, ktorá suma bola ďalej zvýšená na sumu 400,-Sk za m3. Ďalej 10.03.2004 uzatvoril Dohodu na vykonanie výrubu porastov mimo les s Poľnohospodárskym družstvom A. nad O., kde jeho povinnosťou bolo na vlastné náklady zabezpečiť vytýčenie hranice medzi lestným a poľnohospodárskym pozemkom, pričom hranicu výrubu mal odsúhlasiť s organizáciou Lesy SR š.p. Levice.

Povinnosťou obžalovaného teda bolo okrem toho, že D.. A. ako geodet, potom čo vytýčil hranice pozemkov, mal urobiť ešte aj protokol o vytýčení hranice a vytyčovacie nákresy, ktoré mali byť ním overené a tak isto overené a odovzdané správe katastra, ktorými by bola presne určená hranica medzi pozemkami, čo však urobené nebolo, pretože podľa vyjadrenia D.. A. obžalovaný za tieto

práce nezaplatil a z toho dôvodu neukončil vypracovanie protokolov. Nepostačovalo pri vytyčovaní hraníc pozemkov ich označenie kolíkmi, pretože bez vypracovaného protokolu o vytýčení hranice a vytyčovacieho nákresu obžalovaný nemohol vykonávať ťažbu dreva. K vytyčovaniu hraníc mali byť prizvaní aj vlastníci pozemkov a tento protokol mal obsahovať aj vyjadrenia zúčastnených strán. Samotný obžalovaný už tieto protokoly nezabezpečil, pretože nemal na to dostatok finančných prostriedkov, ako sám tvrdil. Keďže neboli presne vytýčené hranice, obžalovaný výrub dreva vykonávať nemal. I napriek tomu toto urobil a došlo k neoprávnenému zásahu a výrubu stromov aj z pozemkov patriacich Lesnej spoločnosti Ostrovica so sídlom v A..

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on túto drevnú hmotu nevyrúbal, ale urobil to F. Q. neobstojí, pretože on bol zodpovedný za zabezpečenie určenia presných hraníc pokiaľ majú byť stromy vyrúbané patriace Poľnohospodárskemu družstvu A. nad O. a teda on mal presne stanoviť potom, čo mal zabezpečiť vytyčovacie protokoly, pokiaľ môžu subdodávatelia, ktorí vykonávali pre neho prácu, stromy vyrúbať.

Nepochybne bolo preukázané, že okrem náletových stromov z pozemkov Poľnohospodárskeho družstva A. nad O. boli vyrúbané aj stromy, ktoré boli na pozemkoch Lesnej spoločnosti Ostrovica a to v počte 378 kusov stromov, ktorých hodnota podľa znalca D.. V. V. spolu s cenou založenia nového porastu bola 22 571,86Eur, ktoré už neboli náletovými stromami, ale boli to stromy o väčšom priemere aj 50-60cm a neboli len na hranici pozemkov, ale ako vyplýva aj z výpovede svedka F. O., niekedy až 20 metrov za hranicu pozemku patriaceho Lesnej spoločnosti Ostrovica. Išlo o zdravé jedince, pričom obžalovaný si všetku túto drevnú hmotu prisvojil.

Obžalovaný týmto svojim konaním, keďže zasiahol pri výrube stromov aj do iného pozemku než do pozemku na ktorý mal kúpnu zmluvu a prisvojil si drevnú hmotu z cudzieho pozemku, naplnil jednoznačne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods.3 písm. a/ Tr. zák., pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takouto vecou bolo drevo, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu a spôsobil tak väčšiu škodu t.j. škodu prevyšujúcu 2 660Eur a neprevyšujúcu 26 660Eur.

V danom prípade obžalovaný veľmi dobre vedel vzhľadom už aj k tomu, že v predchádzajúcich obdobiach robil výrub stromov v katastrálnom území F. A., že je povinný a vyplývalo mu to aj z dodatku k zmluve s poľnohospodárskym družstvom, zabezpečiť vytýčenie hranice pokiaľ je možné robiť výrub a čo patrí do katastrálneho územia A. patriace Poľnohospodárskemu družstvu A. nad O.. K týmto hraniciam sa mali vyjadriť aj susední vlastníci pozemkov, v danom prípade Lesná spoločnosť Ostrovica, čo obžalovaný nezabezpečil a prostredníctvom subdodávateľa vyrúbal aj stromy patriace tejto lesnej spoločnosti, na čo nemal žiadne povolenie a ani kúpnu zmluvu. Keďže odcudzil drevo z ich pozemkov, tak naplnil znaky skutkovej podstaty tohto prečinu tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke.

Rovnako nie je dôvodná ani námietka, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, keďže nebol vykonaný dôkaz výsluchom svedka F. Q. v prípravnom konaní, pretože tento svedok bol vypočutý súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní a k tomuto mal obžalovaný možnosť sa jednoznačne vyjadriť.

Z hore uvedených dôvodov a z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení rozsudku súd I. stupňa, na ktoré odvolací súd poukazuje a s týmito sa stotožňuje, skutkové zistenia súdu I. stupňa sú správne a správna je aj právna kvalifikácia jeho konania.

Pochybil však súd I. stupňa pri ukladaní trestu, keď obžalovanému uložil peňažný trest v sume 1 500Eur.

Obžalovaný trestnou činnosťou spôsobil škodu vo výške 22 571,86Eur. Tento trest, vzhľadom aj na spôsob spáchania činu a jeho následky, sa aj odvolaciemu súdu javil ako neprimerane mierny.

Na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ďalej bolo zistené, že pre priestupok prejednávaný nebol. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola.

Za trestný čin krádeže podľa je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky.

Pri zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti súd v zmysle § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zák. znížil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a preto mu ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 6 mesiacov až 2 roky 2 mesiace.

Odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pretože prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, keď pri svojej podnikateľskej činnosti okrem čistenia určitého územia od náletov zasiahol a neoprávnene vyrúbal väčšie množstvo stromov, ktoré sú konkrétne uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku, pričom spôsobil škodu vo výške až 22 571,86Eur.

Z tohto pohľadu sa trest uložený obžalovanému rozsudkom súdu I. stupňa a to peňažný vo výmere 1500Eur, s poukazom na rozsah trestnej činnosti javil ako neprimerane mierny.

Výkon trestu odvolací súd obžalovanému podmienečne odložil, pretože s poukazom na osobu obžalovaného, najmä že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený s prihliadnutím aj na jeho doterajší život, keďže pre priestupok prejednávaný nebol, mal dôvodne zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a preto mu tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky.

Odvolací súd sa stotožnil aj s návrhom prokurátora uvedenom v odvolaní, že je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti, pretože trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s jeho podnikateľkou činnosťou, ktorá vyplýva z jeho živnostenského registra a preto mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať činnosť spojenú s výrubom a ťažbou dreva na dobu 3 roky.

Takto uložený trest zohľadňuje všetky kritériá pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr. zák. a zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a je spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Tento trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu zákonný a správny.

II.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.