Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-59-2012.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, p r o t i žalovanému: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, K., o zaplatenie 1522,23 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1483,05 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.483,05 Eur od 13.2.2010 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach 30Eur počnúc mesiacom októbrom 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 12.12.2011 si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 1522,23 Eur a úroku z omeškania 0,024% denne z uvedenej sumy od 29.1.2010 do zaplatenia. Nárok uplatnil na základe úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 20.11.2007.
Žalovaný so žalobou súhlasil len čiastočne, maximálne do sumy 500 Eur. Vyslovil pritom názor o neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v hlave 5 § 1 a 8 úverových zmluvných podmienok žalobcu. Za neprimeraný považoval aj dohodnutý zmluvný úrok a poukázal na to, že žalobcovi uhradil celkovo 1.588,80 Eur a nielen sumu 1573,83 Eur. Napokon žiadal o povolenie splátok vo výške 10 Eur mesačne. Poukázal na to, že s manželkou obaja sú nezamestnaní, manželka od minulého roku je bez príjmu a žalovaný dostáva dávku v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie vo výške okolo 280 Eur mesačne. Pracuje na základe dohody v obchodnej spoločnosti od augusta do konca toho roku, pričom v auguste 2012 dosiahol čistý príjem 46,17 Eur. V dôsledku toho sa mu však zníži dávka v hmotnej núdzi asi na sumu 250 Eur. Uhrádza pritom platbu za elektrinu mesačne 200 Eur, spláca úver poštovej banke vo výške 52 Eur mesačne. Dlh má aj v zdravotnej a sociálnej poisťovni. S manželkou pritom majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného, úverovou zmluvou zo 20.11.2007, úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, listom o splatení úveru, spisom Okresného súdu Skalica 1C 206/2011 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 20.11.2007 pod č. 3711179661 písomnú úverovú zmluvu, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk (1659,70 Eur). Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 48 mesačnými splátkami po 1964,- Sk (65,19 Eur). Celkove mal teda žalovaný zaplatiť 94.272,- Sk. V zmluve je uvedené RPMN 41,90%. Zmluva obsahuje údaj aj o príjme žalovaného - 20.500,- Sk netto a jeho manželky 9.500,- Sk netto. V texte, pod ktorým je podpis účastníkov zmluvy, nie je žiadna dohoda o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je upravená až v úverových zmluvných podmienkach žalobcu a to v rozdielnych ustanoveniach.
Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto listom zo dňa 28.1.2010 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 1792,23 Eur v lehote 15 dní odo dňa spísania listu. Žalobca zároveň v tomto liste oznámil žalovanému, že zosplatnil celý dlh z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas a preto má uhradiť spolu s poskytnutým úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Tento list bol žalovanému zasielaný doporučene poštou, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku a žalovaný aj potvrdil, že mu bol doručený.
Podľa splátkového kalendára žalovaný celkovo uhradil žalobcovi 1573,83 Eur, po jeho spracovaní zaplatil ešte 15 Eur a to 2.3.2012 sumu 10 Eur a 16.3.2012 sumu 5 Eur, čo uznal aj žalobca v písomnom podaní na č.l. 29. Žalovaný teda celkovo uhradil 1.588,83 Eur.
Do svojej pohľadávky žalobca započítal aj zmluvnú pokutu 2 x 10,43 Eur a raz 3,32 Eur, ktorú nijakým spôsobom nekonkretizoval. Pohľadávka zahŕňa aj sumu 378,09 Eur. Na výzvu súdu o ozrejmenie právneho titulu na základe ktorého ju uplatnil, žalobca uviedol (č.l. 34), že sa nejedná o zmluvnú pokutu, ale o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach.
O pohľadávke žalobcu už rozhodoval rozhodcovský súd. Právoplatným rozsudkom rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu sp. zn. PES-FP184/2011 zo dňa 20.7.2011 bolo vyhovené žalobe žalobcu. Žalovaný však podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1C 206/2011-57 zo dňa 13.10.2011 bol tento rozhodcovský rozsudok zrušený v dôsledku prijatého záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.11.2011.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V danom prípade súd teda vychádzal zo znenia tohto zákona účinného od 1.7.2006 do 30.12.2007.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je potrebné zároveň považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23 a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
V danom prípade sa súd zaoberal aj výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý podľa prepočtu činil 22,13% p.a. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad jeden rok do piatich rokov v novembri 2007 činil priemerný úrok 16,53 % p.a. Súd dohodnutú výšku zmluvného úroku považoval za primeranú, keďže nezistil, že by bola dohodnutá v rozpore so zásadou dobrých mravov, keďže prevyšuje priemernú úrokovú sadbu v bankách len nepatrne a to o necelých 6%.
Zo splátkového kalendára je zrejmé, že platby žalovaného žalobca započítal aj na zmluvné pokuty celkove vo výške 24,18 Eur.
Zmluvná pokuta je v Občianskom zákonníku upravená v § 544.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je totiž ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade sa však účastníci dohodli len na úverovej zmluve, ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v úverových podmienkach, a to je pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaný nepodpísal úverové podmienky, preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Preto žalobca nedôvodne započítal platby žalovaného na spomínané zmluvné pokuty.
Skutočná pôvodná pohľadávka žalobcu preto činila 3.071,88 Eur a nie 3.096,06 Eur podľa splátkového kalendára (-24,18 Eur). Žalovaný celkovo uhradil 1588,83 Eur. V súčasnosti tak pohľadávka žalobcu činí 1483,05 Eur, preto súd vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku žalobu o zaplatenie istiny ako nedôvodnú zamietol.
Už len pre úplnosť súd poznamenáva, že sumu 378,09 Eur súd nepovažoval za zmluvnú pokutu, aj keď žalobca ju spomínal vo svojom liste o zosplatení úveru, pretože na výzvu súdu žalobca jednoznačne uviedol, že nejedná sa o zmluvnú pokutu, ale o ušlé úroky, na ktoré žalobca by mal nárok pri riadnom splácaní dlhu. Žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ale aj § 565 OZ mal totiž právo
zosplatniť úver a teda požadovať splatenie nielen poskytnutého úveru, ale aj dohodnutých úrokov. Navyše aj pri absencii dohody o možnosti zosplatnenia úveru nárok žalobcu na náhradu ušlých úrokov by bolo možné posúdiť podľa ustanovení o náhrade škody - § 420 a násl. OZ, konkrétne išlo by o náhradu ušlého zisku.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v porušení jeho zmluvného záväzku uver splácať riadne a včas. Výšku škody predstavujú nezaplatené zmluvné úroky z úveru, takže žaloba v tejto časti je dôvodná aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia o náhrade škody.
Žalovaný navrhol súdu posúdiť neprijateľnosť konkrétnych zmluvných podmienok. Konkrétne poukazoval na hlavu 5 § 1 a §8. Podľa § 1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výšku a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto ÚZ a týchto ÚP povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevypláva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnuté ho úveru.
Podľa § 8 zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí; na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba sa započítava v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí.
Vychádzajúc z obsahu a formy podania žalovaného neišlo o jeho protižalobu v tomto spore. V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd môže (teda nemusí) aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd v danom prípade bol toho názoru, že aj pri eventuálnom posúdení neprijateľnosti vyššie uvedených zmluvných podmienok, by tieto neovplyvnili výšku prisúdenej istiny. Tá totiž predstavuje len zostatok úverovej istiny a ušlé zmluvné úroky vypočítané ku dňu pôvodne dohodnutej splatnosti úveru. Preto súd nepovažoval za účelné zaoberať sa podnetom žalovaného na posúdenie neprijateľnosti spomínaných zmluvných podmienok.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Uplatnené úroky z omeškania v rozsahu 0,024% denne predstavujú 8,76 % p.a., v zmysle citovaného vládneho nariadenie činia 9% p.a., takže podľa dispozičnej zásady v konaní súd žalobe ohľadom výšky
úrokov z omeškania vyhovel s poukazom na už citované zákonné ustanovenie a § 153 ods. 2 O.s.p. Súd však mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania až po uplynutí 15 dní od listu o zosplatnení úveru, pretože až týmto listom bol vyzvaný na zaplatenie celého úveru a to v lehote 15 dní odo dňa spísania spomínaného listu. 15 dní uplynulo 12.2.2010, preto úroky z omeškania boli priznané od nasledujúceho dňa a v prevyšujúcej časti keďže žalobou sa domáhal žalobca priznania úrokov z omeškania už od 29.1.2010 bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovaného, ktorý od roku 2009 je bez vyššieho stabilného príjmu, ktorý v súčasnosti predstavuje len sumu okolo 280 Eur mesačne. Jeho manželka je dokonca bez príjmu, obaja majú vyživovaciu povinnosť k svojom maloletým deťom, preto v záujme toho, aby nebola zhoršená kvalita ich života, súd povolil žalovanému mesačné splátky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Tieto argumenty zohľadnil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok, keďže mal neúspech len v nepatrnej časti a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Súd však aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a po zohľadnení nepriaznivých sociálnych pomerov žalovaného považoval za spravodlivé nepriznať žalobcovi, ktorý je veľkou obchodnou spoločnosťou náhradu trov konania voči slabšiemu účastníkovi, ktorým je žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.