Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-64-2011.pdf
PDF · 78.54 KB
No categories available
13C/64/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľky: B. P., narodená X.X.XXXX, trvale bytom D., O. W. XX,proti odporcovi: U. Y. X. S., Y..Q.. S. XX W., XXXXX F. T. T., W., Š., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd podaný návrh z a mi e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 200 eur splatnú vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred. Ďalej v podanom návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č.k. 7C/49/2004-103, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.9.2006. Uviedla, že z manželstva sa narodil syn T. P., ktorý bol zverený do starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 22,60 eur. V čase rozvodového konania sa odporca zdržiaval na neznámom mieste a z tohto dôvodu v uvedenom konaní odporcu zastupoval opatrovník určený Okresným súdom v Leviciach. V súčasnosti je nezamestnaná a od 12.8.2009 evidovaná na Úrade práce v Leviciach. Odporca na výživu dieťaťa neprispieva. Poukázala na to, že je odkázaná na poberanie dávok v hmotnej núdzi, pričom jednou z podmienok uznania spomínanej dávky v núdzi je podanie návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Vzhľadom k tomu, že nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na primeranú výživu, navrhla aby súd rozhodol o uložení povinnosti prispievať navrhovateľke na výživu.
Odporca bol vypočutý pred dožiadaným súdom v Španielsku dňa 18.4.2012, pričom uviedol, že s navrhovateľkou je rozvedený a nemôže platiť žiadnu sumu, nakoľko je bez pracovného pomeru a nedostáva žiadny dôchodok a ani podporu, pričom bez pracovného pomeru je od roku 2000. Súčasne uviedol, že tieto svoje tvrdenia aj preukazuje žiadosťou o zamestnanie a potvrdením zo štátnej verejnej služby pre zamestnanosť. Poukázal na to, že býva so svojimi rodičmi, ktorí ho živia a nemá žiadne príjmy. Rodičia majú jediný príjem, dôchodok zo sociálneho poistenia. Byt, v ktorom býva je majetkom jeho rodičov.
Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 4.9.2012 nedostavila, predvolanie mala riadne a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnila, odporca predvolanie, návrh mal riadne a včas doručený, vo veci bol vypočutý, neúčasť súdu neospravedlnil, o odročenie nepožiadal a preto súd vec prejednal podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.
Súd zistil vykonaným dokazovaním nasledovný skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 7.9.2006 pod sp.zn. 7C/49/2004-103, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 14.9.2006, tak ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu v Leviciach pod sp.zn. 7C/49/2004.
Podľa potvrdenia vystaveného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Levice, oddelenie informačných a sprostredkovateľských služieb v Leviciach je zrejmé, že navrhovateľka je od 12.8.2009 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2011, ktoré vydal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, je zrejmé, že navrhovateľka poberá dávky v hmotnej núdzi od 1.6.2011 vo výške 113,70 eura.
Z dokladu predloženého odporcom je zrejmé, že odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čo preukázal originálom potvrdenia zo Štátnej verejnej služby pre zamestnanosť a žiadosťou o zamestnanie.
Súd vykonal dokazovanie aj potvrdením Úradu práce sociálnych vecí rodiny Levice zo dňa 9.1.2012, výpismi z účtu v Slovenskej sporiteľni.
Podľa §-u 72 odsek 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa §-u 72 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa §-u 72 odsek 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie po dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov odporcu sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur. Dňa 22.7.2011 návrh doplnila a žiadala príspevok na výživu rozvedenej manželky od 1.6.2011. Uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Leviciach pod č.k. 7C/49/2004-103, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2006. Poukázal a na to, že je nezamestnaná a od 12.8.2009 evidovaná na Úrade práce v Leviciach. Súdu predložila náklady, ktoré má mesačne vrátane nákladov na mal. T., ktorému platí mesačne 9,60 eur do Základnej umeleckej školy 5 eur vynakladá na školský klub a 20 eur na obedy do školskej jedálne. Navrhovateľka súdu preukázala, že je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi od 1.6.2011 vo výške 113,70 eur mesačne a poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 22,01 eur mesačne.
Odporca s návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke nesúhlasil, nakoľko uviedol, že nie je schopný platiť žiadnu sumu, pretože od roku 2000 je nezamestnaný a neoberá žiadny dôchodok ani podporu. Toto tvrdenie aj súdu preukázal originálom potvrdenia provinčným riaditeľom Štátnej verejnej služby zamestnanosti v W.Y., že nepoberá dávky ani podporu v nezamestnanosti. Súčasne predložil súdu odporca originál žiadosti adresovaný Úradu práce, ktorou sa uchádza o zamestnanie. Odporca
ďalej uviedol, že je nemajetný, žije so svojimi rodičmi, ktorí ho živia. Byt, v ktorom žije patrí jeho rodičom, pričom nieje vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
Súd podaný návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko súd mal za preukázané, že odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom nie je poberateľom žiadneho dôchodku ani dávok, ktoré skutočnosti odporca preukázal. Odporca nedisponuje žiadnym majetkom, nepoberá žiadny príjem a preto nemá možnosť prispievať navrhovateľke na výživu. Ďalej súd poukazuje n a ustanovenie §-u 72 odsek 3 zákona o rodine podľa ktorého možno príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Rozsudok Okresného súdu
v Leviciach zo dňa 7.9.2006 v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2006, pričom doba piatich rokov uplynula dňom 14.9.2011 a preto príspevok na výživu nemožno priznať po 14.9.2011 aj z tohto dôvodu. Neboli zistené žiadne okolnosti pre, ktoré by navrhovateľka nebola schopná sa samostatne živiť a tiež, že maloletý Daniel, ktorý bol navrhovateľke rozsudkom zverený na čas po rozvode má dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by navrhovateľke bránil zaradiť sa do pracovného procesu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd podaný návrh zamietol.
Odporca mal v konaní plný úspech a preto mu podľa §-u 142 odsek 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporcovi trovy konania žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil a preto súd o trovách konania rozhodol, tak, že odporcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.