Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-66-2012.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3P/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. XXX, proti odporcovi F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. N. XXXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému W., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov L. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a F. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.03.2001 v Bošanoch, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bošany, vo zväzku 10, ročník 2001, strana 94, por. číslo 3, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd maloletého W., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú D., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého W. sumou 60,- € mesačne a maloletej D. sumou 40,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. a k maloletej D.
načas po rozvode manželstva. Návrh odôvodnila nasledovne. Manželstvo uzavrela s odporcom dňa 16.03.2001 po ročnej známosti. V prípade oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve maloleté deti. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko je na adrese N., O. XXX. Od začiatku manželstvo s odporcom nebolo harmonické. Postupný rozvrat vzťahov nastal v dôsledku opakovaného klamstva zo strany odporcu, rozdielnych pohľadov na život v rámci domácnosti, odporcovým alkoholizmom, ktorý vyvrcholil fyzickými útokmi odporcu voči navrhovateľke. Odporcova konzumácia alkoholu a jej finančná náročnosť spôsobila finančnú insolventnosť a problém obyčajného prežitia. Odporcov zdravotný stav si vyžiadal hospitalizáciu na psychiatrii. Od októbra minulého roka odporca prestal s psychiatrickou liečbou, čo spôsobilo prehĺbenie asociálnych foriem správania sa a k fyzickým útokom, pričom k poslednému z nich došlo dva dni pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti, k čomu bola privolaná aj hliadka PZ SR. Manželstvo s odporcom je poznačené hlbokým a trvalým rozvratom vzájomných vzťahov a manželstvo si už neplní ani viaceré svoje základné funkcie - ani
biologickú, ani ekonomickú. Navrhovateľka preto žiadala manželstvo s odporcom rozviesť, maloleté deti na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať plnením vyživovacej povinnosti vo výške 150,- € mesačne na obe maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť, nakoľko sa v tejto veci vedia s odporcom dohodnúť.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súhlasil tiež, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozvrat ich vzťahov podľa neho nastal v dôsledku toho, že navrhovateľka ho po celý čas manželstva len ponižovala, chcela, aby všetko robil tak, ako považovala za vhodné ona. Navrhovateľka mala podľa neho známosť s iným mužom, v dôsledku čoho on požíval vo zvýšenej miere alkohol a musel sa liečiť na psychiatrii. Odmietol však tvrdenie, že by navrhovateľku fyzicky napadol. Odporca nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, nakoľko podľa neho by bolo primerané stanoviť vyživovaciu povinnosť k maloletému XX,- vo výške 50,- € mesačne a k maloletej NXX,-vo výške 30,- € mesačne. Styk s maloletými deťmi nežiadal upraviť, na tom sa vedia s navrhovateľkou dohodnúť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov, najmä sobášnym listom (ftc. na č.l. 4), rodnými listami maloletých detí (ftc. na č.l. 5-6), rodným listom navrhovateľky (ftc. na č.l. 7), správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom (č.l. 32, 36-39), potvrdením o príjme od zamestnávateľa odporcu (č.l. 34-35), a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.03.2001 v Bošanoch. Zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Bošany, vo zväzku 10, ročník 2001, strana 94, por. číslo 3. V prípade oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na adrese N., O. XXX.
Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 3P/36/2012-23 zo dňa 26.04.2012, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého W. sumou 50,- € mesačne a maloletej D. sumou 35,- € mesačne u oboch vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky detí, s účinnosťou od 01.03.2012. Rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto je na rodičovskej dovolenke. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom vyplynulo, že poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne a prídavky na obe deti vo výške 45,08 €. Iný príjem nemá. Zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že navrhovateľka býva v trojizbovom rodinnom dome. Navrhovateľka mesačne vynakladá tieto výdavky: za elektrickú energiu 50,- €, za plyn 100,- €, za vodu 10,- €. Maloletým deťom platí poistky v celkovej sume 100,- € mesačne. Má pôžičku v celkovej výške 13 277,- €, túto však v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nespláca, je proti nej vedená exekúcia na jej vymoženie. Vyživovaciu povinnosť má k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jej manželstva s odporcom.
Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu súd zistil, že tento je zamestnaný v spoločnosti BAMIPA, s.r.o. Za obdobie od 7/2011 do 06/2012 jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 468,33 €. Z tejto sumy sú mu však vykonávané ešte zrážky na exekúcie, priemerne vo výške 77,76 € mesačne (sledované obdobie 07/2011 - 06/2012). Vyživovaciu povinnosť má len k maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva s navrhovateľkou. Zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že odporcu sa im nepodarilo zastihnúť v mieste súčasného bydliska. Súd preto pri rozhodovaní vzal do úvahy jeho výdavky tak, ako ich uviedol v konaním vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/36/2012. Odporca po odchode zo spoločnej domácnosti býva v podnájme, pričom mesačne na bývanie vynaloží sumu 220,- € a na cestovné do práce sumu 28,- €.
Maloletý W. je žiakom 4. ročníka základnej školy, navštevuje turistický a počítačový krúžok, má problémy s učením, preto raz do týždňa navštevuje Centrum špeciálnej pedagogiky v Partizánskom. Je zdravý. Maloletá D. je zdravá, zatiaľ je s matkou doma.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu. Manželstvo účastníkov konania si neplní už dlhšiu dobu viaceré svoje základné funkcie - biologickú (manželia sa spolu intímne nestýkajú asi sedem mesiacov), ekonomickú (manželia spoločne nehospodária asi sedem mesiacov), ani výchovnú. Navrhovateľka má už asi tri mesiace nadviazaný
intímny vzťah s iným mužom. Zo strany účastníkov konania nie je ani vôľa, ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Na príčinách hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov sa účastníci konania nezhodli. Podľa názoru súdu príčiny rozvratu vzťahov možno hľadať v nedorozumeniach účastníkov konania, ktoré často vyplývali z ich rozdielnych pohľadov na viaceré otázky ich spoločného rodinného a manželského života. Tieto následne vyúsťovali do konfliktov a hádok, s ktorými sa každý z účastníkov konania rozdielne vysporiadaval (u odporcu sa začali prejavovať sklony k alkoholizmu). Súd vzhľadom na intenzitu a hĺbku rozvratu ich vzájomných vzťahov nevidí možnosť obnovy ich manželského spolužitia. Vzhľadom na stúpajúcu intenzitu hádok a konfliktov nevytvára manželstvo ani vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, preto rozvod manželstva bude aj v ich záujme.
Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude povinná zastupovať a spravovať ich majetok. Takáto úprava je v súlade s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu, ako aj s odporúčaním kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem maloletých detí, ktorých výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení.
Súd zaviazal odporcu na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého W. sumou 60,- € mesačne a na maloletú D. sumou 40,- € mesačne. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí na jednej strane a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, najmä však povinného rodiča, na strane druhej. Maloletý W. navštevuje 1. stupeň základnej školy, maloletá D. je zatiaľ doma s matkou. Navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Súd teda zvážil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca a zistil, že je dôvodné určiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému W. na sumu 60,- € mesačne a voči maloletej D. na sumu 40,- mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že príjem otca mesačne predstavuje sumu 468,33 €, z čoho sa ale vykonávajú ešte exekučné zrážky v priemere vo výške 77,76 € mesačne a z čoho odporca musí uhrádzať ešte výdavky na bývanie vo výške 220,- € a na cestovné do práce vo výške 28,- €. Súd po zvážení týchto skutočností dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, ako navrhovala navrhovateľka, by bola neprimeraná v porovnaní so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi odporcu, a preto súd určil jeho vyživovaciu povinnosť s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletých detí na maloletú D. vo výške 40,- € mesačne a na maloletého W. vo výške 60,- € mesačne.
Účastníci zhodne vyhlásili, že súdnu úpravu styku odporcu s maloletými deťmi nežiadajú. Keďže účastníci úpravu styku nepovažujú za potrebnú a potreba úpravy styku odporcu s maloletými deťmi nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 144 O. s. p. Keďže ide o konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a podľa § 205 ods. 1 O. s. p. (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).