Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-63-2011.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V.Š. F., X.. X.X.XXXX, L. F., L. X, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III na návrh matky: E. F., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. X, zast. JUDr. Evou Ludvikovou, advokátkou, Štefánikova 42, Košice za účasti otca: C. F., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. X v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletého V. F., X.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V.C. F., X.. X.X.XXXX od 1.7.2011 do 28.2.2012 vo výške 60 € mesačne a od 1.3.2012 do budúcna vo výške 30 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.7.2011 do 31.8.2012 vo výške 660 € p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 8.7.2011 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu vo výške 70 € mesačne od 1.9.2010 do budúcna.
Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2011 navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím na jeho vek a potreby.
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom mal. dieťaťa sa zoznámila v roku 1986 a v roku 1987 uzavreli manželstvo. Manželstvo bolo do roku 1995 až na malé nedorozumenia pomerne harmonické. Počas trvania manželstva začal otec pravidelne požívať alkoholické nápoje, pričom postupne toto množstvo zvyšoval. Od roku 1995 do 1999 strácal záujem o rodinný život.
K veľmi vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2004, keď otec napriek svojim zdravotným problémom už požíval alkoholické nápoje tak vo veľkom množstve a tak často, že to bolo neúnosné a začal sa správať voči nej agresívnejšie a opakovane ju fyzicky napadol. Svedkami týchto násilností boli aj deti, susedia a aj matka. Tieto násilnosti vyústili k tomu, že otec bol v roku 2005 trestne stíhaný za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Tak ako v minulosti aj teraz odmieta liečenie. Rodinný život sa od uvedeného obdobia nepodarilo obnoviť. Stresové stavy, hrozba násilím, fyzické útoky ani po stíhaní neustálo. Po opätovnom poranení, pri ktorom musela vyhľadať lekárske ošetrenie za pomoci susedy už nepristúpila zo strachu k podaniu trestného oznámenia. Otec mal. dieťaťa opakovane požaduje peňažné prostriedky, ktoré využíva na financovanie alkoholu a cigariet. Jeho agresívna povaha sa prejavuje nielen voči nej, ale aj voči deťom. Pri takých stavoch nadával deťom, bol agresívny, čo bolo dôvodom ich útekov a zdržiavania sa mimo domu, namiesto plnenia si školských povinností. Následkom toho ich prospech v škole sa z roka na rok zhoršoval. Otec o výchovu detí nejavil žiadny záujem. Najstaršia dcéra opustila rodičovský byt v máji 2009 a dcéra Z. v septembri 2010, pred dovŕšením 18-veku.
Z dôvodu psychického a fyzického nátlaku zo strany otca bola nútená v auguste 2010 nájsť si možnosť prespávať mimo spoločnej domácnosti a musela do bytu za synom ráno dochádzať, aby ho zobudila, vyprevadila, urobila mu desiatu. Na obed sa syn vracal do jej prechodného bydliska, ktoré nie je veľmi vzdialené, pričom sa najedol, oprala mu veci, domov išiel v podstate sa len vyspať. Pokiaľ nešiel von s kamarátmi, boli stále v kontakte, až kým nešiel spať. Napriek dennodennej snahe nevedela zabrániť tomu, že syn opakovane do školy nedošiel, zhoršil sa mu prospech a tak po konzultáciách na žiadosť bol od 1.2.2011 umiestnený v diagnostickom centre z dôvodu neplnenia si povinnej školskej dochádzky. Jeho pobyt bol predĺžený do 31.7.2011. Pravidelne však bola so synom v kontakte a všetko mu zabezpečovala.
Otec na výchovu syna V. pred nástupom do diagnostického centra úplne zanedbával. Počas umiestnenia o neho nejavil záujem a nejaví vôbec žiadny záujem ani v súčasnosti. Otec na výchovu syna neprispieva a vôbec sa nepodieľa na nákladoch spojených s umiestnením v diagnostickom centre, čo bolo paušálne 110 € mesačne, výdavky na bežné veci okolo 30 €.
Z uvedeného dôvodu podala návrh na rozvod manželstva.
Konanie je vedené pod sp. zn. 10C/220/2011.
Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Matka bola zamestnaná v spoločnosti D. R..K..S.. Y. F.Š. s príjmom vo výške 365 € mesačne. Od 1.12.2011 je zamestnaná v spoločnosti L. R..K..S.. s príjmom vo výške 400 € mesačne. Na bývanie platí od 20-30 € mesačne, okrem toho musí platiť byt, pretože na byt bola zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, pričom spláca mesačne 100 €. Naposledy riešila odpojenie elektrickej energie, musela zaplatiť v decembri 2011 jednorázovú platbu 130 €.
Mal. V. má 15 rokov, bol žiakom 1. ročníka Strednej automobilovej školy dopravnej na Moldavskej ul. v Košiciach. Je sledovaný v kardiologickej ambulancii, prekonal žltačku, je vysokej, vyvinutej postavy, športuje a od toho závisia aj potrebné výdavky na stravu, približne 180 € mesačne, obedy v škole 22 €, bežné mesačné výdavky na hygienu, kozmetiku, oblečenie, športové oblečenie, hovorné 10 € mesačne, cestovné 12 € mesačne, výdavky do školy na akcie, doplnenie školských potrieb, zvýšené výdavky na šport, v ktorom ho finančne podporuje, navštevuje cyklistický šport Bikros, s ktorým sú spojené výdavky na štartovné, účasť na pretekoch, ktoré sú pravidelne raz za rok a trvajú niekoľko mesiacov od apríla do septembra bežného roka. Mesačné výdavky na mal. syna sa snaží platiť tak, aby syn nepociťoval dopad správania otca, darí sa jej uhrádzať len za podpory blízkej rodiny.
Z výpovede otca súd zistil, že bol zamestnaný v L. M. L., zamestnávateľom A.. G. L. s príjmom vo výške 327 € mesačne. Okrem toho je čiastočný invalidný dôchodca, poberá dôchodok vo výške 180 € mesačne. K jeho výdavkom patrí platba nájomného 187 € mesačne, inkaso 50 € mesačne, pôžička 70 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.
Otec potvrdil, že na výživu syna ničím neprispieva, vreckové mu nedáva.
Matka predložila súdu listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec poberá dávky dôchodkového poistenia nasledovne: v roku 2010 vo výške 136,30 € mesačne, rok 2011 od 1.-3./2011 vo výške 138,80 € mesačne, 4/2011 vo výške 195,97 € mesačne, od 5/2011 do 12/2011 vo výške 207,40 € mesačne a rok 2012 vo výške 214,30 € mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa otca A.. G. L., F. XX, J. bolo zistené, že otec ukončil pracovný pomer dňa 14.2.2012 dohodou a žiadnu inú prácu mu neponúkli. Zamestnávateľovi nie je známe, či sa menovaný zamestnal u iného zamestnávateľa. Súčasne doručil mzdové listy za obdobie od 1.1.2010 až do ukončenia pracovného pomeru t.j. do 14.2.2012. Priemerný mesačný príjem otca za obdobie od 1/2010 do 12/2010 bol vo výške 295 € netto, od 1/2011 do 12/2011 vo výške 303 € netto, za obdobie od 1/2012 do 2/2012 vo výške 364 € netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2011 - 10/2011 bol vo výške 352 € netto, za obdobie od 12/2011 vo výške 415,23 € mesačne netto.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, matky ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Súd podrobným a dôsledným zistením pomerov dospel k záveru, že otec si svoju vyživovaciu voči mal. dieťaťu neplní. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť počnúc dňom 1.9.2010. Matka však neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by jej súd priznal výživné od 1.9.2010, pričom návrh podala dňa 8.7.2011. Súd poukazuje na to, že pokiaľ otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu bolo povinnosťou matky ihneď podať návrh na úpravu práv a povinností. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane otca ako i na strane matky, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Vyživovaciu povinnosť u otca súd rozdelil, pričom za obdobie od 1.7.2011 do 28.2.2012 určil výživné vo výške 60 € mesačne a to z toho dôvodu, že v uvedenom čase bol otec zamestnaný a súčasne poberal aj invalidný dôchodok. Dňom 15.2.2012 otec ukončil pracovný pomer dohodou a jeho príjem tvorí iba dôchodok vo výške 214,30 € mesačne. Z uvedeného dôvodu teda zaviazal prispievať otca na výživu dieťaťa vo výške 30 € mesačne, čo je takmer vo výške minimálneho výživného. Súdom ustanovené výživné zohľadňuje
len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Deti majú zo zákona právo na výživu, ide o ich zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 60 € mesačne od 1.7.2011 do 28.2.2012 a vo výške 30 € od 1.3.2012 do budúcna je primerané.
Vzhľadom na určenie výživného vzniklo na strane otca dlžné výživné vo výške 580 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: od 1.7.2011 do 28.2.2012, 8 mesiacov x 60 € = 480 €, od 1.3.2012 do 31.8.2012, 6 mesiacov x 30 € = 180 €, spolu 660 €.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.