Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-205-2011.pdf
PDF · 129 KB
No categories available
23C/205/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: 1./Q. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., J. XX/XX, 2./ G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. XX/XX, zast. JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária Sereď, A. Hlinku 3044, proti odporcovi: 1./ Š. A., Q.. X.X.XXXX, bytom Y., J. XXX/X, 2./ G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., O. XXX/X, 3./ J. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y., S. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva , takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovateľka v I. a navrhovateľ v II. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže s. č. XXXX postavená na parc. reg. pol. "C" XXXX nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obci Sereď, kat. územie Sereď, zapísané na LV č. XXXX správa kat. Galanta, v podiele 2/4 k celku.
V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd navrhovateľom v I. a v II. rade. voči odporcom v I. a v II. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v I. a II. rade svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2011 v znení jeho zmeny zo dňa 19.01.2012 a zo dňa 04.09.2012 žiadali súd, aby určil, že navrhovatelia v I. a II. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže so súp. č. XXXX postavenej na parcele reg. "C" č. XXXX nachádzajúcej sa v okrese Galanta, v obci Sereď, kat. územie Sereď, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX na správe kat. Galanta, v podiele 3/4 k celku. Svoj návrh odôvodnili tým, že na parcele reg. ,,C“ č. XXXX je postavená garáž, ktorá je v katastri nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXXX ako garáž so súp. č. XXXX postavená na parcele reg. ,,C“ č. XXXX a je vedená v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v I. rade v podiele 1-tiny, odporkyne v I. rade v podiele 1-tiny, odporkyne v II. rade v podiele 1-tiny a odporkyne v III. rade v podiele 1-tiny. Navrhovatelia ďalej dôvodili, že navrhovateľka v I. rade a odporkyňa v I., II. a III. rade nadobudli spoluvlastnícke podiely ku garáži so súp. č. XXXX na základe dedičského rozhodnutia vydaného bývalým Štátnym notárstvom v Galante dňa XX.XX.XXXX č. D. XXX/XX právoplatným dňa XX.XX.XXXX, a to titulom dedenia po S. D.. V citovanom rozhodnutí je uvedené, že garáž mala v čase prejednania dedičstva hodnotu 12.000,-Kčs. Navrhovatelia v I. a II. rade začali užívať predmetnú garáž koncom leta r. XXXX, kedy už boli odporkyne v I., II. a III. rade finančne vyplatené zo strany navrhovateľom za prevody spoluvlastníckych podielov ku garáži. Odporkyne prevzali od navrhovateľov finančnú hotovosť, a to odporkyňa v I. rade v sume 6.000,-Sk, odporkyňa v II. rade v sume 5.000,-Sk a odporkyňa v III. rade v sume 5.000,-Sk, pričom navrhovatelia v I. a II. rade považovali
zaplatenie kúpnej ceny v celkovej výške 16.000,-Kčs v auguste r. XXXX k rukám odporkýň za prevod ich spoluvlastníckych podielov ku garáži a vec považovali za vybavenú a postačujúcu a od tejto doby sa považovali za vlastníkov predmetnej garáže. V r. XXXX navrhovateľ v II. rade zistil, že ani on ani navrhovateľka v I. rade nie sú zapísaní ako spoluvlastníci predmetnej garáže v kat. nehnuteľností. Preto zorganizovali stretnutie na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Melišíkovej, PhD. v Seredi, aby odporkyne v I., II. a III. rade navrhovateľom v I. a II. rade potvrdili, že prevzali v auguste XXXX kúpnu cenu za prevod spoluvlastníckych podielov k predmetnej garáži. Odporkyne v I., II. a III. rade písomne potvrdili, že prevzali od navrhovateľom v I. a II. rade v r. XXXX finančnú odplatu za prevod spoluvlastníckych podielov ku garáži. Keďže ku dňu podania tohto návrhu navrhovatelia v I. a II. rade neboli vedení ako vlastníci aj v príslušnom katastri nehnuteľností, žiadali súd s poukazom na ust. § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka, aby určil, že navrhovatelia v I. a II. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej garáže v rozsahu 3-tín k celku. V tejto súvislosti ďalej uviedli, že začali predmetnú garáž užívať od augusta XXXX. Keďže 10-ročná vydržacia lehota začala navrhovateľom plynúť za účinnosti Zákona č. 131/1982 Zb., a to koncom augusta XXXX a skončila za účinnosti Zákona č. 509/1991 Zb., teda koncom augusta XXXX, pričom navrhovatelia s predmetnou vecou nakladali ako z vlastnou a boli dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, žiadali súd, aby návrhu vo veci samej vyhovel. Naliehavý právny záujem na podaní návrhu na určenie vlastníckeho práva odôvodnili tým, že navrhovatelia v I. a II. rade za daného právneho stavu a evidenčného stavu v katastri nehnuteľností, nie sú schopní v plnom rozsahu realizovať svoje vlastnícke práva k spornej garáži, keďže nemôžu s predmetom ich vlastníctva voľne disponovať, čím je ich vlastnícke právo oslabené a ohrozené je aj ich právne postavenie, keďže právny stav nie je zhodný so stavom faktickým. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu LV vytvorený cez katastrálny portál č. XXXX Správy katastra Galanta zo dňa 21.06.2011, Rozhodnutie Štátneho notárstva v Galante č. D. XXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX, príjmový doklad zo dňa XX.XX.XXXX 3-krát, výpis z Katastra nehnuteľností, Správy katastra Galanta z LV č. XXXX zo dňa 15.06.2011.
K predmetnému návrhu sa vyjadrila odporkyňa v III. rade podaním doručeným súdu 22.09.2011, ktorým žiadala súd, aby návrh navrhovateľov voči jej osobe ako nedôvodný zamietol. Vo vyjadrení poukázala na to, že na základe Listiny o dedičstve po neb. S. D. M. XX.XX.XXXX sa stala spoluvlastníčkou predmetnej garáže, vedenej na LV č. XXXX v podiele 1-iny s ostatnými spoluvlastníkmi, pričom na predmetnú garáž bol vystavený LV až na základe rozhodnutia Mesta Sereď č. XXXX/XXXX o určenie súpisného čísla a zrušení evidenčného čísla zo dňa XX.XX.XXXX - Č..M..XXX/XX. Od doby smrti neb. S. D. bola garáž užívaná manželmi Š., teda navrhovateľmi, ktorí predmetnú garáž užívali a nakladali s ňou, pričom ona ako spoluvlastníčka nemala k predmetnej garáži žiaden prístup, bolo odignorované jej vlastnícke právo k tejto garáži zo strany navrhovateľov aj napriek jej mnohým pokusom o komunikáciu s navrhovateľmi. Dňa XX.XX.XXXX bola navrhovateľmi vyzvaná na spísanie čestného vyhlásenia v kancelárii JUDr. Oľgy Melišíkovej, notárky, pričom predmetné vyhlásenie bolo urobené v súvislosti s usporiadaním právnych vzťahov k predmetnej stavbe. Z obsahu vyhlásenia je jasné, že jeho predmetom bolo potvrdenie vlastníctva všetkými spoluvlastníkmi. Vo vyhlásení nie je spomenuté žiadne vyplatenie tak, ako to uvádzajú navrhovatelia, preto považuje ich tvrdenia za účelové klamstvo s cieľom očierniť jej osobu. Na žiadnom inom výsluchu nebola, ani neexistuje žiadne vyhlásenie, ktorým by dala súhlas navrhovateľom na dlhodobé užívanie predmetnej stavby. Taktiež neexistuje žiadna listina, ktorá by zaručovala, že od navrhovateľom prevzala kúpnu cenu, alebo odpredala svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej stavbe. Zároveň poukázala na nečestné konanie navrhovateľov, ktorí bez jej súhlasu a bez jej vedomia odkúpili Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX registrovanou pod číslom T. pozemok, na ktorom predmetná stavba stojí. O nadobudnutí tohto pozemku zo strany navrhovateľov do ich vlastníckeho práva sa dozvedela až z tohto návrhu, ktorý jej bol doručený súdom. Ďalej potvrdila, že na vyporiadaní spoločného majetku sa nevedia dohodnúť, že zo strany navrhovateľov dochádza k neustálemu ignorovaniu a potláčaniu jej vlastníckych práv, čo je v rozpore s príslušnými medzinárodnými dohovormi, Ústavou SR, Občianskych zákonníkom a dobrými mravmi. Nakoľko navrhovatelia sústavne popierajú jej práva navrhla im, aby jej spoluvlastnícky podiel odkúpili za cenu 1.000 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu čestné vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie Štátneho notárstva v Galante č.k. D. XXX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX.
K podanému návrhu sa vyjadrila aj odporkyňa v I. rade podaním doručeným súdu dňa 27.09.2011, z ktorého je zrejmé, že potvrdila, že bola vlastníčkou spornej garáže so súp. číslom XXXX postavenej na parcele reg. ,,C“ Č.. XXXX v meste Sereď v podiele 1-tiny, pričom v bližšie neurčenom čase prevzala od navrhovateľov sumu 5.000,-Kčs za svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej garáži. Ku skutočnosti,
či od navrhovateľov prevzala finančnú hotovosť aj odporkyňa v III. rade sa vyjadriť nevedela. Zároveň uviedla, že nemieni znášať trovy súdneho konania, ani preplatiť finančné výdaje navrhovateľov, nakoľko svoj podiel dobrovoľne predala s tým, že predmetná garáž je výlučným vlastníctvom navrhovateľov.
K návrhu sa vyjadrila aj odporkyňa v I. rade, podaním doručeným súdu dňa 30.09.2011, kde uviedla, že v r. XXXX od navrhovateľky prevzala sumu 5.000,-Kčs za svoj spoluvlastnícky podiel ku garáži, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako garáž so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele reg. ,,O. Č.. XXXX. Sumu považovala za postačujúcu s tým, že celú záležitosť považovala za vybavenú. Keď navrhovatelia zistili, že nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetnej garáže, na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Melišíkovej v Seredi, svojim podpisom potvrdila skutočnosť, že v auguste r. XXXX prevzala od navrhovateľky sumu 5.000,-Kčs ako odplatu za svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej garáži. Vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľností je stále zapísaná ako vlastníčka predmetnej garáže v spoluvlastníckom podiele 1-tiny a je aj v jej záujme usporiadanie vzniknutej situácie, je ochotná previesť svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na navrhovateľov, čím zanikne jej vlastnícke právo k predmetnej garáži a vlastníkmi jej podielu sa stanú navrhovatelia.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 27.10.2011 právna zástupkyňa navrhovateľov predniesla návrh v súlade s písomne podaným, tento ďalej doplnila tým, že v čase, keď sa účastníci konania dohadovali o prevode spoluvlastníckych podielov k predmetnej garáži, garáž nemala pridelené súpisné číslo, napriek tomu však účastníci konania predmetnú dohodu uzavreli a navrhovatelia nerušene užívali túto garáž až do vtedy, kým odporkyni v III. rade nebola doručená žaloba. Od tejto doby len odporkyňa v III. rade spochybňuje vlastníctvo navrhovateľov. Skutočnosť, že garáž, ktorá je t.č. vedená na LV č. XXXX ako garáž súpisného čísla XXX je garážou totožnou s tou, ktorá bola dedená, vyplýva z rozhodnutia Mesta Sereď zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXX/X, ako aj rozhodnutia Mesta Sereď zo XX.XX.XXXX Č.. XXXX/ XXXX.
Navrhovateľka v I.rade na pojednávaní súdu konanom dňa 27.10.2011 prehlásila, že vyplatila spolu s manželom podiely na tejto garáže sestrám, pričom každá dostala 5.000,-Kčs , ako odplatu za svoj podiel. K dohode medzi sestrami došlo niekedy v lete XXXX, pričom predmetom dohody bolo to, že keďže sestry nechceli predmetnú garáž spolu vlastniť, dohodli sa, že spoluvlastnícke podiely jej sestier odkúpi navrhovateľka aj so svojím manželom do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že každej spoluvlastníčke, teda sestre vyplatia čiastku 5.000,-Kčs za jej podiel. Písomne sa takáto dohoda neuzatvárala, pričom samotná navrhovateľka vyplatila s manželom sumu 5.000,-Kčs odporkyni v II. rade u nich doma, hneď pri uzavretí tejto dohody a odporkyni v I. a III. rade vyplatili sumu každej po 5.000,-Kčs neskôr, a to v mieste bydliska u odporkyne v III. rade. Pri uzatváraní dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola prítomná ona, jej manžel a odporkyňa v II. rade. Odporkyňa v I. a III. rade tam prítomné neboli, preto podľa jej vedomostí sa dohodli s odporkyňou v II. rade, že ona zistí od sestier akú čiastku by požadovali za vyplatenie ich spoluvlastníckeho podielu. Pamätá si, že následne , na druhý deň, sa od odporkyne v II. rade dozvedeli, že sestry chcú vyplatiť za svoj podiel 5.000,-Kčs. Jej manžel potom išiel za odporkyňou v I. a III. Rade a vyplatil im sumu 5.000,-Kčs. Taktiež v tomto čase s nimi neuzatvárali žiadnu písomnú zmluvu. Navrhovateľka v I. rade prehlásila, že nebola prítomná pri tom, keď jej manžel sa dohadoval s odporkyňou v I. a III. rade, a teda ona sama dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s nimi neuzatvárala. Od manžela vie, že im vyplatil každej sumu 5.000,-Kčs.
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní súdu konanom dňa 27.10.2011 súd zistil, že pokiaľ ide o uzavretie dohody ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sestier jeho manželky k spornej garáži, tak môže potvrdiť, že v lete XXXX sa stretli on, jeho manželka a p. A., od ktorej sa dozvedeli, že p. A. G. R.. D., ako ani p. A. nemajú záujem o spornú garáž a preto im navrhli, že odkúpia ich podiely. Pamätá si, že sa dohodli, že p. A. vyplatia 5.000,-Kčs za jej podiel a ona sa spýta sestier za koľko by boli ochotné predať ony svoje podiely k tejto garáži. Vie, že na druhý deň po tomto stretnutí sa opätovne sa stretol s p. A., ktorá mu povedala, že sestry chcú vyplatiť svoje podiely z garáže z hodnoty, za ktorú garáž kúpil ich otec, pamätá sa, že to bolo 5.000,-Kčs za každý podiel. Takto sa dohodol s p. A., následne navštívil p. A. G. R.. D. v mieste ich bydliska u p. D., kde bol prítomný len on a obidve odporkyne. On im povedal, že im doniesol peniaze za podiely na garáži. Každej vyplatil 5.000,-Kčs. Nič mu nepodpisovali, keďže si v tom čase verili, obidve peniaze prijali, následne začali garáž užívať so ženou a keď sa menili súpisné čísla, zistil, že garáž nie je zapísaná na LV. Pamätá si, že v tom čase bolo na garáži súp. č.
XXX. Keď išiel odovzdať na mestský úrad súpisné číslo staré, oznámili mu, že vydať nové súpisné číslo nemôžu , lebo garáž nie je zapísaná na LV . Preto potom začal cez svoju právnu zástupkyňu vybavovať papiere na garáž a zistil, že bola zapísaná v prospech aj odporkýň. Zároveň prehlásil, že od r. XXXX až do začatia konania tohto súdu užíval garáž nerušene a v dobrej viere, že mu patrí. Až v r. XXXX mu odporkyňa v III. rade začala odkazovať, že garáž jej patrí a že mu ju podpáli a domáhala sa svojho práva na podiel na garáži.
Z výpovede odporkyne v II. rade na pojednávaní, súdu konanom dňa 27.10.2011 súd zistil, že táto s návrhom navrhovateľov súhlasí, nepopiera ich vlastnícke právo k predmetnej garáži, keďže vie, že po skončení dedičského konania po ich otcovi, sa dohodli s navrhovateľmi, že im odpredá ich podiel na garáži, konkrétne odpredať mali podiel všetky tri odporkyne za cenu 5.000,-Kčs za každý podiel. Potvrdila, že sa dohodli o predaji tak, ako to povedali navrhovatelia, kedy najprv svoj podiel odpredala navrhovateľom odporkyňa v II. rade za 5.000,-Kčs. Navrhovatelia jej túto čiastku aj vyplatili. Následne oslovila sestru p. A., ktorej povedala, že garáž chcú vlastniť v celosti navrhovatelia a chcú im vyplatiť ich podiely. Táto súhlasila, teda aj s ňou sa dohodla, že odpredá podiel navrhovateľom za 5.000,-Kčs. Vie, že potom navrhovateľ navštívil odporkyňu v II. rade, pričom pri tejto návšteve však nebola a že jej vyplatil sumu 5.000,- Kčs. Pokiaľ ide o odporkyňu v III. rade p. D., odporkyňa v II. rade prehlásila, že s odporkyňou v III. rade , predaj jej podielu nedohadovala a ani nebola pritom, keď sa údajne s ňou mal dohadovať navrhovateľ v II. rade. V tejto súvislosti ďalej prehlásila, že vie len od sestry, teda od p. A., že navrhovateľ v II. rade vyplatil podiel aj odporkyni v III. rade, pričom však ona prítomná pri tomto úkone nebola.
Z výpovede odporkyne v III. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 27.10.2011 súd zistil, že táto poprela, že by jednala s navrhovateľmi o predaji jej podielu na garáži, keďže sa s nikým nestýkala a nikto za ňou nebol. Žiadnu dohodu neuzatvorila. Predložila súdu čestné vyhlásenie z r. XXXX podpísané pred JUDr. Oľgou Melišíkovou, notárskou v Seredi, kde vyhlásila, že spoluvlastníkmi tejto garáže sú 4 sestry. Pamätá si, že v r. XXXX bola u notárky, u ktorej podpisovala toto čestné vyhlásenie, boli tam vtedy prítomné aj ostatné sestry, účastníčky tohto konania. Zároveň prehlásila, že v r. XXXX sa s navrhovateľmi nedohadovala o predaji jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej garáži a zároveň poprela, že by jej navrhovatelia vyplatili čiastku 5.000,-Kčs za jej podiel na garáži. Taktiež poprela, že by ju niektorá zo sestier oslovila za účelom uzavretia dohody o predaji jej spoluvlastníckeho podielu na spornej garáži.
Odporkyňa v I. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 19.01.2012 uviedla, že sa pridŕža svojho písomného vyjadrenia z 29.09.2011, ktoré zaslala súdu na jeho výzvu. Potvrdila, že v r. XXXX od navrhovateľom prevzala sumu 5.000,-Kčs za jej spoluvlastnícky podiel ku garáži, ktorá je predmetom tohto sporu. Zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby navrhovatelia boli určení, ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 3-tiny v celku na spornej garáži, pričom nemá voči ním žiadne finančné nároky. Avšak žiadala súd, aby navrhovateľom náhradu trov konania voči nej samotnej nepriznal, keďže nezadala príčinu tohto sporu. Pokiaľ ide o prevod spoluvlastníckeho podielu k spornej garáži na navrhovateľov uviedla, že po vyporiadaní dedičstva ju požiadali navrhovatelia, aby im svoj spoluvlastnícky podiel previedla. Boli ako prví kupci a preto s tým súhlasila. Dohodli sa na cene 5.000,- Kčs, ktorá suma jej bola aj vyplatená. Písomnú zmluvu o tom nerobili. Na otázku sudcu, či dohadovala prevod spoluvlastníckeho podielu k spornej garáži aj s odporkyňou v III. rade, uviedla, že s odporkyňou v III. rade o ničom nejednala a nemala na to žiaden dôvod. Dohodla sa len o predaji svojho podielu a nepamätá si, že by dohadovala podmienky predaja podielu s odporkyňou v III. rade. Zároveň si nepamätala za akých okolností došlo k odovzdaniu kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ide o užívanie spornej garáže navrhovateľmi uviedla, že navrhovatelia už asi 30 rokov užívajú predmetnú garáž, a to od smrti ich otca. Nevie o tom, že by ich spoluvlastnícke právo k spornej garáži niekto spochybňoval. Zároveň nemala vedomosť o tom, že by niekto spochybňoval aj právo navrhovateľov užívať spornú garáž, alebo požadoval od nich doplatok kúpnej ceny podielu, príp. nájomné. Peniaze z titulu vyplatenia kúpnej ceny predávaného podielu jej odovzdal navrhovateľ v II. rade. Nevedela uviesť, kto bol pri tom prítomný, keď jej boli peniaze odovzdávané a zároveň prehlásila, že nevidela, keď sa odovzdávali peniaze p. A., keďže pritom nebola. Zároveň prehlásila, že jej samotnej boli peniaze odovzdané v byte p. D., teda odporkyne v III. rade, ale zároveň nevie uviesť, či boli vyplatené peniaze aj p. D.. Nepamätá si na takéto skutočnosti. Uviedla, že sa snažila vybaviť si skutkové okolnosti tohto odovzdávania peňazí aj doma, avšak bezvýsledne.
Odporkyňa v III. rade na tomto pojednávaní ďalej uviedla, že nepopiera, že navrhovatelia od smrti svojho otca spornú garáž užívali, keďže ona sa s nimi sama nekontaktovala, neodmietala ich užívanie a v užívaní ich žiadnym spôsobom nerušila, ani ich užívanie nenamietala. Zároveň nežiadala odplatu za užívanie, a to z toho dôvodu, lebo spolu 20 rokov nekomunikujú a od vtedy, čo zomreli ich rodičia sa spolu nerozprávajú.
Z LV Správy katastra Galanta z 21.06.2011 vytvorený cez katastrálny portál č. XXXX súd zistil, že parcela reg. ,,C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 nachádzajúca sa v kat. území Sereď, v obci Sereď je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v podiele 1/1.
Z Rozhodnutia Štátneho notárstva Galanta zo dňa XX.XX.XXXX Č..X.. D. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.1984 súd zistil, že účastníci konania o.i. si vyporiadali v rámci dedičstva ako majetok patriaci do dedičstva po neb. S. D., zomrelom XX.XX.XXXX v Seredi, bez zanechania závetu, aj garáž, nachádzajúcu sa v kat. území obce Sereď, a to tým spôsobom, že bola schválená dedičská dohoda na základe ktorej predmetnú garáž prevzali dcéry poručiteľa, a to navrhovateľka v I. rade a odporkyne v I., II. a III. rade rovnodielne.
Z príjmových dokladov predložených navrhovateľmi z XX.XX.XXXX súd zistil, že odporkyne v I., II. a III. rade uhradili Notárskemu úradu JUDr. Oľgy Melišíkovej, PhD, M. R. Štefánika 1172/6, Sereď dňa XX.XX.XXXX za osvedčovanie pravosti podpisov Q. Š. sumu 70,-Sk, J. D. sumu 70,-Sk a G. A. sumu 140,-Sk.
Z výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Galanta zo dňa 15.06.2011 súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci garáže súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci Sereď, v kat. území Sereď, sú vedení navrhovateľka v I. rade a odporkyňa v I. , II. a III. rade, a to každá v podiele 1-tiny k celku.
Z čestného vyhlásenia odporkyne v III. rade zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporkyňa v III. rade vyhlásila, že stavba garáže na pozemku parcelného čísla XXXX v kat. území Sereď je vo vlastníctve navrhovateľky v I. rade a odporkýň v I., II. a III. rade.
Podľa ust.§ 127 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.
Podľa ust.§ 133 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust.§ 40 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust.§ 46 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka
1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ust.§ 136 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka
1) Vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov.
2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust.§ 140 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.
Podľa ust.§ 135a ods.1) Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ust.§ 134 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení Zákona č. 131/1982 Zb a Zákona č. 509/1991 Zb. Občianskeho zákonníka
1)Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.
2)Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb
3)Do doby podľa odseku 1) sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
4)Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1) sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania , oprávnená držba a nepretržitá držba počas zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická osoba , ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby je potrebné uviesť, že držba je oprávnená, ak držiteľ fakticky ovláda vec , alebo vykonáva práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci, alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný ( mala fide) , treba vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva, pričom treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosť o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda , alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva ( nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpna, alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany bude musieť tvrdiť, ale aj preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. V prípade pochybností o tom, či je držba oprávnená sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. V tejto súvislosti je však ešte potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe ( R 8/1991) tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovedí účastníkov konania ako aj nimi predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľka v I. rade a odporkyne v I.,II. a III. rade nadobudli vlastnícke právo ku spoluvlastníckym podielom na spornej garáži, nachádzajúcej sa v kat. území Sereď, vedenej na Správe Katastra Galanta, na LV č. XXXX, ako garáž so súpisným číslom XXXX, na parc. reg. „C“ č. XXXX, každá v podiele 1/4 k celku, titulom dedičstva po ich právnom predchodcovi - nebohom S. D., zomrelom X.XX.XXXX. Dedičstvo bolo vyporiadané rozhodnutím Štátneho notárstva Galanta zo dňa XX.X.XXXX, Č..X.. D. XXX/XX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Zo zhodných tvrdení navrhovateľov a odporcov v I a II. rade mal súd za preukázané, že navrhovatelia v I. a II. rade ako manželia v bližšie neurčenom čase, v mesiaci august XXXX, uzatvorili s odporkyňami v I. a II. rade neformálne ústne kúpne zmluvy ( napriek tomu, že vtedy platná právna úprava vyžadovala na takýto prevod vlastníckeho práva písomný právny úkon - písomnú kúpnu zmluvu a pre účinnosť zmluvy jej registráciu Štátnym notárstvom), ktorými mali záujem od odporkýň v I. a II. rade nadobudnúť ich spoluvlastnícky podiel k spornej garáži do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nakoľko však kúpne zmluvy neboli uzatvorené vo forme, ktorú pre takýto právny úkon vyžadoval zákon, boli tieto zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi, z ktorého dôvodu potom ani nedošlo na ich základe k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľov ku kupovaným spoluvlastníckym podielom. Napriek tomu však navrhovatelia od mesiaca august XXXX, po vyplatení kúpnej ceny za predávané spoluvlastnícke podiely, tieto v dobrej viere, že im patria aj začali užívať ako vlastné, pričom sa jednalo o predmet osobného vlastníctva, ktorý bolo možné aj za vtedy platnej právnej úpravy osobne vlastniť a zmluvne s ním disponovať. Vzhľadom na takýto faktický a právny stav súd dospel k záveru, že najneskôr počnúc dňom XX.X.XXXX začala pokiaľ ide o takýto predmet držby navrhovateľov v I. a II. rade plynúť v zmysle ust. §135a Občianskeho zákonníka účinného ku dňu XX.X.XXXX zákonná 10 ročná vydržacia lehota. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovatelia v I. a II. rade tieto spoluvlastnícke podiely odporkýň v I. a II. rade fakticky ovládali s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že im patria a to nepretržite minimálne do XX.X.XXXX, ktorým dňom sa v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka stali bezpodielovými spoluvlastníkmi takto držaných podielov . Z tohto dôvodu potom súd v tejto časti návrhu navrhovateľov aj so súhlasom odporkýň v I. a II. rade vyhovel.
Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel odporkyne v III. rade je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovedí v konaní vypočutých účastníkov konania súd nemal za preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľov, že by aj tento spoluvlastnícky podiel navrhovatelia odkúpili v auguste v roku XXXX, aj keď len na základe neplatnej kúpnej zmluvy od odporkyne v III. rade a to najmä z dôvodu, že pokiaľ ide o navrhovateľku v I. rade táto sama na pojednávaní súdu uviedla, že s odporkyňou v III. rade vôbec o kúpe jej podielu nehovorila a žiadne podmienky kúpy a predaja nedohadovala, hoci na takýto právny úkon bola potrebná jej aktívna vôľa ( minimálne vôľa podpísať kúpnu zmluvu) predmet kúpy a predaja nadobudnúť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov s jej manželom. Navrhovateľka v I. rade, nielen že nepreukázala, ale ani len netvrdila, že by akýmkoľvek spôsobom svojho manžela splnomocnila, aby v jej mene uzatvoril s odporkyňou v III. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej by od odporkyne v III. rade jej spoluvlastnícky podiel na spornej garáži odkúpila. Pokiaľ ide o navrhovateľa v II. rade, z vykonaného dokazovania zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že ani navrhovateľ v II. rade o kúpe a predaji spoluvlastníckeho podielu odporkyne v III. rade k spornej garáži s touto nejednal a žiadne podmienky kúpy a predaja nedohadoval, a to či už vo svojom mene, alebo aj v mene navrhovateľky v I. rade. Jeho tvrdenia, že tieto podmienky dohodla v jeho mene odporkyňa v II. rade preukázané neboli, nakoľko takéto tvrdenia jednoznačne poprela, či už odporkyňa v II. rade ako aj odporkyňa v III. rade. Obdobne zostali nepreukázané aj jeho tvrdenia, že odporkyni v III. rade vyplatil kúpnu cenu za jej spoluvlastnícky podiel a to za prítomnosti odporkyne v I. rade. Aj takéto tvrdenia boli odporkyňou v I. rade ako aj odporkyňou v III. rade popreté a nakoľko navrhovatelia iné dôkazy o uzatvorení kúpnej zmluvy s odporkyňou v III. rade a vyplatení kúpnej ceny za jej podiel na spornej garáži súdu nepredložili, súd dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali svoje skutkové tvrdenia, že kúpili ( aj keď na základe neplatnej kúpnej zmluvy) aj spoluvlastnícky podiel odporkyne v III. rade k spornej garáži. V konaní nebolo preukázané, že navrhovatelia mali reálny dôvod sa ( pri normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich oprávnene požadovať) domnievať, že nadobudli kúpou aj spoluvlastnícky podiel k spornej garáži aj od odporkyne v III. rade, nakoľko u nich úplne absentoval nadobúdací titul, aj keď neplatný, ako to bolo v prípade kúpy podielov od odporkýň v I. a II. rade. Navrhovatelia nepreukázali okolnosti, z ktorých možno usudzovať na ich dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu odporkyne v III. rade. Takéto závery podporuje aj ich následné konanie, keď v súvislosti so žiadosťou o určenie súpisného a orientačného čísla k spornej garáži aj navrhovateľka v I. rade prehlásila, že okrem iného aj odporkyňa v III. rade je spoluvlastníčkou predmetnej garáže. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania a zhodnotenia všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní bolo možné dospieť k záveru, že držba spoluvlastníckeho podielu odporkyne v III. rade k spornej garáži nebola zo strany navrhovateľov oprávnená a tak v tomto prípade vydržacia lehota ani nezačala plynúť. Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľov v časti, ktorou sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi aj spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/4 k celku, ktorého vlastnícke právo je na príslušnej správe katastra nehnuteľností vedené v prospech odporkyne v III. rade ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania navrhovateľov v časti, v ktorej ich návrhu vyhovel rozhodol súd podľa ustanovenia § 150 O.s.p., kedy za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd skutočnosť, že odporkyne v I. a II. rade vlastnícke právo navrhovateľov k spoluvlastníckym podielom na spornej garáži nikdy nespochybňovali, žiadnym spôsobom ich vo výkone ich práv neobmedzovali a od počiatku sporu boli ochotné poskytnúť navrhovateľom potrebnú súčinnosť a bezodplatne vykonať akékoľvek právne úkony, ktoré by zosúladili stav faktický so stavom právnym.
O trovách konania v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľov voči odporkyni v III. rade ako nedôvodný zamietol, rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. nakoľko odporkyňa v III. rade mala vo veci plný úspech, avšak nakoľko si odporkyňa v III. rade trovy konania nevyčíslila v zákonnej trojdňovej lehote počítanej odo dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej, teda najneskôr do 7.9.2012 a zo spisu nevyplývalo, že by jej vznikli v súvislosti s týmto konaním trovy, súd jej náhradu trov konania nepriznal ( §124 ods.1 a § 151 ods.2) O.s.p. )
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.