Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-368-2000.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/368/2000
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Mesto Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 314 901, proti povinnému: ALLES, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Smrečianska 12, IČO: 31 621 112, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.238,63 eura (97.567,-Sk) spolu s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
1/. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
2/. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorsky úrad Považská
Bystrica, súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 23.07.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora ktorým navrhol, aby súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného zastavil s odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Preskúmaním podania súdneho exekútora súd zistil, že Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 34CbR/300/2010 zo dňa 29.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2011, zrušil obchodnú spoločnosť ALLES, spol. s r.o., bez likvidácie a rozhodol o jej výmaze z obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sro, vložka č.: 23373/B mal súd preukázané, že dňom 05.04.2012 bola spoločnosť ALLES, spol. s r.o. vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase začatia exekúcie (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym zástupcom, ak právneho zástupcu niet, súd konanie zastaví.
Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra sa stáva subjektom práva a teda nadobúda právnu subjektivitu dňom jej zápisu do obchodného registra a v nadväznosti na to právnická osoba ako právny subjekt zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. V uvedenej právnej veci povinný - spoločnosť ALLES, spol. s r.o. potom čo Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 34CbR/300/2010 zo dňa 29.11.2011 rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie, zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, ktorá je jednou z podmienok konania a ktorej absencia predstavuje neodstrániteľnú vadu v konaní, pre ktorú súd v konaní nemôže pokračovať. S poukazom na uvedené súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu vedenú na návrh oprávneného zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 18.07.2012 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a v súvislosti s jej zastavením žiadal, aby súd uložil oprávnenému povinnosť mu ich nahradiť spolu v sume 343,18 eura.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (ďalej ako „Exekučný poriadok“), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného priadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný.
V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, č. EX 254/2000 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 je presne uvedené, kedy môže znášať trovy exekúcie oprávnený. Vtedy keď mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tomto prípade však oprávnený nemohol predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra ako dôsledok toho že Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 34CbR/300/2010 zo dňa 29.11.2011 rozhodol o jeho zrušení bez likvidácie a následnom výmaze z obchodného registra.
V preskúmavanej veci bol dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného bez právneho nástupu, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, pričom nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom, pre ktorý súd nemohol ďalej vo veci konať. Vzhľadom na uvedené, keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie o trovách exekúcie bolo namieste rozhodnúť podľa § 203 Exekučného poriadku a skúmať, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a iba po splnení zákonného predpokladu zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie by bolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie. Čo sa týka rozhodovania o náhrade trov exekúciu v súvislosti s jej zastavením, len výnimočne súd môže oprávneného zaviazať k povinnosti hradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ak sú tomu dané podmienky uvedené v § 203 Exekučného poriadku. Z výkladu ust. § 203 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže uložiť oprávnenému hradiť nevyhnutné trovy exekúcie súdneho exekútora len v prípade, ak procesne zavinil, že exekúcia bola zastavená. I keď exekútor je nositeľom verejnej moci, ktorú vykonáva nezávisle, ešte neznamená, že má mať zaistenú náhradu nákladov exekúcie vždy. Exekútor, ktorý má z úspešného vykonania exekúcie zisk (odmenu) súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude stačiť k uspokojeniu oprávneného, ale i nákladov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983) možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko, spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 272/08-35). Oprávnený, ktorý si riadne uplatnil nárok na vykonanie exekúcie vo vzťahu k povinnému, ktorý v priebehu exekúcie zanikol (bol vymazaný z obchodného registra) procesne nezavinil zastavenie konania nakoľko v čase podanie návrhu na exekúciu nemohol dôvodne predpokladať, že dôjde k zániku povinného v priebehu exekúcie zvlášť, keď návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča dňa 29.03.2000 a povinný bol zrušený bez likvidácie ku dňu 27.12.2011 a vymazaný z obchodného registra dňom 05.04.2012. S poukazom na uvedené súd nemal preukázané zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie ani to, že mohol pri náležitej starostlivosti predpokladať zastavenie exekúcie, preto o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku 2/ tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e: Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).