Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-581-2011.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/581/2011
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o. Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava IČO: 45 869 464 zastúpeného : Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o. so sídlom Astrova 2/A, IČO: 35940875, 821 01 Bratislava proti povinnému: B. C., Z.. XX.X.XXXX, B. E., Š. XXX/XX,vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, Kmeťkova 30,949 01 Nitra pod EX 2235/11, o vymoženie 1638,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu VSÚ o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. 8Er/581/2011-55 zo dňa 7.2.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012
Podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku tretia veta, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o vydanie poverenia zamietla právoplatné, súd exekúciu aj bez návrhu zastaví.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o vykonanie exekúcie zamietla právoplatné, súd exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 47 ods.3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 374 ods.4 Exekučného poriadku Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vyšší súdny úradník rozhodol uznesením č. k. 8Er/581/2011 -94 zo dňa 18.7.2012 tak, že exekúciu zastavil, exekútorov náhradu trov exekúcie nepriznal a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti celému uzneseniu odvolanie, preto sa zo zákona zrušilo a opätovne rozhodol sudca.
Oprávnený v odvolaní namietal, že sa súd vyhádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že súd vydané uznesenie odôvodnil tým, že podľa § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uviedol, že v zmysle rozhodnutia I.ÚS 164/04, všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, a takto oprávneného v jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie povedenia nadobudlo právoplatnosť, preto exekučný súd postupuje v zmysle § 44 ods.3 Exekučného poriadku, tak, že exekúciu zastaví.
Podľa Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účastní spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.
Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov resp. konania proti nim.
Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa, vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv alebo si inak zhoršuje svoje postavenie, čo spotrebiteľské právo vylučuje. Zmluvné dojednania začlenené medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, iba ich akceptovať, a ktoré spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ) sú neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takéto zmluvné podmienky sa priečia dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.
Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
Rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z obchodných podmienok zmluvy súd posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Povinný si rozhodcovskú doložku nevyjednal, ako súčasť obchodných podmienok ju musel akceptovať, je otázne, či vôbec mal možnosť sa s ňou vzhľadom na formu, obsah a rozsah obchodných podmienok primerane oboznámiť a pochopiť jej význam a napokon sa ňou vzdal svojho práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Podstatné pritom ďalej je, že v rozhodnutí C-168/05, Mostaza Claro Európsky súdny dvor vyložil, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť spôsobom predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd má kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
Súd po zhodnotení všetkých uvedených dôvodov v ich vzájomných súvislostiach zastavil exekučné konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok nie je riadne odôvodnený, v časti priznanej istiny je nejasný a nepreskúmateľný, vychádzajúc však zo zmluvy a všeobecných podmienok má súd zato, že zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovský rozsudok tak nezakladá vykonateľnosť priznaných nárokov a teda ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Súd dospel k záveru, že plnenie, ktoré je predmetom rozhodcovského rozsudku je nejasné, nezrozumiteľné a z jeho obsahu je možné usúdiť, že je v ňom zahrnuté plnenie právom nedovolené v rozpore s § 45 ods. l písm. c/ zákona č. 244/2002Z.z., ktoré pre nespreskúmateľnosť nemožno oddeliť. Dôvodom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia je aj neplatná rozhodcovská doložka, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom- teda právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a založením prekážky právoplatne rozsúdenej veci, keďže nulitný a z toho pohľadu neúčinný titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia všeobecným súdom nepredstavuje.
S týmto právnym názorom súdu I. stupňa sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení č.k. 9CoE/51/2012-79 zo dňa 30.4.2012 keď uviedol, že rozhodcovská doložka tak ako je upravená jednostranne vo všeobecných podmienkach oprávneného v bode 10.2 nebola platná pre nedostatok písomnej formy , teda právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a takto vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom a nemôže byť ani sčasti spôsobilým exekučným titulom , na základe ktorého by povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol oprávnený domáhať.
Podľa názoru súdu prvého stupňa zastavením exekúcie na podklade nulitného resp. neúčinného exekučného titulu nemôže exekučné konanie riadne prebehnúť a toto skúmanie je predmetom činnosti exekučného súdu, preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť k poškodeniu záujmov
oprávneného na jeho právach a taktiež z toho dôvodu mu nemohla byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Z dôvodu, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola právoplatne zamietnutá, súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení, lebo možno mu priznať len tie nevyhnuté a hospodárne vynaložené trovy konania po udelení poverenia na vykonanie exekúcie a takéto poverenie v tomto konaní nebolo súdom vydané, preto mu ani nevzniklo právo na náhradu trov exekúcie.
O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 146 ods. l písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie len vo výroku o trovách konania a trovách exekúcie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.