Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-113-2010.pdf
PDF · 175.52 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/113/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu Y. F., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XX, XXX XX J.S. v zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, Prešov proti žalovanému CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o. IČO: 36 762 385, so sídlom Kováčska 49, 040 01 Košice v zastúpení JUDr. Tomčovou Máriou, so sídlom Tolstého 2, Košice o zaplatenie 1.000 EUR s príslušenstvom.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 8.1.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60 EUR a na jeho účet a trovy právneho zastúpenia vo výške 565,16 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Čurillu, vedený vo VÚB Banke a.s. č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.2.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenie istiny 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.12.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že žalobca 3.12.2009 v obchodnej spoločnosti žalovaného proti príjmovému dokladu zložil finančnú hotovosť vo výške 2.000 EUR ako finančnú zálohu na rezerváciu a kúpu nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade v Prešove, správa katastra Prešov, zapísaných na Z. Č..XXX, F.. Ú. G. Y. Č.. F.-M. XXX/XXX- S. J. S. Y. XXX H.X a v súlade s týmto dokladom malo dôjsť k realizovaniu predaja a kúpy tejto nehnuteľnosti po dohode s predávajúcim najneskôr do 18.12.2009. Nakoľko nedošlo k realizácií uzavretia kúpno-predajnej zmluvy ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bol žalovaný podaním zo dňa 4.1.2010 vyzvaný k vráteniu peňazí, t.j. k tejto poskytnutej zálohy vo výške 2.000 EUR žalobcom a to v lehote troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Na to žalovaný vrátil žalobcovi dňa 29.1.2010 sumu 1.000 EUR a vo zvyšku odmietol vrátiť uvedenú zálohu s poukazom na to, že k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo v dôsledku subjektívneho správania sa žalobcu, preto sa žalobca domáha zaplatenia zvyšku zálohu poskytnutú žalovanému a žalovaným zadržiavanú bez právneho titulu.
Tunajší súd dňa 5.3.2010 vydal Platobný rozkaz č.k. 14Ro/397/2010-13, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade celej žalovanej sumy vrátane príslušenstva a náhrady trov konania.
Dňa 13.4.2010 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením, že pohľadávku žalobcu vo výške 1.000 EUR neuznáva, nakoľko žalobca sa na základe dokladu zo dňa 3.12.2010 zaviazal na kúpu označenej nehnuteľnosti, pričom žalovaný zabezpečil kontakt s predávajúcim, zabezpečil obhliadku nehnuteľností, listiny z katastra nehnuteľnosti, vyhotovil kúpne zmluvy, návrh na vklad do katastra nehnuteľností a žalobca odmietol podpísať kúpne zmluvy s predávajúcim na základe čoho sa domnieva, že má nárok na paušálnu náhradu v zmysle citovanej listiny. Preto navrhol súdu tento žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov založených v spise, účastníckymi výpoveďami, svedeckými výpoveďami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. Y. S. R., Y. Y..Č..XXXXX/V, ktorý má v predmete činnosti aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností t.j. realitnú činnosť od 5.4.2007.
Dňa 3.12.2009 v Prešove podpísali žalobca (v texte ďalej ako „záujemca“) a konateľ žalovaného (A.. E. V.) (v texte ďalej ako „realitná kancelária“) Doklad o prevzatí „zálohy“ na kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti, v ktorej sa uvádza, že od záujemcu bola prijatá záloha vo výške 2.000 EUR, ktorá slúži na zálohu a rezerváciu na kúpu nehnuteľností evidovaných na F. Ú. Y. J., S. J., S.: G. Y., zapísaných na Z. Č.. XXX, F.. Ú. G. Y., C. S. J. X. J. Č.. XXX/XXX S. Y. XXX H.X. V druhom odseku tohto dokladu sa uvádza, že „záloha“ bude pri podpise kúpnej zmluvy odpočítaná od celkovej ceny predávaných nehnuteľností, ktorá bola dohodnutá na sumu 41.500 EUR. Doklad o prevzatí zálohy je dohodou medzi záujemcom a realitnou kanceláriou ako doklad o prevedení vyššie uvedenej nehnuteľností realitnou kanceláriou a záujmu o kúpu zo strany záujemcu, čím záujemca dáva súhlas aby sa sprostredkovateľ oboznámil s jeho osobnými údajmi. Vo štvrtom odseku listiny sa uvádza, že v prípade, že ak záujemca neuzavrie kúpnu zmluvu v nižšej uvedenej lehote sa zmluvné strany dohodli, tak „záloha“ v plnej výške 2.000 EUR prepadá v prospech realitnej kancelárie ako paušálna náhrada výdavkov spojených s predajom a kúpou týchto nehnuteľností, vrátane ušlého zisku. Zmluvné strany sa dohodli, že termín zrealizovania predaja a kúpy predmetných nehnuteľností bude po dohode s predávajúcim a záujemcom najneskôr do 18.12.2009. Žalovaný sa v poslednom odseku dohody tiež zaviazal, že ak by zo strany predávajúcej, realitnej kancelárie alebo v prípade zistenia právnych alebo technických vád na predmetných nehnuteľnostiach nebude možné vyššie uvedené nehnuteľností predať bude záloha v plnej výške vrátená záujemcovi bezodkladne najneskôr však do piatich dní.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2009 boli od žalobcu prijatá suma 2.000 EUR na účel „záloha“ na pozemok, ktorý doklad schválil a vyhotovil konateľ žalovaného.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 4.5.2010 vyzval žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy jeho mandantovi vo výške 2.000 EUR v lehote troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy, nakoľko nedošlo k realizácií uzavretia kúpno-predajnej zmluvy predmetom, ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do 18.12.2009.
Listom zo dňa 2.2.2010 právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že dňa 29.1.2010 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 1.000 EUR a vo zvyšnej časti trvajú na doterajšom zamietavom písomnom stanovisku.
Na pojednávaní dňa 17.2.2011 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok na žalobcovi je postavený na tom, že medzi účastníkmi nevzniklo žiaden záväzkovo právny vzťah pomenovaný v Občianskom zákonníku, nakoľko medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna zmluva a nebola uzavretá ani dohoda o odmene pre žalovaného, čo napokon vyplýva aj z textácie listiny o prevzatí zálohy, podľa ktorej „záloha“, ktorá bola žalobcom poskytnutá bude odpočítaná z konečnej kúpnej ceny. Uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z príčin na strane žalobcu, ale naopak, na strane predávajúceho, pretože žalobca ako
kupujúci mal záujem aby na nehnuteľnosti o ktorú mal záujem, boli inžinierske siete, pričom sa ukázalo, že tieto tam neboli, preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Na pojednávaní dňa 17.2.2011 právny zástupca žalovaného uviedol, že naopak medzi účastníkmi bola uzavretá príkazná zmluva podľa §728 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého má príkazník nárok na odmenu aj v prípade keď sa výsledok nedostavil a má nárok na paušálnu náhradu. Žalobca bol oboznámený s tým, že má právo na náklady vo výške 2.000 EUR a bolo to v Doklade o prevzatí zálohy na kúpu a rezerváciu nehnuteľností zo dňa 3.12.2009 podľa, ktorej mal žalovaný nárok na 2.000 EUR, ale vzhľadom na okolnosti prípadu sa rozhodol a vrátil žalobcovi časť týchto nákladov vo výške 1.000 EUR. Suma, ktorú si ponechal vo výške 1.000 EUR je paušálnom náhradou nákladov vynaložených na riešenie tohto konkrétneho príkladu na základe príkaznej zmluvy t.j. obhliadka pozemku, teda cesta medzi Košicami a Prešovom dvakrát, ďalej vyhotovenie listín a to kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra nehnuteľností, zabezpečenie listín z katastra nehnuteľností a inzercia ponúkaných nehnuteľností.
K uvedenému tvrdeniu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nikdy nijakým spôsobom nenariadil žalovanému vybrať v jeho prospech nejaké listiny z katastra nehnuteľností, ani vypracovať zmluvu o predaji nehnuteľnosti a ani ďalšie listiny.
Na pojednávaní dnes 4.10.2011 vypovedal žalobca, ktorý uviedol, že s manželkou hľadali pozemok cez inzerát a manželka zistila, že žalovaný v inzeráte ponúka pozemok s tým, že všetky inžinierske siete sú na pozemku, na základe čoho kontaktovali žalovaného. Stretli sa so zamestnankyňou - maklérkou žalovaného priamo na ponúkanom pozemku, ktorý bol zarastený a ani so zamestnankyňou žalovaného nevedeli zistiť, kde sa inžinierske siete na pozemku nachádzajú. Preto žalobca navrhol, aby za účelom poskytnutia informácii o pozemku zavolali na obhliadku majiteľa, ktorý by ukázal, kde sa nachádzajú inžinierske siete, pretože žalovaný to uviesť nevedel. Na to žalovaný zorganizoval stretnutie v jeho kancelárii v Prešove, kde žalobcovi oznámil, že keď sa chce stretnúť aj s majiteľom nehnuteľností, musí podpísať dohodu o prevzatí zálohy vo výške 2.000 EUR, pravdepodobne sa báli, že v ďalšom budú jednať priamo s majiteľom. Na základe toho, žalobca podpísal doklad o prevzatí zálohy na kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti 3.12.2009 a zložil zálohu 2.000 EUR, kedy ho žalovaný, osobne pán A.. V. ubezpečoval, že ak by náhodou neboli dodržané všetky náležitosti podľa tohto dokladu, teda ak by neboli všetky inžinierske siete, tak bez problémov vrátia žalobcovi všetky peniaze. Žalobca ďalej uviedol, že na pozemku sa s majiteľom stretla manželka žalobcu, pretože on bol v tom čase odcestovaný v zahraničí, kde zistila, že inžinierske siete nie sú na pozemku tak ako to bolo v inzeráte. Preto žalobca v telefonickom rozhovore s maklérkou žalovaného dňa 10.12.2009 (bolo to po zaplatení zálohy) požiadal o vrátenie zálohy, kedy mu povedala, že áno, že v tom nie je problém, no následne o tri dni mu opätovne zatelefonovala, aby mu povedala, že ona o tom nemôže rozhodnúť, že o tom rozhodne A.. V.. Koncom ďalšieho týždňa sa žalobca a žalovaný stretli v kancelárii žalovaného v Prešove, kde žalovaný požiadal žalobcu, aby sa nejako dohodli, že on sám zabezpečí inžinierske siete na tento pozemok v januári nasledujúceho roka, ale žalobca s tým nesúhlasil a žiadal vrátenie zálohy späť. Konateľ žalovaného A.. V. mu oznámil, že s tým nesúhlasí, pretože podľa neho problém s podpisom zmluvy nebol na ich strane ale na strane žalobcu preto, že už nemajú záujem o kúpu a že odstupujú od dohody. Žalobca poprel, aby od žalovaného niekedy obdržal zmluvu na prevod pozemku.
Na pojednávaní dňa 4.10.2011 vypovedala svedkyňa, manželka žalobcu, ktorá uviedla, že spolu s manželom mali záujem o kúpu pozemku, pričom prioritou bolo, aby inžinierske siete boli priamo na pozemku, a tak to bolo uvedené aj v inzeráte ohľadom ponúkanej nehnuteľnosti. Ako uviedla, stretli sa na pozemku s maklérkou žalovaného, ktorá však okrem elektriny nevedela jednoznačne uviesť, kde sú ostatné prípojky na inžinierske siete a navrhla, aby sa stretli s majiteľmi pozemku, ktorí sú z Popradu alebo z Kežmarku s tým, že musia pred tým zložiť zálohu na kúpu tohto pozemku, preto sa stretli 3.12.2009 v kancelárii žalovaného, kde žalobca zaplatil zálohu oproti dokladu o prevzatí zálohy na kúpu pozemku. Svedkyňa uviedla, že pri jednaní vyslovila obavu, čo ak inžinierske siete nebudú na pozemku, tak ich osobne pán A.. V. upokojil, že v tom prípade bude sa postupovať podľa posledného odseku dokladu, kde je skutočne uvedené, že v prípade zistenia právnych, alebo technických vád na predmetných nehnuteľnostiach bude záloha v plnej výške vrátená záujemcovi bezodkladne, najneskôr však do 5 dní, preto sa upokojila a zálohu žalovanému zaplatili. Následne sa stretli na pozemku už
aj za účasti majiteľov a maklérky žalovaného, no napriek tomu sa nezistilo, kde sa inžinierske siete na pozemku nachádzajú. Následne sa majitelia telefonicky s niekým kontaktovali a zistili, že na tomto pozemku je iba prípojka elektriny, ostatné sú mimo pozemku, a napríklad bolo by potrebné prekopávať cestu, aby sa zabezpečil prístup k odpadovému kanálu vody. Svedkyňa ďalej uviedla, že majiteľ pozemku im navrhol, aby do zmluvy uviedli inú kúpnu cenu do zmluvy a inú k výplate, t.j. v zmluve mala byť uvedená zhruba tretinová cena ako bola dohodnutá. Tento prístup sa im nepáčil, preto sme sa rozhodli od dohody so žalovaným odstúpiť. Manžel túto skutočnosť oznámil žalovanému, ktorý na to reagoval tak, že kúpna cena bude rovnaká, teda taká ako bude vyplatená bude aj v kúpnej zmluve a že inžinierske siete im zabezpečí žalovaný na jar budúceho roku tak, že na vlastné náklady prekopú prístup k plynu a k vode. Svedkyňa uviedla, že po strate dôvery už s tým nesúhlasili a od dohody so žalovaným odstúpili.
Na pojednávaní dňa 4.10.2011 vypovedal konateľ žalovaného, ktorý uviedol, že do jednania so žalobcom a jeho manželkou vstúpil až po dohode, ktorú sprostredkovala jeho realitná maklérka a bolo to pri podpise dokladu o prevzatí zálohy na kúpu a rezerváciu nehnuteľností, ktorú podpísal ako konateľ za právnickú osobu, kedy v rámci tohto jednania a vyplatenia zálohy ukázali žalobcovi a jeho manželke mapu, na ktorej sa pozemok nachádza, ďalej list vlastníctva, v tom čase sa predávalo viacero pozemkov v tejto lokalite, voľných bolo už len 10 - 12 pozemkov. Čo sa týka informácie v inzeráte o tomto pozemku, tak táto bola podľa tvrdenia žalovaného pravdivá, pretože elektrina sa na pozemku nachádzala, čo potvrdil aj žalobca, avšak ďalšie prípojky neboli na tento pozemok dotiahnuté. Konateľ žalovaného uviedol, že rozdiel vidí len v ich tvrdení , že inžinierske siete sú na pozemku, pričom bolo zistené, že tieto sú „pri“ pozemku, ako im to dňa 4.12.2009 potvrdila samotná majiteľka pozemku, ktorá je stavebnou inžinierkou, o čom žalovaný nevedel. Konateľ žalovaného tvrdil, že keď inzerovali, že tieto inžinierske siete sú na pozemku, tak to bolo pravdou. K dokladu o prevzatí zálohy za kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti, podpísanej dňa 3.12.2009 uviedol, že ide o doklad, ktorý preukazuje prevzatie zálohy, pričom táto záloha spočíva v nákladoch, ktoré vznikajú žalovanému od samotnej obhliadky predmetu kúpy, až po uzavretie kúpnej zmluvy t.j. náklady na vykonanie ohliadok, výber listín z katastra, na prípravu písomných návrhov listín, na cestu na ohliadku atď., teda všetky náklady, ktoré s tým súvisia a predstavuje aj „akúsi garanciu“ na zaplatenie kúpnej ceny záujemcom, z ktorej sa má započítať už zaplatenej kúpnej ceny. Konateľ žalovaného uviedol, že žalobca s manželkou namietali neexistenciu týchto inžinierskych sieti na pozemku, preto žalovaný mal snahu stretnúť sa a vyriešiť túto situáciu, stretli sa 4.12.2009 na pozemku, kde aj za účasti majiteľov im bolo aj osobne konateľom žalovaného garantované vrátenie celej zálohy v prípade, ak by tam neboli inžinierske siete. Avšak po obhliadke im žalobca, resp. jeho manželka nič neoznámili, preto žalovaný urobil prípravu k podpisu kúpnej zmluvy, t.j. zabezpečil všetky potrebné listiny z katastra, pretože boli viazaní zálohou do 18.12.2009, dokedy sa mal zrealizovať predaj a kúpa predmetných nehnuteľností. Týždeň pred týmto dátumom 18.12.2009 sa stretli so žalobcom, majiteľom pozemku v realitnej kancelárii, kde sme si vypočuli argumentácie zo strany žalobcu a kde po prvý krát uviedli, že už nemajú záujem o kúpu pozemku. Preto konateľ žalovaného predniesol návrh, že realitná kancelária sama zabezpečí inžinierske siete, čo by bol náklad 100 až 200 EUR, že to stiahne zo svojej provízie v záujme zrealizovania prevodu, ale žalobca už ani s týmto nesúhlasil a oznámil, že pre stratu dôvery nemá záujem o ďalšie sprostredkovanie kúpy resp. predaja tejto nehnuteľnosti. Po zrušení prevodu aj samotný majiteľ pozemku požadoval určitú náhradu za zrušenie zmluvy, ale následne od tohto odstúpil, a tak sa žalovaný rozhodol, že žalobcovi vráti 1.000 EUR z poskytnutej zálohy 2.000 EUR, nakoľko mu do toho času vznikli náklady, napr. náklady na maklérku, na právnika, na čas, na zabezpečenie listín potrebných pre vypracovanie kúpnej zmluvy. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že so žalobcom si žiadnu províziu nedohodol, že nevie koľko kúpnych zmlúv predložil žalovanému, a že zmluva v návrhu zmluvy bola uvedená ešte v Sk len ako vzor dňa 4.12.2009 na obhliadke na mieste samom z dôvodu, že sa garantuje výstavba cesty k pozemku. Ďalej tvrdil že so žalobcom bola dohodnutá výška nákladov v sume 2.000 EUR. K umiestneniu inžinierskych sieti na pozemku uviedol, že na tomto pozemku nebola skrinka, ani prípojky na vodu a kanál, že sa to robí potom, ako nový vlastník vie rozmiestnenie domu na pozemku, že bolo to dohodnuté aj s plynárňami. Zaplatiť za inžinierske siete žalobcovi za sumu cca 200 EUR mali záujem z dôvodu, aby maximálne vyšli v ústrety klientovi a našli dohodu, aj keď nemá pravdu. Uviedol, že žalobca ešte pred zaplatením zálohy netrval na tom, aby mu boli ukázané prípojky netrval, iba na inžinierskej sieti, teda zaplatil zálohu s tým, že na druhý deň 4.12.2009 si to overí. Uviedol, že žalovaný dal žalobcovi garanciu, že tam sú inžinierske siete podľa toho, ako to garantoval majiteľ pozemku. Uviedol, že z ich pohľadu nie je logické natiahnuť prípojky pred rozhodnutím o povolení stavby, nakoľko práve naopak výhodnejšie je natiahnuť ich až potom, ako sa rozhodne nový majiteľ o výstavbe domu, v ktorej časti pozemku sa rozhodne stavať, pretože inak
môže mať zvýšené náklady s ich premiestnením a tiež, že podľa jeho názoru neexistenciu prípojky na pozemku nie je možné považovať za neodstrániteľnú vadu.
Na pojednávaní dňa 4.10.2011 vypovedala svedkyňa Y. H., zamestnaná u žalovaného od roku 2008 na pozícii makléra, t.j. sprostredkovanie predaja, administratívna činnosť, vykonávanie obhliadky na nehnuteľnosti. K predmetnému prípadu uviedla, že žalobcu a jeho manželku pozná, nakoľko im zabezpečovali pozemok. Uviedla, že žalobca ju kontaktoval vo veci pozemku, ktorý si vyhliadli sami z internetovej ponuky, jeden v Ľuboticiach, druhý v Dulovej Vsi, nakoniec si vybrali ten v Dulovej Vsi. Svedkyňa uviedla, že so žalobcom a jeho manželkou bola na ohliadke pozemku, kde im poskytla základné informácie ohľadne pozemku, aj o tom, že na pozemku priamo bola napojená elektrická a plynová prípojka a inžinierske siete, t.j. prípojka na vodu sa na pozemku nenachádzala, bola v ceste pri pozemku, pretože sa jedná o rohový pozemok, uviedla, že určite nikdy netvrdila, že by tam bola prekopaná rúra na pozemok na vodu. Žalobca mal záujem o pozemok bez výhrad, akurát sa dohodli na tom, že bude poskytnuté doplňujúce info o tom, po ktorej strane ide kanál a voda. Potvrdila, že sa následne stretla aj za účasti majiteľa pozemku a manželky žalobcu priamo na pozemku, kde na základe dokumentácie majiteľky pozemku sa presne ukázalo, ako sú položené inžinierske siete. O týždeň jej zo strany žalobcu telefonovali, že sú tam nejaké problémy, argumentovali tým, že inžinierske siete nie sú na pozemku, ale pri pozemku a to je dôvod na to, že nemajú záujem o kúpu pozemku, iný dôvod neuviedli. Svedkyňa vypovedala, že listiny v tejto veci k prevodu nepripravovala, bola pri podpise dohody o prevzatí zálohy a na druhý deň sa stretli na nehnuteľnosti za účelom, aby na základe technickej dokumentácie, ktorú majiteľka pozemku doniesla ukázali, kde sú položené inžinierske siete. Čo sa týka inžinierskych sietí, svedkyňa si nepamätala, že by sa na ne pýtala manželka žalobcu, a tiež, že v inzeráte na predaj pozemku bolo uvedené, že všetky inžinierske siete sú na pozemku a že všetky inžinierske siete boli na tomto pozemku, ale nevedela, kde presne sa nachádzajú, preto bolo ďalšie stretnutie s majiteľkou nehnuteľnosti, potom sa zistilo, že vodná šachta na pozemku nebola. Svedkyňa potvrdila, že ju žalobca telefonicky po návrate z Čiech kontaktoval a oznámil jej, že chce odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že tam neboli inžinierske siete, teda voda a kanál.
Na pojednávaní dňa 4.9.2012 právny zástupca žalobcu v závere k právnej a skutkovej stránke veci uviedol, že doposiaľ bolo vykonané dostatočné dokazovanie pre záver vo veci samej, na základe čoho je potrebné vychádzať s obsahu zmluvných dojednávaní medzi účastníkmi konania t.j. medzi žalobcom a žalovaným, pričom jediným písomným dokladom medzi účastníkmi konania je doklad zo dňa 3.12.2009 o prevzatí zálohy a tento treba vykladať podľa jeho obsahu, jedná sa o dvojstranný právny úkon, nakoľko obsahuje podpisy oboch strán. Aj napriek tomu, že v texte sa jedna strana označuje ako záujemca, nejde o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle §774 Občianskeho zákonníka, pretože veta prvá uvádza, že uvedená záloha bude pri podpise kúpnej zmluvy odpočítaná z celkovej ceny a chýba dohoda o odmene a teda sa nemôže jednať o sprostredkovateľskú zmluvu tak, ako by to mohlo vyplývať z označenia účastníka „záujemca“. Ďalej uviedol, že žalovaný navrhuje túto dohodu vykladať ako príkaznú zmluvu podľa § 728 Občianskeho zákonníka, avšak v rozpore opätovne s esenciálnymi znakmi daného právneho úkonu, nakoľko tento úkon neobsahuje žiaden príkaz pre žalobcu, nemal čo plniť a teda opätovne sa nemôže jednať o príkaznú zmluvu a nemôže sa jednať ani o dojednanie zmluvnej pokuty, nakoľko k samotnému zmluvno-záväzkovému právnemu vzťahu malo dôjsť medzi predávajúcim a kupujúcim a nevyplynulo, aby predávajúci splnomocnil sprostredkovateľa na dojednanie o zmluvnej pokute a teda takéto zmluvné dojednanie je neplatné. Aj keby sa vzájomný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako platný záväzkový vzťah, aj tak, ako vyplynulo z výpovedí žalobcu, svedkov aj výpovede A.. V., pracovníčky realitnej kancelárie, predsa došlo k porušeniu zmluvno-záväzkového právneho vzťahu žalovaným, pretože žalobcovia si vymienili, že na danej nehnuteľnosti majú byť siete na základe inzerátu, ktorý to jednoznačne obsahuje a táto podmienka splnená nebola, pričom žalobcovi doposiaľ ani len nebola predložená samotná kúpna zmluva aby poznal jej dojednania. To, čo bolo predložené súdu s vymazanými podpismi na úplne iné parcely, predsa nie je doklad o tom, že samotný žalovaný splnil čo i len jednu z prípadných svojich povinností, ale vyplývajúcu z jeho zmluvného vzťahu s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Na základe toho u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi trovy konania.
Na pojednávaní dňa 4.9.2012 právny zástupca žalovaného v závere k právnej a skutkovej stránke veci uviedol, že aj podľa ich názoru boli dostatočne vykonané dôkazy, a že sa domnievajú, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá príkazná zmluva, preto aj žalovaný prevzal od žalobcu zálohu. Žalobca, ako záujemca mal záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti preto aj zaplatil zálohu, bol oboznámený so situáciou na pozemku, ktorý sa predával ako čistý pozemok, nie ako základ na stavbu domu, pretože boli pripravené prípojky pred pozemkom, nie priamo na pozemku, čo sa vlastne berie vo všeobecnosti ako výhoda pre nového majiteľa pozemku na stavbu domu. Ďalej uviedol, že keďže bola uzavretá príkazná zmluva medzi účastníkmi konania, patrí žalovanému nahraná nákladov až do odvolania tejto zmluvy a to vo výške žalovanej sumy t.j. 1.000 EUR, čo pokrýva výšku všetkých nákladov, ktoré boli od začiatku zastupovania až do času odvolania príkaznej zmluvy zo strany žalobcu, čo je náhradou ušlého zisku.
V návrhu kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností (nepodpísaná účastníkmi), ktorý vypracoval a do spisu predložil žalovaný sú účastníkmi zmluvy predávajúci (H.. F., Y. J.) a kupujúci (žaloba s manželkou, ako kupujúci), kde predmetom prevodu mala byť nehnuteľnosť zapísaná X. Z. Č.. XXX Y. F.. Ú. J., R. F. J.S., S. - G. Y., ako pozemok parc.č. 504/163, orná pôda S. Y. XXX H.X v podiele 1/1 k celku za kúpnu cenu 41.500 EUR. V článku IV v bode 1 písm.a) uvedené , že prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 2.000 EUR uhradili kupujúci predávajúcim vo forme preddavku pred podpisom kúpnej zmluvy prostredníctvom realitnej kancelárie.
Podľa výtlačku z internetovej stránky žalovaného s označením <http://www.topreality.sk/other/ print.php?category=estate&ID=253826> vyplýva, že v Detaile nehnuteľnosti je popísaná a odfotená nehnuteľnosť prejednávaná v tomto konaní, popísaná v texte ako „pozemok pre rodinné domy, S. K. XXXmX, s tým, že všetky inžinierske siete sú na pozemku, prístupová cesta je vo výstavbe a je už zahrnutá v cene“.
Podľa §451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa §451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa §457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa §777 veta druhá Občianskeho zákonníka sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.12.2009 do zaplatenia titulom vrátenia zálohy poskytnutej na prevod pozemku.
Žalobca tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzavretá sprostredkovateľská zmluva a ani príkazná zmluva a teda a nemôže sa jednať ani o platné dojednanie zmluvnej pokuty, nakoľko k
samotnému zmluvno-záväzkovému právnemu vzťahu nedošlo. Ďalej uviedol, že aj keby sa vzájomný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako platný záväzkový vzťah, aj tak, ako vyplynulo z výpovedí žalobcu, svedkov aj výpovede Ing. Tomča, pracovníčky realitnej kancelárie došlo k porušeniu zmluvno- záväzkového právneho vzťahu žalovaným, pretože žalobcovia si vymienili, že na danej nehnuteľnosti majú byť siete na základe inzerátu, ktorý to jednoznačne obsahuje a táto podmienka splnená nebola a neboli žalobcovi predložené žiadne relevantné návrhy zmlúv, na základe čoho u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.
Žalovaný tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá príkazná zmluva, preto aj žalovaný prevzal od žalobcu zálohu, a žalobca, ako záujemca bol oboznámený so situáciou na pozemku, ktorý sa predával ako čistý pozemok, nie ako základ na stavbu domu, preto boli pripravené prípojky pred pozemkom, nie priamo na pozemku, čo vlastne žalovaný považuje vo všeobecnosti za výhodu pre nového majiteľa pozemku na stavbu domu. Keďže bola uzavretá príkazná zmluva medzi účastníkmi konania, patrí žalovanému nahraná nákladov až do odvolania tejto zmluvy žalobcom vo výške 1.000 EUR, čo pokrýva výšku všetkých nákladov, ktoré boli od začiatku zastupovania až do času odvolania príkaznej zmluvy zo strany žalobcu, čo je náhradou ušlého zisku.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 3.12.2009 v Prešove podpísali „Doklad o prevzatí „zálohy“ na kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti, podľa ktorej žalobca zaplatil zálohu 2.000 EUR na rezerváciu na kúpu nehnuteľností evidovaných na F. Ú. Y. J., S. J., S.: G. Ves, zapísaných na Z. Č.. XXX, F.. Ú. G. Y., ako orná pôda na parcele č. 504/163 S. Y. XXX H.X s tým, že táto bude pri podpise kúpnej zmluvy odpočítaná od celkovej ceny predávaných nehnuteľností (zo sumy 41.500 EUR), pričom termín zrealizovania predaja a kúpy predmetných nehnuteľností mal byť po dohode s predávajúcim a záujemcom najneskôr do 18.12.2009. Bolo tiež preukázané, že účastníci konania medzi sebou neuzavreli žiadne ďalšie dohody a to ani ústne ani písomné a teda jediným posudzovaným právnym úkonom je vyššie popisovaný Doklad o prevzatí „zálohy“ na kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2009. Žalovaný dňa 29.1.2010 vrátil časť tejto sumy žalobcovi vo výške 1.000 EUR, zvyšnú časť odmietol uhradiť s tým, že ide o náklady z príkaznej zmluvy. V konaní sa tiež nepreukázalo, aby boli medzi účastníkmi uzavreté iné zmluvy alebo dohody.
K posúdeniu opodstatnenosti nároku žalobcu sa súd vysporiadal s otázkou pomenovania a platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Skúmal ju ako predbežnú otázku, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej.
Posúdením formy a obsahu „Dokladu o prevzatí zálohy zo dňa 3.12.2009“ súd dospel k záveru, že vzhľadom na podpisy oboch účastníkov na tejto listine sa jedná o dvojstranný právny úkon medzi účastníkmi, posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka (žalobca je fyzická osoba, žalovaný právnická osoba, neexistuje však platná dohoda o voľbe Obchodného zákonníka).
V prvom rade súd posudzoval, či nejde o sprostredkovateľskú zmluvu, ktorá je typickou zmluvou medzi sprostredkovateľom (realitnou kanceláriou) a záujemcom, resp. medzi sprostredkovateľom (realitnou kanceláriou) a predávajúcim o kúpu - predaj nehnuteľnosti. Tieto právne vzťahy sú často upravené písomnými zmluvami (napríklad zmluva o budúcej zmluve podpísaná všetkými troma subjektmi), v zásade však vo vzťahu k sprostredkovateľovi vždy pôjde o dohodu o sprostredkovaní, záleží len na zmluvných stranách, ako sa v zmluvách dohodnú na odmene za sprostredkovanie (zálohe), ako aj na ostatných podmienkach sprostredkovania (napríklad, za akých podmienok možno odstúpiť od zmluvy). Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a realitnej kancelárii patrí okrem odmeny náhrada nákladov, ale iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté.
Po posúdení označenia a aj obsahu listiny „Doklad o prevzatí zálohy z 3.12.2009“ a nakoniec aj na základe zhodných tvrdení účastníkov (pretože zhodne tvrdili, že sa nejedná o tento typ zmluvy) súd dospel k záveru, že sa nejedná o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle §774 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v posudzovanom úkone absentuje akákoľvek dohoda účastníkov o konkrétnej
povinnosti sprostredkovateľa (žalovaného) obstarať záujemcovi (žalobcovi) príležitosť k uzavretiu zmluvy a takisto aj dohoda o odmene pre sprostredkovateľa pre prípad, že by bol výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa.
Súd ďalej posudzoval listinu „Doklad o prevzatí zálohy zo dňa 3.12.2009“ z hľadiska §724 Občianskeho zákonníka (tvrdené žalovaným), t.j. či tento úkon nie je príkaznou zmluvou.
Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, pri ktorej príkazca prikazuje príkazníkovi aby pre ňu obstarala nejakú vec alebo vykonala nejakú činnosť ktorá musí byť vymedzená v zmluve, čo príkazník prijíma. Zmyslom príkaznej zmluvy je teda vykonanie alebo zaobstaranie nejakej veci prostredníctvom zástupcu, s čím úzko súvisí zastúpenie (§22 OZ) a plnomocenstvo (§31 OZ), to znamená, že ide vlastne o činnosť v záujme príkazcu. Môže ísť o priame zastúpenie, kedy príkazník koná v mene a na účet príkazcu, k čomu sa vyžaduje plnomocenstvo, to znamená, že súčasťou právneho úkonu musí byť plnomocenstvo a v texte musí byť príkazník označený „iba“ ako zástupca príkazcu alebo o nepriame zastúpenie, kedy príkazník koná iba na účet príkazcu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je jej bezodplatnosť, avšak v zmysle §728 a §730 Občianskeho zákonníka sa priznáva príkazníkovi právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil.
Po posúdení obsahu listiny „Doklad o prevzatí zálohy z 3.12.2009“ podľa §724 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že sa nejedná ani o príkaznú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, nakoľko Doklad o prevzatí „zálohy“ na kúpu a rezerváciu nehnuteľnosti neobsahuje základné pojmové znaky príkaznej zmluvy, t.j.
- žiaden príkaz žalobcu pre žalovaného, resp. ani naopak, žiaden príkaz žalovaného pre žalobcu na vykonanie určitej činnosti,
- neobsahuje žiadne (povinné) plnomocenstvo pre žalovaného na vykonanie určitej činnosti v prospech príkazníka (ak by aj mal žalovaný konať v mene žalobcu alebo by mal konať v mene predávajúcich),
- ak by aj hypoteticky bol žalovaný poverený konať v mene predávajúcich (t.j. zo zmluvného vzťahu s predávajúcim, aj keď toto z dokladu nevyplýva), tak aj v tom prípade by mohol žalovaný pri posudzovanom úkone („Doklade o prevzatí zálohy z 3.12.2009“) konať výlučne v mene a na účet predávajúcich a teda nie vo svojom mene, ako to z dokladu jednoznačne vyplýva a už vôbec nie na vlastný účet, ako to z dokladu vyplýva, a v tom prípade by prijatá „záloha“ by patrila výlučne predávajúcim, nie žalovanému a na účte žalovaného by tak predstavovala bezdôvodné obohatenie (na doklade chýba označenie predávajúcich ako prijímateľov tejto zálohy).
Vzhľadom na uvedené súd „Doklad o prevzatí zálohy z 3.12.2009“ nepovažuje za príkaznú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v zmysle §724 Občianskeho zákonníka.
Súd sa ďalej zaoberal posúdením, či podpísaním „Dokladu o prevzatí zálohy dňa 3.12.2009“ neuzavreli účastníci zmluvu o budúcej zmluve, ako možnú formu úhrady rezervačného poplatku.
Túto zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných zmluvách (§51 Občianskeho zákonníka), ktorá však musí byť písomná, nakoľko nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.
Po posúdení obsahu „Dokladu o prevzatí zálohy z 3.12.2009“ súd uzavrel, že sa nejedná ani o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko zmluva nebola uzavretá medzi obligatórne daným okruhom účastníkov takejto zmluvy, t.j. medzi budúcim kupujúcim - budúcim predávajúcim - prípadne aj za účasti sprostredkovateľa (nie povinné, ale môže byť účastná aj realitná kancelária), nakoľko v „Doklade“ budúci predávajúci v texte vôbec nie je označený ako účastník zmluvy a ani žalovaný nie je označený ako zástupca predávajúceho (ak by mal v jeho mene konať na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej s budúcim predávajúcim), čo by znamenalo jej absolútnu neplatnosť, a navyše neobsahuje
podstatné náležitosti tej zmluvy, ktorá má byť uzavretá, t.j. kúpnej zmluvy (ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov). Z praxe sa takáto zmluva uzatvára väčšinou v prípadoch, keď kupujúci nemá celú časť kúpnej ceny k dispozícii a financuje kúpu nehnuteľnosti napr. hypotekárnym úverom, pričom takáto zmluva zaväzuje kupujúceho a predávajúceho uzavrieť medzi sebou v stanovenom termíne kúpnu zmluvu na danú nehnuteľnosť.
Súd na tomto mieste poukazuje na to, že pri zákonnom postupe pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a na základe tzv. rezervačnej zmluvy by mal kupujúci zložiť časť kúpnej ceny nehnuteľnosti do advokátskej alebo notárskej úschovy a nie na účet, či v prospech sprostredkovateľa (realitnej kancelárie), ktorej takéto právo nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Preto sa súd zaoberal aj posúdením, či podpísaním „Dokladu o prevzatí zálohy z 3.12.2009“ nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu rezervačnej zmluvy.
Rezervačná zmluva je o typ nepomenovanej zmluvy, ktorá môže byť súčasťou aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v ktorej sa účastníci t.j. budúci kupujúci a budúci predávajúci dohodnú na výške rezervačnej istiny a na záväzku budúceho predávajúceho voči budúcemu kupujúcemu (nejde o záväzok sprostredkovateľa) neponúkať nehnuteľnosť ďalším záujemcom do istého dohodnutého termínu, prípadne sa aj dohodnú o sankcii za porušenie tejto povinnosti budúcim predávajúcim do konca termínu rezervácie. Príjemcom tohto rezervačného poplatku však môže byť výlučne budúci predávajúci, nie sprostredkovateľ (realitná kancelária), ibaže by na to bol písomne splnomocnený a označený takto v rezervačnej zmluve.
Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania obsahom listiny „Dokladu o prevzatí zálohy z 3.12.2009“, ale aj z iných listinných dôkazov (žaloby, návrhu kúpnej zmluvy), účastníckych výpovedí, z návrhu kúpnej zmluvy (ktorú vypracoval a súdu predložil samotný žalovaný) v článku IV, bode 1 písm.a) je uvedené, že „prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 2.000 EUR uhradili kupujúci predávajúcim vo forme preddavku pred podpisom kúpnej zmluvy prostredníctvom realitnej kancelárie“ súd dospel k záveru, že v tomto prípade podpísaním Dokladu o prevzatí zálohy dňa 3.12.2009 žalobcom a žalovaným išlo o rezervačnú zmluvu, ktorá je však neplatná, preto, že nebola uzavretá medzi budúcim kupujúcim a budúcim predávajúcim aj za prípadnej spoluúčasti žalovaného (ako realitnej kancelárie podieľajúcej sa na prevode nehnuteľnosti), avšak táto bola uzavretá medzi „iba“ žalobcom a žalovaným (realitnou kanceláriou) v jeho prípade bez akéhokoľvek písomného plnomocenstva, či príkazu od budúceho predávajúceho konať v mene a na účet budúceho predávajúceho, čím ide o dohodu v rozpore so zákonom a teda o absolútne neplatný právny úkon.
Podľa §457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa §451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa §451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotno-právnej normy, citovaných paragrafov, týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený preukázateľne získal majetkový prospech a ďalej, že právny dôvod plnenia na jeho strane buď od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, alebo mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu, alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho na úkor ktorého k obohateniu došlo požadovať vydanie tohto plnenia (§456 Občianskeho zákonníka).
Ako bolo vyššie zdôvodnené na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalovaný v rozpore so zákonom bez platného plnomocenstva od budúceho predávajúceho, resp. bez akéhokoľvek príkazu prevzal na svoje meno a na svoj účet titulom rezervačnej zmluvy sumu od žalobcu vo výške 1.000 EUR, na základe čoho ak žalovaný prijal plnenie na základe neplatného právneho úkonu „Dokladu o prevzatí zálohy z 3.12.2009“,, vzniklo na jeho strane voči žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.000 EUR, ktoré je v súlade s 451 ods.1 Občianskeho zákonníka povinný vydať.
Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením, sumy 1.000 EUR, je aj tento nárok žalobcu dôvodný.
V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005).
Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa §10a prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2009 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č.87/1995 Z.z.) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy súd stanovil deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie žalobca požiadal, t.j. dňom uplatnenia nároku u žalovaného, doručením výzvy zo dňa 4.1.2010, plus 3 dni na doručenie do 7.1.2010, a teda omeškanie vzniklo od 8.1.2010. O výške úroku z omeškania 9% ročne súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 8.1.2010 vo výške 1% (1-základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).
Vzhľadom na uvedené súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy od 19.12.2009 do 8.1.2010 vo výške 9 % ročne zamietol ako nedôvodnú.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti o zaplatenie 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 8.1.2010 do zaplatenia (okrem časti úroku z omeškania) vyhovel a zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu.
Vzhľadom na to, že žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v úroku z omeškania za obdobie od 19.12.2009 do 8.1.2010), priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške a podľa výpočtu v súlade s ďalej citovanými zákonnými ustanovenia.
Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.9.2012 sumou 604,12 EUR, z toho za právne zastúpenie 450,37 EUR, cestovné náhrady 78,93 EUR, náhradu za stratu času74,82 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eura,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,
nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura+16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura,
nad 33.193,92 eura 486,29 eura+6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu 33.193,92 eura.
Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa §18 ods.3 vyhlášky (v znení účinnom od 1.6.2009) ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1. 2011) v období od 1.januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.
Keďže predmetom konania je zaplatenie sumy 1.000 EUR s prísl., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený v tomto konaní v čase je 73,69 EUR, ktorý súd priznal žalobcovi za nasledujúce úkony právnej služby :
- prevzatie a príprava zastúpenia 8.2.2010 : odmena 61,64 EUR, réžia 7,21 EUR, 19%DPH=13,03 EUR, spolu 81,65 EUR,
- návrh na vydanie platobného rozkazu 15.2.2010 : odmena 61,64 EUR, réžia 7,21 EUR, 19%DPH=13,03 EUR, spolu 81,65 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 17.2.2011 : odmena 61,64 EUR, réžia 7,41 EUR, 20%DPH=13,76 EUR, spolu 82,58 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 4.10.2011: odmena 61,64 EUR, réžia 7,41 EUR, 20%DPH=13,76 EUR, spolu 82,58 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 4.9.2012 : odmena 61,64 EUR, réžia 7,63 EUR, 20%DPH=13,80 EUR, spolu 82,84 EUR,
spolu 411,30 EUR vrátane DPH.
Súd nepriznal žalobcovi nárok za vyčíslený, ale nepreukázaný a ničím neodôvodnený úkon „ďalšia porada s klientom (2010)“ v sume 73,69 EUR.
Podľa § 15 písm. a) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.
Podľa ust. § 7 ods. 2 citovaného zákona, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.
Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Právny zástupca navrhovateľa vykonal tri cesty osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a späť na pojednávanie konané dňa 17.2.2011, 4.10.2011 a 4.9.2012. Jedna spiatočná cesta predstavuje 84 km. Keďže v súlade s citovanou úpravou má právo na náhradu sumy 0,183 € za každý km, súd mu priznal náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 46,116 € (84 km x 3 cesty x 0,183 €). Za spotrebu pohonných hmôt mu priznal náhradu vo výške 32,92 €, keďže priemerná spotreba použitého osobného motorového vozidla je 8,96 l / 100 km pri cene 1,458 € za liter pohonných hmôt (252 km x 0,0896 l x 1,458 €). Vzhľadom na uvedené boli právnemu zástupcovi navrhovateľa priznané cestovné náhrady v celkovej výške 79,04 EUR (46,116 € + 32,92 €).
Podľa § 15 písm. b) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
1/60 výpočtového základu predstavovala v roku 2011 12,35 € a v roku 2012 12,71 €.
Keďže právny zástupca navrhovateľa vykonal tri spiatočné cesty na trase Prešov - Košice kde jedna trasa nepresiahne polhodinu času stráveného cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta, patrí mu náhrada za dve cesty v roku 2011 vo výške 49,40 € (4 x 12,35 €) a za jednu cestu vykonanú v roku 2012 vo výške 25,42 € (2 x 12,71 €), spolu vo výške 74,82 EUR.
Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Nakoľko žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju v celkovej výške 565,16 EUR (411,30 +79,04 +74,82) na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Čurillu, so sídlom Hlavná
11, Prešov vedený vo VÚB Banke a.s. č.ú: 6211344572/0200 a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Vzhľadom na procesný neúspech žalovaného, zaviazal ho súd aj k náhrade súdneho poplatku žalobcovi 60 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V Košiciach, dňa 4. septembra 2012
JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Mária Ušalová