Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanej: R. H., W.. XX. XX. XXXX, F. N. XXX o zaplatenie 367,80 Eur s prísl., takto

rozhodol:

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 35,86 Eur s úrokomo z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 34,20 Eur od 12. 05. 2009 do zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom zo sumy 1,66 Eur od 12. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 03. 05. 2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 367,80 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 12. 2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadičova 10 Bratislava ako postupca (právny predchodca) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol aj nárok právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej telekomunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Nesplnením si povinností žalovanou a neuhrádzaním poplatkov riadne a včas podľa aktuálneho cenníka si právny predchodca žalobcu u žalovanej uplatnil povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení. Právny predchodca žalobcu doručil žalovanej faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré žalovaná neuhradila.

Žalovaná sa súdneho pojednávania nezúčastnila, ospravedlnila neúčasť práceneschopnosťou, pojednávanie nežiadala odročiť, len požiadala o splátkový kalendár.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pripojení z 18. 02. 2009, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických dátových služieb spoločnosti T_Mobile Slovensko, a.s., vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení dňa 18. 02. 2009, na základe ktorej poskytol žalovanej SIM kartu pre telefónne číslo XXXXXXXXX v programe služieb VO VEĹKOM 100 - víkendy. Zároveň jej poskytol mobilný telefón NOKIA 5310 v dodatku o zmluve o pripojení zo dňa 18. 02. 2009 si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur pre prípad porušenia zmluvných podmienok. Žalovaná si povinnosti voči žalobcovi riadne a včas neplnila, preto si tento uplatnil okrem nároku spočívajúcom v neuhrádzaní faktúr za poskytnuté služby aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalobca predložil súdu

- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 11. 11. 2010 na sumu 331,94 Eur

- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 11. 05. 2009 na sumu 34,20 Eur

- faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 11. 06. 2009 na sumu 1,66 Eur.

žalobca doručil súdu písomné stanovisko v ktorom uviedol, že zmluvná pokuta mala zabezpečovať nie dlh žalovaného, ale benefity poskytnuté žalovanému. Poukázal na to, že v prípade poskytnutej zľavy na telefónne číslo predstavovala výška zľavy 138,98 Eur. žalovaný nebol sankcionovaný za nezaplatenie splatných faktúr, ale za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Žalobca poukázal na preventívnu sankciu zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku. Dôvodil, že v prípade, ak súd neprizná žalobcovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má žalobca nárok na náhradu škody od žalovaného vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného zariadenia.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , ,

(1) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády, znenie od 01. 01. 2009,

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok je pre občiansko-právne vzťahy upravená v a nasl. . Zmluvná pokuta je peňažnou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť aj keď porušením povinnosti veriteľovi škoda nevznikne. Zmluvnou pokutou je možné zabezpečiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť. Nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň spôsob akým bude stanovená. Dohoda o výške alebo spôsobe určenia zmluvnej pokuty je vecou dohody účastníkov, avšak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Nie je teda vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť vyhodnotený ako odporujúci dobrým mravom a môže mu byť súdom odoprená právna ochrana.

Podľa ,,,

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Je správne, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti si zmluvné strany môžu individuálne dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, avšak o jej uplatnení by nemali byť žiadne pochybnosti. Je preto neakceptovateľné, aby dodávateľ sankcionoval spotrebiteľa rovnakou zmluvnou pokutou v prípade, ak sa jedná o spotrebiteľa, ktorý počas doby viazanosti nezaplatí napr. jeden mesačný paušál a naopak spotrebiteľ, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení hneď po jej uzavretí. Zmluvná pokuta tak nemá charakter individuálneho dojednania, pretože žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvnú pokutu osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok so všetkými účastníkmi uzavretých zmlúv a dodávateľ mení výšku zmluvnej pokuty v závislosti napríklad od hodnoty mobilného telefónu. V neposlednom rade je tiež potrebné uviesť, že pri uzatváraní zmluvy by nemal byť prísnejšie sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože z predmetnej zmluvy a dodatku je zrejmé, že nesplnenie povinnosti dodávateľom nie je zabezpečené inštitútom zmluvnej pokuty, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa.

Za nedôvodnú súd považoval žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pretože toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Súdom vyplýva súdna kontrola zmluvných podmienok priamo zo zákona (, ) s cieľom vylúčiť neprijateľné podmienky zo zmlúv a tak chrániť „slabšieho“ spotrebiteľa. V danom prípade súd vyslovil, že zmluvná pokuta obsiahnutá v zmluve o pripojení je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a ako taká je neprijateľná.

Podľa ,

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z písomného podania žalobcu v ktorom zdôvodňuje opodstatnenosť zmluvnej pokuty ďalej uvádza, že opodstatneným sa javí byť aj nárok na náhradu škody. Toto podanie súd nevyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, pretože žalobca ho takto ani nedefinoval. Navyše sa súdu javí, že žalobcovi chýba aktívna legitimácia na uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s postupcom Slovak Telekom, a.s. sa žalobca stal vlastníkom len tých pohľadávok, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení (vyplýva to z čl. 1, bod 1, ako aj čl. 2, bod 1 príslušnej zmluvy o postúpení) a z uvedenej zmluvy nevyplýva, žeby postupca postúpil na postupníka aj pohľadávku titulom náhrady škody. Vzhľadom na to žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nepovažoval súd za opodstatnený.

Súd preto priznal žalobcovi len nárok vyplývajúci z neuhradených faktúr za poskytnuté služby pre žalovanú po odpočítaní zmluvnej pokuty, teda nárok vo výške 35,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 Eur zo sumy 34,20 Eur od 12. 05. 2009 do zaplatenia a 1,66 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 12. 06. 2009 do zaplatenia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , ods. 1 , pretože žiaden z účastníkov nemal vo veci plný úspech a žalobca, ktorý si náhradu trov konania uhradil bol prevažne neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.