Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-34-2012.pdf
PDF · 91.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. F. N., nar. X.XX.XXXX, bytom A., M. G. XXXX/XX, t.č. bytom S., Z. XX/X/X, F., zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A., M. G. XXXX/XX, t.č. bytom S., Z. XX/X/X, F. a otca V. G., nar. X.X.XXXX, bytom A.Á., M. G. XXXX/X, o zverenie do výchovy a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mal. F. N., nar. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi u r č u j e výživné na mal. F. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne s účinnosťou od 12.6.2009 do 31.5.2012 a s účinnosťou od 1.6.2012 v sume 60 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
Zročné výživné od 12.6.2009 do vyhlásenia rozsudku v sume 1090,39 € je otec povinný zaplatiť matke mal. dieťaťa v mesačných splátkach vo výške 5 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od 1.9.2012 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
Súd styk otca s mal. F. N. , nar. X.XX.XXXX n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej F. N., nar. X.XX.XXXX sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného sumou 60,- € mesačne s účinnosťou od 1.6.2012. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa sa jej narodilo zo vzťahu s V. G., ktorý otcovstvo dobrovoľne doznal. Keďže nežijú v spoločnej domácnosti a ani v budúcnosti to nepredpokladá, chce, aby boli upravené práva a povinnosti voči maloletej a určené výživné. Na pojednávaní matka návrh na začatie konania rozšírila tak, že sa domáha určenia výživného na maloletú sumou 60,- € mesačne s účinnosťou od 15.6.2008. Otec maloletej k návrhu uviedol, že s ním súhlasí. Vo výpovedi uviedol, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 15.6.2008, pretože spolu bývali a platili spoločne nájom. Po 15.6.2008 začala matka dieťaťa pracovať vo Viedni, našla si tam priateľa a on sa nasťahoval späť k matke, prišiel o robotu. Od tej doby si vlastne žiadnu prácu nenašiel. Keď pracoval, tak len na dohodu. Poberal 90 € mesačne na základe dohody a preto neplatil matke žiadne výživné. V roku 2010 prišiel aj o domov, zostal na ulici a nemal prakticky žiadne peniaze. Potvrdil, že z tohto dôvodu matke žiadne výživné neplatil. Kontakt s dcérou mával tak raz do mesiaca a niečo jej kúpil, ako sú sladkosti, hračky , samozrejme pokiaľ mal
peniaze. Minulý mesiac pracoval na dohodu ako pomocný robotník. Tá robota skončila a teraz je už asi 3 týždne bez roboty, zamestnanie si hľadá. Má základné vzdelanie, je zdravý. Nevlastní vodičský preukaz, ani žiadne iné oprávnenie, čiastočne vie nemecký jazyk. Nemá žiadny príjem. Býva u matky v 3- izbovom byte. Matka je čiastočná invalidná dôchodkyňa a chodí pomáhať upratovať. Má príjem asi 250 €. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. F.. Je ochotný od 1.6.2012 platiť výživné vo výške 60 € mesačne ale pokiaľ ide o výživné od 15.6.2008 tak to nemá šancu splatiť. Styk s maloletou nie je potrebné upravovať. Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že odporúča zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na jeho výživu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk otca s maloletou nenavrhujú upraviť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu rodného listu maloletej, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, správy mesta Partizánske a zistil, že maloletá F. je dieťa narodené zo vzťahu matky L. N., nar. XX.X.XXXX a otca V. G., nar. X.X.XXXX. Jej rodičia žili spolu do 15.6.2008, od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá F. navštevovala 1. ročník základnej školy v C. S., učila sa dobre, navštevovala dramatický krúžok, na ktorý jej matka prispievala sumou 20 € mesačne, bola zdravá. Matka maloletej bývala v rodinnom dome svojich rodičov, kde prispievala na bývanie sumou 250,- € mesačne. Maloletej platila za obedy v školskej družine 20 € mesačne a cestovné do školy 10 € mesačne. V súčasnosti býva matka maloletej so svojím priateľom a s maloletou vo S. v prenajatom 1-izbovom byte, za byt platia 350 € mesačne. Poberá prídavok na dieťa v sume 22,54 € mesačne, žiaden iný príjem nemá. Jej priateľ je zamestnaný s príjmom 1 300 € mesačne, spláca úver 300 € mesačne. Dňa XX.X.XXXX sa jej narodilo druhé dieťa, syn Z. O.. K tomu, aby dostala príspevok na toto dieťa má uzavrieť manželstvo s terajším priateľom dňa 24.9.2012. Maloletá navštevuje základnú školu vo S., kde za ňu matka platí školné 150 € mesačne bez obedov. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom. Otec maloletej je dlhšiu dobu bez pracovného pomeru, podľa správy ÚPSVaR Partizánske nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pracuje len príležitostne „na dohodu“. Poberal 90 € mesačne na základe dohody o vykonaní práce, preto neplatil matke maloletej žiadne výživné. S maloletou bol v kontakte raz do mesiaca, ak mal peniaze, kúpil jej sladkosti alebo hračky. Minulý mesiac pracoval ako pomocný robotník, teraz je už asi tri týždne bez práce, zamestnanie si hľadá. Má základné vzdelanie, je zdravý, nevlastní vodičský preukaz, nemá žiadne oprávnenia, čiastočne ovláda nemecký jazyk. Býva u svojej matky v 3-izbovom byte. Jeho matka je čiastočne invalidná a chodí pomáhať upratovať. Jej príjem je z dôchodku a za upratovanie okolo 250 €. On jej prispieval po 20 - 30 €, koľko sa dalo. Výdavky má na stravu, vyživovaciu povinnosť má len voči mal. F.. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2009 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 81,66 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2010 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,52 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2011 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,61 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2012 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2012 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a na určenie výživného od 15.6.2008 je čiastočne dôvodný a styk otca s maloletou F. nie je potrebné upravovať. Rodičia maloletej spolu nežijú. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, kde má maloletá vytvorené zázemie. S otcom sa stretáva len príležitostne. Súd preto rozhodol tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné na maloletú súd určil s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby a na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne s účinnosťou od 12.6.2009 do 31.5.2012 / 24,49 € za obdobie od 12.6.2009 do 30.6.20009, 25,36 € za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2010, 25,38 € za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011, 26 € za obdobie od 1.7.2011 do 31.5.2012 / a s účinnosťou od 1.6.2012 v sume 60 € mesačne. Vychádzal pritom z toho, že výživné na maloleté dieťa je možné určiť najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, preto súd priznal výživné s účinnosťou od 12.6.2009. Výšku výživného súd určil za obdobie od 12.6.2009 do 31.5.2012 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne z dôvodu, že otec maloletej bol v tomto období bez trvalého zamestnania a pravidelného príjmu, príjem mal len z prác vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce. Matka maloletej bola po rozchode s otcom dieťaťa zamestnaná v zahraničí. Maloletá žila v SR, kde začala chodiť aj do 1. ročníka ZŠ. Súd s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej ale aj na skutočnosť, že matka bola zamestnaná v zahraničí a mohla sa preto vo väčšom rozsahu podieľať na výživnom pre maloletú , ako aj na to, že otec nemal trvalé zamestnanie a pravidelný príjem, rozhodol tak, že výživné za obdobie od 12.6.2009 do 31.5.2012 určil vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Výživné súd určil spätne od 12.6.2009 vzhľadom na to, že v danom prípade sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že otec dieťaťa si v uvedenom období pravidelne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej ani v tomto minimálnom rozsahu a tak osobná starostlivosť o maloletú ako aj
prispievanie na jej základné potreby bolo len na matke maloletej. Vzhľadom na túto skutočnosť, teda že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť v uvedenom období ani v minimálnom rozsahu, súd priznal matke výživné na maloletú s účinnosťou od 12.6.2009. Pri určení výživného s účinnosťou od 1.6.2012 v sume 60 € mesačne súd vychádzal z tvrdenia otca, že výživné v takejto sume bude schopný platiť. Vychádzal aj z toho, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a aj z toho, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej a matky dieťaťa v tom, že maloletá od júna tohto roku žije s matkou vo S. , začala chodiť do školy vo S., kde matka platí školné 150 € mesačne bez obedov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky v tom, že v súčasnej dobe je nezamestnaná, na materskej dovolenke, bez príjmu a pribudla jej vyživovacia povinnosť, takže nie je schopná v takom rozsahu ako predtým plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Zročné výživné za obdobie od 12.6.2009 do vyhlásenia rozsudku v sume 1 090,39 € , ktorá pozostáva zo sumy 15,51 € ( suma 24,49 € : 30 dní x 19 dní za obdobie od 12.6.2009 do 30.6.2009) , zo sumy 304,32 € (+ 25,36 € x 12 mesiacov za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2010), zo sumy 304,56 € ( + 25,38 € x 12 mesiacov za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011), zo sumy 286 € ( + 26 € x 11 mesiacov za obdobie od 1.7.2011 do 31.5.2012) , zo sumy 180 € ( + 60 € x 3 mesiace za obdobie od 1.6.2012 do vyhlásenia rozsudku) je otec povinný zaplatiť matke maloletej v mesačných splátkach vo výške 5 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od 1.9.2012 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Súd otcovi na zaplatenie zročného výživného povolil splátky pričom vychádzal z toho, že otec je bez pracovného pomeru, nemá žiadny príjem. Žije s matkou v 3-izbovom byte a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol z dôvodu, že výživné na maloleté dieťa nie je možné určiť spätne za dobu dlhšiu ako tri roky pred podaním návrhu na začatie konania a tiež z toho dôvodu, že majetkové a zárobkové pomery otca maloletej neumožňujú určiť otcovi za obdobie od 12.6.2009 do 31.5.2012 výživné v sume vyššej ako je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Styk otca s maloletou F. súd neupravil, pretože účastníci zhodne vyhlásili, že úpravu styku otca s maloletou súdnym rozhodnutím nežiadajú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).