Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-101-2011.pdf
PDF · 126.08 KB
No categories available
14Co/101/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: N.. Ľ.M. K., H. M. XXXX/X, H., zastúpený: JUDr. Andrej Danko, AK Bratislava, Tomášikova 10/B, proti odporcom: v 1. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, v 2. rade: J. K., M. XXXX/X, H., o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 45C/71/2006-163 zo dňa 23.11.2010
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 45C/71/2006-163 zo dňa 23.11.2010 vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e .
O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ 2k ÚZ001/033632/03-001/000 zo dňa 3.12.2003 uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 313 20 155, ako záložným veriteľom a Ľubomírom Gaštanom, Rustaveliho 5, Bratislava, a J. K., Rustaveliho 5, Bratislava ako záložcami, ktorou sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnosti a to k bytu č. 34, nachádzajúcom sa na 6. poschodí, vchod Rustaveliho 5, v bytovom dome so súpisným číslom 7604, na parcele číslo 513/41, parcele číslo 513/42, parcele číslo 513/43, zapísaných na LV č. 4562, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača, je neplatná. Odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.946,03 eur za poskytnutú právnu pomoc, k rukám právneho zástupcu.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.10.2006 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ 2k ÚZ001/033632/03-001/000 zo dňa 3.12.2003 uzatvorenej medzi bankou odporcu 1/ ako záložným veriteľom a navrhovateľom a odporkyňou 2/ ako záložcami, ktorou sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnosti - bytu č. 34, nachádzajúcom sa na 6. poschodí, vchod Rustaveliho 5, v bytovom dome so súpisným číslom 7604, na parcele číslo 513/41, parcele číslo 513/42, parcele číslo 513/43, zapísaných na LV č. 4562, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača. Záložné právo k nehnuteľnosti bolo zriadené za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky záložného veriteľa vo výške 1.420.000,- Sk spolu s príslušenstvom z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru voči dlžníkovi - N. M.. Založená nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, navrhovateľa a odporkyne v 2/. Zmluvu o zriadení záložného práva podpísala len manželka J. K., nie však navrhovateľ ako bezpodielový spoluvlastník, napriek tomu, že na tejto zmluve sa nachádza jeho podpis, ktorý nie je vlastnoručným podpisom navrhovateľa. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov však nemožno považovať za bežnú vec a na platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyžaduje súhlas obidvoch manželov, pričom navrhovateľ nedal súhlas na uzavretie tohto právneho úkonu. Ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko je vzhľadom na obsah zmluvy výrazne obmedzovaný vo svojom oprávnení nakladať so založenou nehnuteľnosťou, najmä ju predať, darovať, zameniť s vecami inej osoby, zriadiť záložné právo, vecné bremeno a iné obdobné právo. Vzhľadom na písomnú výzvu odporcu v 1/ adresovanú dlžníkovi N. M. uhradiť splatnú peňažnú pohľadávku záložného veriteľa s upozornením na pristúpenie k výkonu záložného práva a následné upovedomenie súdneho exekútora o spôsobe vykonania exekúcie predajom založenej nehnuteľnosti, je zároveň ohrozené právo navrhovateľa k nehnuteľnosti a jeho právne postavenie bezpodielového spoluvlastníka sa v dôsledku hroziacej exekúcie stáva neistým. Odporcovia v 1.rade a v 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že dňa 28.9.2004 mu odporca 1/ zaslal pokus o zmier, ktorým ho upozornil na to, že neplatí pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru. Preto požiadal banku o predloženie uvedenej zmluvy. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti mu bola prvý krát predložená odporcom 1/ v novembri 2004, z ktorej zistil, že túto zmluvu vlastnoručne nikdy nepodpísal a bol nesprávne uvedený aj údaj jeho rodného čísla. Žiadne splnomocnenie na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva nikomu neudelil, teda ani splnomocnenie zo dňa 21.1.2004. V období, keď došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva dňa 3.12.2003 nežil v spoločnej domácnosti s odporkyňou v 2/, nakoľko spolu nežili už od roku 1999 a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21.5.2005. Dlžníka N. M. nepozná, nikdy sa s ním nerozprával. Odporkyňa 2/ mu povedala, že s ním žije, chceli si postaviť montovaný rodinný dom, a preto potrebovali
pôžičku, na ktorú bolo potrebné zriadiť záložné právo. Mala za to, že ju N. M. zmanipuloval k uzavretiu tohto právneho úkonu. Navrhovateľ preto podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Pezinku pre podozrenie z trestného činu podvodu z dôvodu, že neuzavrel a nepodpísal zmluvu o zriadení záložného práva.
Zástupca odporcu 1/ na pojednávaní uviedol, že pri uzatváraní zmlúv, ako aj predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, neboli overované podpisy záložcov. Prax bola taká, že zmluva bola predložená na podpis záložcom, ktorí im predložili preukaz totožnosti, väčšinou občianske preukazy. Totožnosť osoby overoval ich zamestnanec v danom prípade V.. Y. S.. Na súde sa vedie trestné konanie pod sp. zn. 2T 135/2006 v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva. Žiadal preto, aby súd konanie vo veci prerušil až do právoplatného skončenia trestného konania, nakoľko im bola spôsobená škoda 1.420.000,- Sk (47.135,36 eur).
Odporkyňa v 2/ uviedla, že od augusta 1999 nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a po tom čo opustila spoločnú domácnosť žila s N.Á. M. väčšinou v podnájmoch. Naposledy bývali v Lošonci v obecnom byte v okrese Trnava. N. M. kúpil pozemok v Lošonci, a preto si chceli postaviť rodinný dom. Nemala žiadnu vedomosť o financiách N. M., ktorý ju však ubezpečil, že nemá žiadny problém s finančnými prostriedkami. Náležitosti okolo hypotekárneho úveru vybavoval len on. Mala zdravotné problémy, nádor na hlave, a podrobila sa operácii v roku 2001, v dôsledku čoho nebola schopná rozprávať, čítať, písať. Musela sa to naučiť odznova, pričom tento stav po operácii trval asi 2 roky. N. M. ju však žiadal, aby založila byt nachádzajúci sa v Bratislave, na Rustaveliho 5, pretože momentálne nemal finančné prostriedky. Ubezpečoval, ju že ide o záležitosť na pol roka. Ohľadne zmluvy o zriadení záložného práva sa s navrhovateľom nerozprávala tento nemal žiadnu vedomosť o uzavretí tejto zmluvy. V banke bola asi jeden krát s N. M., dňa 3.12.2003, kedy podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. V uvedený deň tu nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ, ktorý túto zmluvu vlastnoručne nepodpísal. O niekoľko dní jej povedal N. M., že je potrebné ešte písomné splnomocnenie od Ľubomíra Gaštana pre odporkyňu 2/, aby ho zastupovala pri právnych úkonoch. Mala za to, že navrhovateľ jej plnomocenstvo neudelí, preto išla do ich spoločného bytu v Bratislave na Rustaveliho 5, v ktorom býval navrhovateľ, nakoľko mala kľúč od tohto bytu a zobrala jeho občiansky preukaz, ktorý mal v aktovke. Odovzdala ho M., ktorý pripravil splnomocnenie. Potom išli na notársky úrad N.. C., N. M. sa predstavil ako Ľ. K. a žiadal overiť splnomocnenie. Pracovníčka u notárky jeho podpis overila.
Odporkyňa 2/ si je vedomá toho, že konala nesprávne, keď zobrala občiansky preukaz navrhovateľovi za čo sa mu pred súdom ospravedlnila. Po overení splnomocnenia občiansky preukaz navrhovateľa opäť vrátila do bytu. Potom išli k notárke N.. W., kde tiež niečo podpisovala a pre ňu sa táto vec skončila. Keď N. M. dostal peniaze z banky, začal stavať rodinný dom, postavil základy a skončil s výstavbou. Odporkyňa ho žiadala, aby pokračoval vo výstavbe rodinného domu, ale pre nedostatok finančných prostriedkov vo výstavbe nepokračoval, nemali ani čo jesť. Od svojej dcéry Niny
K. sa dozvedela, že N. M. neplatí hypotekárny úver a v septembri 2005 jej z ničoho nič povedal, aby do 3 hodín vypadla z bytu a aby sa už do Lošonca nevrátila. Vtedy sa ho zľakla a odišla, hoci nevedela ani kde má ísť. Napokon navštívila spolužiačku v K. a potom išla k svojej mame. S odstupom času sa dozvedela, že N. M. bol dlžný viacerým ľuďom peniaze, dokonca aj jej matku požiadal o pôžičku vo výške 60.000,- Sk v jej mene, ktorú doposiaľ nevrátil.
Prvostupňový súd uznesením č.k. 45C/71/2006-74 zo dňa 5.12.2008 na návrh odporcu v 1/ konanie vo veci prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 1T 279/08. Na základe uznesenia zo dňa 30.3.2010 opätovne pokračoval v prerušenom konaní, nakoľko odporkyňa 2/ bola rozsudkom sp.zn. 1T 279/2008 zo dňa 22.3.2010 spod obžaloby oslobodená.
Svedkyňa V.. Y. S. uviedla, že v roku 2003 uzatvárala v banke odporcu 1/ hypotekárne úvery s klientelou a komerčné úvery. Pamätala sa že pán M. mal záujem o poskytnutie hypotekárneho úveru, nakoľko mal rozostavaný rodinný dom a jeho partnerkou bola pani K., ktorá ponúkla na zabezpečenie úveru byt , ktorý mala vo vlastníctve s pánom K.. Úver bol zabezpečený aj rozostavaným domom pána M., ktorý však na zabezpečenie úveru nepostačoval. Osobne nikdy nevidela N.. Ľ. K., t.j. navrhovateľa. Pánovi M. a pani K. vysvetlila, že zmluvu o zriadení záložného práva musí podpísať aj pán Ľ. K.. C. K.U. jej povedala, že pán K. sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, preto požiadala notárku o usmernenie ako v takomto prípade postupovať. Nadiktovala jej priamo znenie plnej moci, na základe ktorej bolo možné záložnú zmluvu podpísať alebo jej vyhotovila písomné splnomocnenie, nakoľko na túto okolnosť sa už presne nepamätala. Pani K. ju ubezpečila, že Ľ. K. sa dostaví na overenie podpisu na splnomocnenie k notárovi. Toto splnomocnenie priniesla a tým boli splnené aj požiadavky notárky na spísanie notárskej zápisnice. Notár posudzoval záložnú zmluvu z dôvodu uzavretia notárskej zápisnice. V danom prípade bola zmluva o zriadení záložného práva podpísaná pred svedkyňou v banke za prítomnosti pani K. a pána M.. Za VÚB, a.s., zmluvu o zriadení záložného práva podpísala pani riaditeľka a svedkyňa, za Ľ. K. zmluvu podpísala pani K. na základe plnej moci od pána K.. Zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti spolu s dokumentáciou boli predložené notárovi v Pezinku, pamätala sa, že s notárskou zápisnicou neboli žiadne problémy. Následne od vyšetrovateľa z Bratislavy sa dozvedela, že pán K. neudelil písomné plnomocenstvo na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Keďže podpis na splnomocnení zo strany navrhovateľa bol riadne overený notárom mala za to, že splnomocnenie bolo v poriadku. Zmluvu o zriadení záložného práva za Ľ. K. vlastnoručne podpísala pani J. K. po tom, čo priniesla plnú moc na podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva za pána Ľubomíra Gaštana.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ 2kUZ 001/033632/03-001/000 zo dňa 3.12.2003 súd zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava Mlynské nivy 1, ako záložným veriteľom a Ľ. K. bytom Rustaveliho 5, Bratislava, a J. K. bytom Rustaveliho 5, Bratislava, ako záložcami podľa § 151a až 151md Obč. zák. Predmetom zálohy bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 4562 kat. územie Rača, vydaného Správou katastra Bratislava III, byt č. 34, nachádzajúci sa na 6. poschodí vchodu Rustaveliho 5 v bytovom dome súpisné č. 7604 na parc. č. 513/41, parc. č. 513/42, parc. č. 513/43 podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6530/267930, ktorého vlastníkom bol Ľubomír Gaštan a Eva Gaštanová rod. Tóthová v podieli 1/1.
Záložný veriteľ dňa 3.12.2003 uzavrel s N. M. zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru vo výške 1.420.000,- Sk, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Hodnota zálohy - nehnuteľnosti bola vo výške 1.674.230,- Sk. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Bratislava III povolil vklad uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti dňa 8.12.2003 pod č. V 3906/03. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III, okres Bratislava III, obec BA m.č. Rača, katastrálne územie Rača z LV č. 4562 súd zistil, že Ľ. K. a J. M.. U.U., sú vlastníkmi bytu č. 34, nachádzajúceho sa na 6. poschodí na Rustaveliho 5 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6530/267930, ktorých spoluvlastnícky podiel je 1/1, byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy ktorej vklad bol povolený V - 34619/97 zo dňa 27.10.1997. V časti C : Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., na byt č. 34 na 6. poschodí, Rustaveliho 5 podľa V - 3906/03 zo dňa 8.12.2003.
Z písomného splnomocnenia zo dňa 21.1.2004 súd zistil, že Ľ. K. splnomocnil svoju manželku J. K. k spísaniu a podpísaniu notárskej zápisnice - exekučného titulu ako povinnej osoby o súhlase s exekúciou a vykonateľnosťou k právnemu záväzku vzniknutom na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. reg. 001/033632/03-001/000 VÚB Pezinok zo dňa 3.12.2003 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 222kUZ 001/033632/03-001/00 zo dňa 3.12.2003 a reg.- č. 221k UZ 001/033632/03-001/000 zo dňa 3.12.2003. Z osvedčenia o pravosti podpisu súd zistil, že pravosť podpisu I.. Ľ. K. r.č. 471115/753 bytom Bratislava, Rustaveliho 7604/5 a jeho totožnosť bola zistená zákonným spôsobom, ktorý listinu vlastnoručne podpísal pred notárom N.. N. C., Bratislava, jej povereným pracovníkom. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 46159/2004.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 11C/114/04-19 zo dňa 28.2.2005 manželstvo N.. Ľ. K. a J. K. rozviedol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21.5.2005.
Z notárskej zápisnice napísanej notárom N.. V. W. na Notárskom úrade so sídlom v Pezinku č. N 11/2004, Nz 5225/2004 zo dňa 21.1.2004 súd zistil, že povinné osoby VÚB , a.s., Bratislava ako veriteľ - oprávnená osoba a Ján Ragan ako dlžník - povinná osoba, I.. Ľ. K. zastúpený na základe splnomocnenia zo dňa 21.1.2004, J. K. ako záložcovia - povinné osoby, uznali záväzok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 3.12.2003, súhlasili s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. a s vykonateľnosťou, preto táto notárska zápisnica sa stala exekučným titulom.
Okresná prokuratúra Bratislava III dňa 18.10.2006 pod č. 3Pv 807/05-22 podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. podala obžalobu na obv. J. K. a na obv. N. M. na tom skutkovom základe, že dňa 3.12.2003 v Pezinku v pobočke VÚB, a.s., bola uzavretá zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru vo výške 1.420.000,- Sk medzi N. M. a VÚB, a.s., pobočka Pezinok a súčasne dňa 3.12.2003 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi I.. Ľ.M. K. a J. K. ako záložnými veriteľmi, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa v k.ú. Bratislava Rača, zapísaný na LV č. 4562, ktorého vlastníkmi súd N.. Ľ.Í. K. a J. K.. Predmetnou nehnuteľnosťou bolo ručené za splácanie hypotekárneho úveru. J. K. a N. M. sfalšovali podpis N.. Ľ. K. na plnej moci, ktorú predložili ku zmluve, v dôsledku čoho je zmluva o zriadení záložného práva neplatná a týmto ich konaním bola spôsobená poškodenému VÚB, a.s., škoda vo výške 1.420.000,- Sk. Obv. J. K. a obv. N. M. tak spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili mu značnú škodu, čím spáchali trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 ku § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Okresný súd v Pezinku v trestnej veci sp. zn. 1T 279/2008 zo dňa 22.3.2010 obžalovanú J. K. oslobodil spod obžaloby.
Exekútorský úrad so sídlom Brezová pod Bradlom, I.. N. C., súdny exekútor dňa 3.8.2006 zaslal N. M., I.. Ľ. K. a J. K. upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie EX 42/2005 na základe vykonateľného exekučného titulu notárskej zápisnice č. N 11/04, Nz 5225/04 zo dňa 21.1.2004 vydaného notárom N.. V. W. v Pezinku, a to predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 4562 na LV č. 1248, nachádzajúcej sa v k.ú. Bratislava, m.č. Rača.
Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia §§ 22 ods. 1, 31 ods. 4, 33 ods. 2, 34, 37, 40, 40a, 145, 151a, 151b, 151c, 151d a 151c Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že predpokladom úspešnosti návrhu na určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bol podľa názoru súdu daný, nakoľko navrhovateľ je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva v zmysle § 123 a nasl. Obč. zák., a to nakladať so založenou nehnuteľnosťou, keďže v katastri nehnuteľností je zapísané záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava na byt č. 34 na 6. poschodí, Rustaveliho 5, podľa V-3906/03 zo dňa 8.12.2003 na LV č. 4562 pre katastrálne územie Bratislava m. č. Rača, časti C ťarchy. Vzhľadom na splatnú peňažnú pohľadávku záložného veriteľa, odporcu v 1/, vo výške 1.404.820,30 Sk (46.631,46 eur) a jej príslušenstva vo výške 322.301,22 Sk (10.698,44), ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor Mgr. Jozef Polák dňa 3.8.2006 upovedomil povinné osoby, že exekúcia sa vykoná predajom založenej nehnuteľnosti, je ohrozené právo navrhovateľa a jeho právne postavenie ako bezpodielového spoluvlastníka k uvedenej nehnuteľnosti sa stalo neistým. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva č. ZZ 2k VZ 001/033632/03-001/000 zo dňa 3.12.2003 uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava ako záložným veriteľom a Ľ. K. a J. K., bytom Bratislava, Rustaveliho 5 ako záložcami obsahovala obligatórne náležitosti stanovené zákonom v zmysle § 151b a nasl. Obč. zák., ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Záložné právo k nehnuteľnosti vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností podľa § 151e ods. 2 Obč. zák., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú vkladovým spisom V-3906/03 z Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava III. Súd však dospel k záveru, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľností je relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 40a OZ. Navrhovateľ sa včas relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal, nakoľko zmluva o zriadení záložného práva nadobudla účinnosť dňom 8.12.2003, návrh bol podaný na súd dňa 4.10.2006, teda v trojročnej premlčacej dobe, čo má za následok, že účinky neplatnosti predmetu zmluvy nastávajú ex tunc - spätne k uzavretiu zmluvy. Poukázala aj na ustanovenie § 145 ods. 1 OZ, Ustanovenie § 145 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. Ak ide o právny úkon - zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na jeho platnosť zákon ustanovuje obligatórne písomnú formu a je potrebný súhlas oboch manželov. Ak súhlas nebol udelený je právny úkon relatívne neplatný.
Z objektívnych okolností mal súd preukázané, že N.. Ľ. K. a J. K. nežili v spoločnej domácnosti od augusta 1999 po tom, čo J. K. opustila spoločnú domácnosť a žila s N. M., ktorý práve žiadal odporkyňu v 2. rade o uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, aby mu bol poskytnutý hypotekárny úver na rozostavaný rodinný dom. Pod vplyvom N. M. odporkyňa v 2. rade klamala vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., uviedla ich do omylu, že N.. Ľ. K. je v zahraničí, z ktorého dôvodu nemohol vlastnoručne podpísať uvedené zmluvu na základe čoho VÚB, a.s., žiadala písomné plnomocenstvo od JUDr. Ľ. K. na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z písomného plnomocenstva zo dňa 21.1.2004 z ktorého však zistil, že Ľ. K. splnomocnil J. K. k spísaniu a podpísaniu notárskej zápisnice ako exekučného titulu k právnemu záväzku vzniknutom na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. reg. 001/033632/03-001/000 VÚB, Pezinok 3.12.2003, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2003 a notárska zápisnica bola spísaná dňa 21.1.2004 notárom JUDr. Ingrid Lučanovou na notárskom úrade v Pezinku. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu v 1. rade, že uvedené splnomocnenie bolo udelené navrhovateľom na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zo zhodných vyjadrení účastníkov a svedkyne V.. Y. S. mal súd jednoznačne preukázané, že N.. Ľ.Í. K. nebol prítomný vo VÚB, a.s., pri podpísaní uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva a túto zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 3.12.2003, ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu dňom 8.12.2003 pod č. V-3906/03, a preto nemohla byť podpísaná ani J. K. na základe písomného plnomocenstva zo dňa 21.1.2004, ktoré malo byť udelené neskôr, teda až po podpísaní zmluvy zo dňa 3.12.2003. Aj z toho jednoznačne vyplynulo, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vlastnoručne nepodpísal navrhovateľ. Navrhovaný dôkaz odporcom 1/ na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom grafológom na pravosť podpisu Ľ. K. na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2003 súd preto považoval za nadbytočný. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania v celkovej výške 3.946,03 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 99,58 eur a z trov právneho zastúpenia 3.846,45 eur, za 6 úkonov podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhl., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty práva 1.674.230,- Sk (55.574,25 eur), ktorou je podľa čl. V zmluvy
- hodnota zálohu, je čiastka 16.050,- Sk (532,76 eur ).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/ podaním doručeným súdu dňa 31. 12. 2010. Hodnotenie dokazovania súdom 1. stupňa považuje za nesprávne. Poukázal na to, že odporkyňa 2/ na pojednávaní jednoznačne uviedla, že v deň, keď ona podpisovala záložnú zmluvu, navrhovateľ ju nepodpísal a jeho kolónka ostala voľná. Následne odporkyňa 2/ uviedla, že zmluvu podpísal za navrhovateľa N. M. tak, že ju nepodpísal spolu s odporkyňou a mal ju podpísať za navrhovateľa na základe plnomocenstva. Preto tvrdenia odporkyne 2, /že zmluvu podpísal N. M. je treba ohľadom na ďalej popísané okolnosti považovať iba za ničím nepodložené dohady. Svedkyňa V.. S. naproti tomu tvrdí, že záložnú zmluvu za navrhovateľa podpísala pred ňou odporkyňa 2/ na základe plnomocenstva, ktoré jej bolo udelené navrhovateľom na podpísanie tejto zmluvy. Svedkyňa nevedela uspokojujúcim spôsobom vysvetliť rozpor jej tvrdení s listinnými dôkazmi ohľadne času uzavretia záložnej zmluvy a časom podpísania tohto plnomocenstva. Plnomocenstvo bolo zo strany navrhovateľa udelené dňa 21. 1. 2004, teda v čase, kedy bola uvedená záložná zmluva nielen podpísaná a podaná do katastra nehnuteľností, ale kedy bolo záložné právo zriadené a právoplatne zapísané do katastra nehnuteľnosti. V rámci trestného konania svedkyňa uviedla, že záložnú zmluvu pred ňou podpísala odporkyňa 2/na základe plnej moci overenej u notára. Avšak zrejme po tom, čo v rámci vyšetrovania vyšlo najavo, že toto tvrdenie je v jednoznačnom rozpore s realitou, bola svedkyňa vypočutá opätovne a vo svojej výpovedi z 3. 8. 2005 uviedla, že si už nepamätá na bližšie podrobnosti a domnieva sa, že všetky zmluvy boli podpísané u notárky Lúčanovej dňa 21. 1. 2004. Preto považuje svedeckou výpoveď inžinierky S. za nedôveryhodnú. Pokiaľ ide o hodnotenie splnomocnenia, súd v odôvodnení tiež nesprávne uviedol, že sa nestotožnil tvrdením odporcu 1/, že predmetná záložná zmluva bola podpísaná odporkyňou 2/ na základe predmetného plnomocenstva. Nie je jasné, na základe čoho dospel súd k takémuto záveru, keďže odporca 1/ na poslednom pojednávaní uviedol presný opak, teda, že plnomocenstvo bolo podpísané za účelom spísania notárskej zápisnice. Súd sa pri hodnotení dôkazov vôbec nezaoberal eventualitou, že navrhovateľ sa mohol na pobočku odporcu 1/dostaviť v ten istý deň ako odporkyňa 2/, avšak v iných časoch a mohol túto zmluvu po tom čo táto bola podpísaná odporkyňou 2/podpísať aj on sám. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno mať za preukázané, že navrhovateľ túto zmluvu skutočne nepodpísal. Odporca 1/ preto navrhoval vykonať vo veci znalecké dokazovanie, ktoré by jednoznačne preukázalo či záložná zmluva bola podpísaná navrhovateľom alebo nie. Súd toto znalecké dokazovanie nenariadil, čím pochybil pri zisťovaní skutkového stavu. Odporca nesúhlasí ani s právnym posúdením veci. Súd vidí neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy v jej relatívnej neplatnosti podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože druhý z manželov nedal súhlas na uzavretie záložnej zmluvy. Odporca 1/ však má zato, že bola splnená zákonná podmienka platnosti tejto zmluvy a to udelenie súhlasu druhého z manželov s právnym úkonom. Z dikcie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súhlas druhého z manželov je možné udeliť v akejkoľvek forme. Možno ho dať ústne, písomne, mlčky, a nielen vopred, ale aj dodatočne. V tomto prípade bol takýto súhlas daný na základe písomného plnomocenstva, ktoré udelil navrhovateľ odporkyni 2/, pričom z odôvodnenia súdu je možné dôvodiť, že súd mal za preukázané, že navrhovateľ uvedené splnomocnenie aj podpísal. Z textu splnomocnenia pritom vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť o uzatvorení záložnej zmluvy, ktorá nespochybniteľné určená v texte splnomocnenia. Odporca napadol aj výrok o náhrade trov konania a poukázal na pochybenie prvostupňového súdu pri určení výšky trov právneho zastúpenia, ktoré priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa. Pri posudzovaní výšky trov právneho zastúpenia súd nesprávne vychádzal zo sumy 1.674,230,- Sk (55 574,25 euro), ako z hodnoty zálohu podľa záložnej zmluvy. V tomto prípade však ide o určovací spor o neplatnosť záložnej zmluvy a hodnota zálohu nie je relevantná. Výšku tarifnej odmeny bolo potrebné stanoviť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Tento spôsob bol nakoniec použitý aj pri určení poplatkovej povinnosti za návrh na začatie konania. Súd sa nezaoberal ani návrhom odporcu 1/, aby v prípade preukázania dôvodnosti návrhu zaviazal na náhradu trov konania voči navrhovateľovi iba odporkyňu 2/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko v tomto prípade by bol odporca 1/pri uzatváraní spornej zmluvy uvedený do omylu. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporca 1/sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16. 2. 2011. Podľa ich názoru súd 1. stupňa správne postupoval, keď návrh odporcu na znalecké dokazovanie zamietol a rozhodol na základe ostatných vykonaných dôkazov. Tieto preukazovali, že navrhovateľ záložnú zmluvu nepodpísal napriek tomu, že je v nej pri jeho mene uvedený nejaký podpis. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou navrhovateľa ako účastníka konania, výpoveďou odporkyne 2/ ako účastníčky konania, výpoveďou svedkyne V.. S. pred súdom 1. stupňa a súčasne aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ odporca 2/ poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkyne V.. S., táto rozhodujúcu skutočnosť popisovala vždy zhodne keď opakovane tvrdila, že navrhovateľa nikdy predtým nevidela a spornú záložnú zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Nie je preto podstatné, či zjavne falošný podpis pri mene navrhovateľa na záložnej zmluve pripojila odporkyňa 2/ alebo N. M.. Teoretizovanie odporcu 1/ či navrhovateľ nepodpísal záložnú zmluvu v pobočke banky v ten istý deň, ale v inom čase sú takisto bezpredmetné, pretože z výpovede svedkyne V.. S., ktorá na zmluve podpisy za banku overila, jednoznačne vyplýva, že navrhovateľa nikdy predtým v tejto veci nevidela. Nepravosť podpisu navrhovateľa na záložnej zmluve bola dostatočne preukázané inými dôkazmi a znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, navrhovateľ poukázal na to, že v konaní súd 1. stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neudelil súhlas na uzavretie záložnej zmluvy ani po podpísaní zmluvy. Práve naopak, na Okresnú prokuratúru Pezinku podal trestné oznámenie, na základe ktorého bola podaná obžaloba na odporkyňu 2/a N. M. pre trestný čin úverového podvodu. Súčasne navrhovateľ podal aj žalobu o neplatnosť tohto právneho úkonu. Je teda zrejmé, že splnomocnenie zo dňa 21. 1. 2004 nemožno považovať za súhlas so záložnou zmluvou, pretože takéto splnomocnenie žiadny takýto výslovný súhlas neobsahuje. Taktiež pravosť podpisu navrhovateľa na splnomocnení bola v trestnom konaní ako aj v tomto súdnom konaní spochybnená, a to jednak výpoveďou navrhovateľa a súčasne aj výpoveďou odporkyne 2/. Toto splnomocnenie preto nemožno považovať ani za konkludentný súhlas s právnym úkonom druhého manžela. Súd 1. stupňa preto nesprávne právne posúdil vec podľa ustanovení § 40 ods. 3, § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K odvolaniu do výroku o náhrade trov konania navrhovateľ uviedol, že súd 1. stupňa správne vychádzal z hodnoty predmetu sporu určenej podľa hodnoty práva, ktorého sa spor týka. Táto hodnota bola určená v zmluve o zriadení záložného práva ako hodnota zálohu vo výške 1 674 230 Sk,-. Navrhovateľ poukázal na § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. V posudzovanom prípade je predmetom sporu neplatnosť záložnej zmluvy na byt. V prípade realizácie záložného práva na základe tejto zmluvy, by došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na inú osobu a tým k úbytku v majetkovej sfére vlastníka bytu. Hodnotu zmluvy o záložnom práve je preto možné presne určiť práve podľa hodnoty bytu, ku ktorému bolo záložné právo touto zmluvou zriadené. Určenie tarifnej odmeny z hodnoty predmetu právnej služby a určenie výšky súdneho poplatku nie je možné porovnávať, pretože pri určení výšky súdneho poplatku platí zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, ktorý obsahuje špeciálne ustanovenie pre určovacie žaloby. Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. takéto špeciálne ustanovenie neobsahuje. Súd 1. stupňa preto správne posudzoval otázku určenia výšky náhrady trov právneho zastúpenia, keď tarifnú hodnotu predmetu sporu určil podľa hodnoty veci, ktorej sa neplatná záložná zmluva týka. Preto sa domáhajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ do merita veci nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.
K dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí odvolací súd vzhľadom na obsah odvolacích námietok odporcu 1/ dodáva nasledovné:
Z podaného odvolania nie je jasné, na základe čoho odporca 1/ tvrdí, že je možné dovodiť, že súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ sporné splnomocnenie aj podpísal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva jednoznačný záver súdu , že sa „nestotožnil s názorom odporcu v 1. rade, že uvedené splnomocnenie bolo udelené navrhovateľom na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zo zhodných vyjadrení účastníkov a svedkyne V.. Y. S. mal súd jednoznačne preukázané, že N.. Ľ. K. nebol prítomný vo VÚB, a.s., pri podpísaní uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva a túto zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 3.12.2003, ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu dňom 8.12.2003 pod č. V-3906/03, a preto nemohla byť podpísaná ani J. K. na základe písomného plnomocenstva zo dňa 21.1.2004, ktoré malo byť udelené neskôr, teda až po podpísaní zmluvy zo dňa 3.12.2003. Aj z toho jednoznačne vyplynulo, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vlastnoručne nepodpísal navrhovateľ.“
Zo sporného plnomocenstva z 21.1.2004 navyše vyplýva, že sa malo vzťahovať k spísaniu notárskej zápisnice o súhlase s exekúciou, a nie k uzavretiu záložnej zmluvy. Vo vzťahu k pravosti podpisu záložnej zmluvy navrhovateľom prvostupňový súd vychádzal z iných dôkazov, a to z výpovede navrhovateľa, odporkyne 2/, svedkyne V.. S. a z obsahu trestného spisu sp. zn. 1T 279/2008. Z týchto dôkazov nesporne vyplýva, že navrhovateľ bol poškodený podvodným konaním zo strany odporkyne 2/ a N. M., ktorý svoje zavinenie pred orgánmi činnými v trestnom konaní priznal. Pri podpise záložnej zmluvy totožnosť účastníkov na strane záložcov overovala priamo zamestnankyňa banky V.. S., ktorá bola zodpovedná za to, že zmluvu podpísali osoby, ktorých totožnosť bola uvádzaná v zmluve ako osôb na strane záložcov. Táto svedkyňa opakovane ako svedok uviedla, že osobne navrhovateľa nikdy nevidela. Za tejto dôkaznej situácie nebol žiadny dôvod spochybňovať tvrdenie navrhovateľa, že spornú zmluvu nikdy nepodpísal. Bolo by navyše nelogické, aby navrhovateľ zabezpečoval vlastným bytom, v ktorom trvale býva aj s deťmi, úver dlžníka, ktorý žil s jeho manželkou v mimomanželskom vzťahu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
O odvolaní odporcu 1/ proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.