Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-543-2011.pdf
PDF · 67.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/543/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, V., občan SR, zastúpenému opatrovníkom: Z. U., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, so sídlom úradu Sadová 621, Senica, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 41,04 Eur, trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 39Er/881/2010-15 zo dňa 25.07.2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 39Er/881/2010-15 zo dňa 25.07.2011, v časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II uznesením, č.k. 39Er/881/2010-15 zo dňa 25.07.2011, zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) z dôvodu nedostatku majetku povinného. Súd prvého stupňa uložil oprávnenému podľa ust. § 203 ods. 2 EP povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,40 eur pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur, 20% DPH a hotových výdavkov vo výške 10,40 eur (poštovné), súdnemu exekútorovi neboli priznané hotové výdavky a náhrada za stratu času za vykonanie pracovnej cesty do Bratislavy a späť, nakoľko exekútor súdu nepreukázal ich dôvodnosť, teda nepredložil technický preukaz motorového vozidla, výpis z knihy jázd ani dôkaz o výške PHM. Súdny exekútor ako účastník konania v časti trov exekúcie je povinný preukázať dôvodnosť uplatnených trov a súd nemá poučovaciu povinnosť vyzývať ho na predloženie týchto dokladov. Prvostupňový súd zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd výrok v napadnutej časti zmenil tak, že prizná exekútorovi aj hotové výdavky a náhradu za stratu času za vykonanie pracovnej cesty. Táto pracovná cesta totiž bola vykonaná za účelom zistenia majetkových pomerov povinného a súdny exekútor omylom nezaslal súdu potrebné doklady.
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.05.2010. Súdny exekútor dňa 23.03.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 106,05 eur. Súd prvého stupňa exekúciu z uvedeného dôvodu zastavil a exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,40 eur.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nie je povinný vyzývať súdneho exekútora ako účastníka konania na predloženie dokladov, ktoré preukazujú uplatnené trovy exekúcie. S týmto konštatovaním sa odvolací súd nestotožnil. Poučovacia povinnosť súdu na predloženie všetkých potrebných dokladov totiž vyplýva z ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré možno na daný prípad použiť analogicky. Ak teda nemal súd prvého stupňa vykonanie pracovnej cesty za dostatočne preukázané, mal súdneho exekútora vyzvať na predloženie potrebných dokladov.
Odvolací súd však poznamenáva, že exekučný súd je povinný exekútorom uplatnené trovy exekúcie preskúmať nielen z hľadiska ich preukázateľnosti, musí tiež skúmať, či exekútorom vykonané úkony a vynaložené hotové výdavky boli v rámci exekučného konania vykonané a vynaložené účelne a hospodárne. K uvedenému je potrebné si okrem potrebných dokladov zapožičať aj exekučný spis, čo súd prvého stupňa v danom prípade opomenul.
Úlohou súdu prvého stupňa preto bude zapožičať si exekučný spis a dôsledne preskúmať, či pracovná cesta, ktorej vykonaním došlo k značnému navýšeniu trov exekúcie a ktorá (ako tvrdí súdny exekútor) bola vykonaná za účelom zistenia majetku povinného, bola skutočne vykonaná a potrebná pre zabezpečenie a vymoženie pohľadávky oprávneného (predovšetkým treba skúmať, či súdny exekútor mal pred jej vykonaním vedomosť o tom, že povinný je na adrese svojho trvalého bydliska neznámy), a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní nakoniec neboli v prospech oprávneného vymožené žiadne finančné prostriedky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu podľa ust. § 221 ods. 3 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.
Predmetné uznesenie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.