Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-323-2012.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/323/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. XXX, XXX XX O. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 183,44 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6766/11u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1720/2011-22 zo dňa 17.10.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1720/2011-22 zo dňa 17.10.2011 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1720/2011-22 zo dňa 17.10.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Jozefom Humenským, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. II/2010-5275 zo dňa 18. marca 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu uzatvorenú dňa 18. augusta 2004 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného za zmluvu o spotrebiteľskú ( typovú, formulárovú, adhéznu). Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, keď spotrebiteľovi je umožnené rozhodcovskú doložku odmietnuť, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, teda zákon obchádza. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavrel, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom a neplatnom právnom úkone, dospel exekučný súd k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a zamietol žiadosť súdneho exekútor a o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, pričom poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 ZRK a na § 159 O.s.p.. Podľa názoru oprávneného, pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či je plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, t.j. ako súd tretej inštancie. Takýto výklad považuje odvolateľ za neprípustný. Právny poriadok Slovenskej republiky podľa neho nepriznáva ani súdu konajúcemu o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku právo na prieskum z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Ust. § 45 ZRK podľa oprávneného neumožňuje teda exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, t.j. hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z európskeho práva vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §52 až § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r), pričom podľa oprávneného z nej vyplýva, že toto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Povinný sa k podané odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a Uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.
Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora dňa 22. júla 2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 183,44 Eur, úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy 183,44 Eur od 15. novembra 2006 do zaplatenia, trov konania 124,13 Eur, prevzatia a prípravy právneho zastúpenia 19,85 Eur, predexekučnej upomienky 19,85 Eur, návrhu na exekúciu 19,85 Eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. II/2010-5275 zo dňa 18. marca 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 19. mája 2011 a vykonateľnosti dňa 22. mája 2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným dňa 18. augusta 2004. Právny predchodca oprávneného a povinný sa v bode 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že „všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave ( ďalej „ Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.“. V bode 4.9.2. je uvedené, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s Bankou“.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZRK“) o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t.j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.
Odvolateľ tiež vytýkal exekučnému súdu nesprávnosť v tom, že nebola správne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o zmluvu, ktorá sa riadi výlučne Obchodným zákonníkom a nemôžu sa na ňu vzťahovať ust. § 52 až § 54 OZ. Odvolateľ sa však mýli, keď sa domnieva, že právne vzťahy vzniknuté z predmetnej Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu sa budú spravovať výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je, alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Rovnako boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, t.j. peňažné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa cit. zákon vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 zák.č. 513/1991 Zb. (Obch. zák.) riadia Obchodným zákonníkom, ktorý neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na tieto v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zák. vzťahujú predpisy občianskeho práva, teda aj Zákon o spotrebiteľských úveroch a Obč. zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.
Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, odvolacia námietka je dôvodná. Exekučný súd svoje závery nezaložil na posúdení celého obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 4.9.2 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej by spotrebiteľská zmluva nevznikla, nevyplývajú z obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal
vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd o odvolateľovom návrhu na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktorý formuloval tak, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 19,85 Eur s DPH, nevyhovel a náhradu trov konania mu nepriznal. Na toto rozhodnutie aplikoval v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd zobral do úvahy okolnosti prejednávanej veci a to, že napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným na základe § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v štádiu exekučného konania, v ktorom povinný nemal vedomosť o jeho začatí.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.