Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-62-2012.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/62/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, 2/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, obaja t. č. na neznámom mieste, zastúpení opatrovníkom P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., o vymoženie sumy 2.844,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/507/2008-77 zo dňa 05. júna 2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie čiastočne zastavil v časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 1.208,46 eura a naďalej exekučné konanie ponechal na vymoženie 1.635,86 eura so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.670,92 eura od 05.10.2006 do 19.10.2006, zo sumy 1.635,86 eura od 20.10.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 9,59 eura, trovy predchádzajúceho konania vo výške 149,37 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 374 ods. 4 OSP, § 41 ods. 1 a 2 písm. d), § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Súd prvého stupňa konštatoval, že keďže o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 predchádzajúcim uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom sa jednalo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie, v dôsledku odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu uznesenia o zastavení exekúcie a bol povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že po posúdení veci zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete a považuje sa za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, preto je možné v exekučnom konaní aj posudzovanie dovolenosti ním priznaného plnenia podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa tak v súlade s citovanými ustanoveniami z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, pričom zistil, že nie sú, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenie právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že exekučným titulom priznaná zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve vo výške 36.406,- Sk sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto ju súd považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore so zákonom. Predmetný exekučný titul tak zaväzuje povinného aj na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a dobrými mravmi, preto súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v časti zmluvnej pokuty vo výške 1208,46 eura exekučné konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Poukázal na to, že prípustnosť odvolania v tomto prípade odôvodňuje ustanovenie § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie v časti vymedzenej výrokovou časťou došlo z dôvodu podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, pričom samotný exekučný súd na toto ustanovenie odkazuje, preto je poučenie obsiahnuté v napadnutom uznesení zjavne nezákonné a pre oprávneného nemá žiadne účinky. Napadnuté uznesenie bolo súdom prvého stupňa vydané bez toho, aby došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/507/2008-25 odvolacím súdom. Podľa jeho názoru zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie súdu prvého stupňa konať o tej istej veci, pokiaľ nedošlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia. Napadnuté uznesenie je nezákonné s nedostatkom právomoci súdu na jeho vydanie. Oprávnený ďalej namietal účelovosť výkladu spojenia „ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“ prezentované exekučným súdom, ktorý uvedené charakteristiky plnenia nevzťahuje k plneniu ale, k právnemu dôvodu plnenia. Definícia plnenia pritom vyplýva z ustanovenia § 494 Občianskeho zákonníka tak, že ním je to, čo sa má dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nemá vlastnú definíciu plnenia v zmysle požiadavky jednotnosti a predvídateľnosti právneho poriadku, exekučný súd by mal vychádzať z platných právnych predpisov, v tomto prípade z ustanovenia § 494 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by sa ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní malo vzťahovať na právny dôvod plnenia, potom by bol zákon formulovaný v danej časti ako „plnenie z dôvodu, ktorý je...“. Keďže v tejto veci sa jedná o zmenkový nárok a tvrdenia exekučného súdu sa nevzťahujú ani len k zmenke, potom by zákon musel výslovne upraviť, že má ísť o „kauzálny vzťah pre právny dôvod“, ktorý je právne nedovolený, v rozpore s dobrými mravmi a pod., preto je pre kauzálny vzťah týkajúci sa právneho dôvodu takýto postup vylúčený a aplikácia § 45 ods. 2 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní exekučným súdom je neopodstatnená a nezákonná. Exekučný súd ďalej nerešpektoval ani princípy zmenečného práva a v tejto súvislosti mal náležite, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetliť, ktorá časť zákona o rozhodcovskom konaní ho oprávňuje konať ako súd o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a ktoré zákonné ustanovenie mu dáva oprávnenie posudzovať nielen právny dôvod priznaného plnenia, ale aj kauzálny vzťah týkajúci sa tohto právneho dôvodu. Vo vzťahu k tvrdeniu o spotrebiteľskom vzťahu oprávnený mal za to, že žiadny zákon neukladá zmluvným stranám definovať účel, na ktorý má podnikateľ peniaze použiť. Požiadavka súdu je tak v tomto smere neústavná, keď súd ako orgán štátu predpisuje bez opory v zákone, čo má zmluva medzi podnikateľmi obsahovať. Poukázal na to, že aj napriek nepreukázaniu a neosvedčeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch exekučnému súdu nebránilo v aplikácii zákona a to tak, že splnenie tohto predpokladu súd odôvodnil definíciou z iného zákona. Na podklade uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a odvolaniu nevyhovieť, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov konania vo výške 137,49 eura.
Predtým ako Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa vydanom v exekučnom konaní. Urobil tak bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a zistil, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietnuť, ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
V exekučnom konaní platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je teda odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. Zastavenie exekúcie je upravené v tretej časti Exekučného poriadku (§ 57 a nasl. Exekučného poriadku). Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie by musela byť výslovne ustanovená v niektorom z týchto alebo iných ustanovení Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že takúto možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach upravuje iba v § 58 ods. 4, v ostatných prípadoch, resp. dôvodoch zastavenia exekúcie platí ustanovenie § 202 ods. 2 OSP, že odvolanie proti takémuto uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je prípustné. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie upravuje tak, že odvolanie je prípustné iba proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h). Preto v ostatných prípadoch platí, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie prípustné nie je. Vzhľadom na to možno konštatovať, že odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu vydanému podľa § 57 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov upravených v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku.
Uvedeným právnym záverom nasvedčuje aj postup odvolacieho súdu, keď po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 5Er/507/2008-25 zo dňa 08.08.2011 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku vrátil spis súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predložený z dôvodu, že včas podané odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP zrušuje zo zákona podaním odvolania. O zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom sa jednalo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku nie je prípustné (odvolanie je podľa § 58 ods. 4 prípustné len proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) Exekučného poriadku). V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia a o zastavení exekúcie bol povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Zákonný sudca súdu prvého stupňa následne po opätovnom rozhodnutí napadnutým uznesením správne poučil o nemožnosti podať odvolanie, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP musí byť splnený predpoklad, t. j. odvolanie musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
V odvolacom konaní procesne úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal. Odvolací súd im však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnili (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP).
S ohľadom na uvedené, keď proti napadnutému uzneseniu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podané odvolanie oprávneného odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.