Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/62/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, 2/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, obaja t. č. na neznámom mieste, zastúpení opatrovníkom P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., o vymoženie sumy 2.844,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -77 zo dňa 05. júna 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie čiastočne zastavil v časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 1.208,46 eura a naďalej exekučné konanie ponechal na vymoženie 1.635,86 eura so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.670,92 eura od 05.10.2006 do 19.10.2006, zo sumy 1.635,86 eura od 20.10.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 9,59 eura, trovy predchádzajúceho konania vo výške 149,37 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami , a , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), a , o spotrebiteľských úveroch, a , , , v znení účinnom od 01.01.2008. Súd prvého stupňa konštatoval, že keďže o zastavení exekúcie podľa predchádzajúcim uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom sa jednalo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle v spojení s Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie, v dôsledku odvolania teda v zmysle došlo k zrušeniu uznesenia o zastavení exekúcie a bol povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že po posúdení veci zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete a považuje sa za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, preto je možné v exekučnom konaní aj posudzovanie dovolenosti ním priznaného plnenia podľa a zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa tak v súlade s citovanými ustanoveniami z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, pričom zistil, že nie sú, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,

ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenie právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že exekučným titulom priznaná zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve vo výške 36.406,- Sk sa odchýlila od v neprospech spotrebiteľa, preto ju súd považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore so zákonom. Predmetný exekučný titul tak zaväzuje povinného aj na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a dobrými mravmi, preto súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia Exekučného poriadku v časti zmluvnej pokuty vo výške 1208, eura exekučné konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že prípustnosť odvolania v tomto prípade odôvodňuje ustanovenie § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie v časti vymedzenej výrokovou časťou došlo z dôvodu podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, pričom samotný exekučný súd na toto ustanovenie odkazuje, preto je poučenie obsiahnuté v napadnutom uznesení zjavne nezákonné a pre oprávneného nemá žiadne účinky. Napadnuté uznesenie bolo súdom prvého stupňa vydané bez toho, aby došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. -25 odvolacím súdom. Podľa jeho názoru zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie súdu prvého stupňa konať o tej istej veci, pokiaľ nedošlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia. Napadnuté uznesenie je nezákonné s nedostatkom právomoci súdu na jeho vydanie. Oprávnený ďalej namietal účelovosť výkladu spojenia „ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“ prezentované exekučným súdom, ktorý uvedené charakteristiky plnenia nevzťahuje k plneniu ale, k právnemu dôvodu plnenia. Definícia plnenia pritom vyplýva z ustanovenia tak, že ním je to, čo sa má dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nemá vlastnú definíciu plnenia v zmysle požiadavky jednotnosti a predvídateľnosti právneho poriadku, exekučný súd by mal vychádzať z platných právnych predpisov, v tomto prípade z ustanovenia . Pokiaľ by sa ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní malo vzťahovať na právny dôvod plnenia, potom by bol zákon formulovaný v danej časti ako „plnenie z dôvodu, ktorý je...“. Keďže v tejto veci sa jedná o zmenkový nárok a tvrdenia exekučného súdu sa nevzťahujú ani len k zmenke, potom by zákon musel výslovne upraviť, že má ísť o „kauzálny vzťah pre právny dôvod“, ktorý je právne nedovolený, v rozpore s dobrými mravmi a pod., preto je pre kauzálny vzťah týkajúci sa právneho dôvodu takýto postup vylúčený a aplikácia zákona o rozhodcovskom konaní exekučným súdom je neopodstatnená a nezákonná. Exekučný súd ďalej nerešpektoval ani princípy zmenečného práva a v tejto súvislosti mal náležite, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetliť, ktorá časť zákona o rozhodcovskom konaní ho oprávňuje konať ako súd o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a ktoré zákonné ustanovenie mu dáva oprávnenie posudzovať nielen právny dôvod priznaného plnenia, ale aj kauzálny vzťah týkajúci sa tohto právneho dôvodu. Vo vzťahu k tvrdeniu o spotrebiteľskom vzťahu oprávnený mal za to, že žiadny zákon neukladá zmluvným stranám definovať účel, na ktorý má podnikateľ peniaze použiť. Požiadavka súdu je tak v tomto smere neústavná, keď súd ako orgán štátu predpisuje bez opory v zákone, čo má zmluva medzi podnikateľmi obsahovať. Poukázal na to, že aj napriek nepreukázaniu a neosvedčeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle o spotrebiteľských úveroch exekučnému súdu nebránilo v aplikácii zákona a to tak, že splnenie tohto predpokladu súd odôvodnil definíciou z iného zákona. Na podklade uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a odvolaniu nevyhovieť, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov konania vo výške 137,49 eura.

Predtým ako Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa vydanom v exekučnom konaní. Urobil tak bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa odmietnuť, ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa , odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

V exekučnom konaní platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Z ustanovenia vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je teda odvolanie prípustné len vtedy, ak to výslovne umožňuje a pripúšťa. Zastavenie exekúcie je upravené v tretej časti Exekučného poriadku ( a nasl. Exekučného poriadku). Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie by musela byť výslovne ustanovená v niektorom z týchto alebo iných ustanovení Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že takúto možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie vo svojich ustanoveniach upravuje iba v , v ostatných prípadoch, resp. dôvodoch zastavenia exekúcie platí ustanovenie , že odvolanie proti takémuto uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je prípustné. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie upravuje tak, že odvolanie je prípustné iba proti rozhodnutiam podľa , , až h). Preto v ostatných prípadoch platí, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie prípustné nie je. Vzhľadom na to možno konštatovať, že odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu vydanému podľa a Exekučného poriadku, nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov upravených v Exekučného poriadku.

Uvedeným právnym záverom nasvedčuje aj postup odvolacieho súdu, keď po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. -25 zo dňa 08.08.2011 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa Exekučného poriadku vrátil spis súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predložený z dôvodu, že včas podané odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré sa podľa zrušuje zo zákona podaním odvolania. O zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom sa jednalo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle v spojení s ustanovením Exekučného poriadku nie je prípustné (odvolanie je podľa prípustné len proti rozhodnutiam podľa , , až h) Exekučného poriadku). V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia a o zastavení exekúcie bol povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Zákonný sudca súdu prvého stupňa následne po opätovnom rozhodnutí napadnutým uznesením správne poučil o nemožnosti podať odvolanie, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa musí byť splnený predpoklad, t. j. odvolanie musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie podľa .

V odvolacom konaní procesne úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal. Odvolací súd im však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnili ( v spojení s ).

S ohľadom na uvedené, keď proti napadnutému uzneseniu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podané odvolanie oprávneného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.