Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-52-2012.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N., E., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. C. - pracovisko S., deti rodičov T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXX a S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXX, t.č. W. T., v konaní o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. marca 2012, č.k. 5P/2/2012-21, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti E. a R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná deti vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa po 100 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 01.12.2011. Zameškané výživné od 01.12.2011 do 20.03.2012 vo výške 800 Eur otca zaviazal zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nad maloletými deťmi nariadil dohľad, ktorý bude vykonávať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v S. C., pracovisko S.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí žiadala súd, aby maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu sumou po 100 Eur na každé dieťa. Uviedla, že s otcom detí nie sú manželia, od 04.12.2011 je otec detí vo vyšetrovacej väzbe a celý chod domácnosti i starostlivosť o deti musí zabezpečovať sama. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, kde z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka sa o deti riadne stará, domácnosť udržiava v čistote a poriadku a svojou doterajšou starostlivosťou dáva záruku, že túto bude i naďalej vykonávať v záujme maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil podľa § 62 ods. 1 až 4, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na oprávnené záujmy maloletých detí. Nedoplatok na výživnom zaviazal otca zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku, jeho výrokom a povinnosti platiť výživné a nedoplatku na výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že tvrdenie matky, že všetko financuje iba ona, sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že zabezpečil, aby mali deti finančné prostriedky na prežitie a chod domácnosti, pretože dal svojej družke plnú moc na predaj traktora, ktorý predala za 2.400 Eur. Matka maloletých detí žiada bezdôvodne niečo, čo jej už bolo vyplatené. Keby musel zostať vo výkone trestu odňatia slobody do XX.XX.XXXX, suma z predaja traktora jej vystačí presne na 12 mesiacov.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výrokov, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné a zaplatiť zameškané výživné, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a ktorým nariadil nad maloletými deťmi dohľad, neboli napadnuté odvolaním, a preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného.
V preskúmavanej veci sa matka maloletých detí návrhom, podaným dňa 09.01.2012 domáhala, aby súd zveril maloleté deti E. a R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške po 100 Eur mesačne, a to spätne od 01.12.2011. Uviedla, že s otcom nie sú manželia, ale žijú v spoločnej domácnosti, od XX.XX.XXXX je však otec maloletých vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby a celý chod domácnosti i starostlivosť o deti tak musí zabezpečovať sama. Z výpovede otca uskutočnenej ÚVV T. vyplýva, že otec maloletých súhlasil s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné uviedol, že momentálne nie je schopný prispievať na ich výživu žiadnou sumou, pretože je vo väzbe a bez príjmu, je však ochotný spraviť pre deti všetko a platiť im výživné podľa svojich maximálnych možností. Zo spisu vyplýva, že otec sa vo väzbe nachádza od XX.XX.XXXX, pred nástupom do väzby pracoval v spoločnosti K., s.r.o., P. ako R., kde jeho priemerný mesačný zárobok dosahoval okolo 530 Eur netto. Matka maloletých je zamestnaná v spoločnosti Q., a.s., F. Q., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 380 Eur. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v čase rozhodnutia prvostupňového súdu, vzhľadom na pobyt otca vo väzbe, všetky výdavky spojené s výživou maloletých detí, ako aj s chodom domácnosti znášala matka. Táto splácala splátku hypotéky v sume 240 Eur mesačne, leasing za auto 144 Eur mesačne, platila elektriku v sume 60 Eur mesačne a okrem toho znášala bežné výdavky spojené s chodom domácnosti a výživou detí. Otec maloletých detí, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody nemal žiadne príjem, na výživu neprispieval žiadnou sumou. Je síce pravda, že svoju družku poveril predajom traktora, ktorý ona predala za sumu 2.400 Eur, nie je však možné jednoznačne uzavrieť, že by tieto peniaze boli jednoznačne určené na výživu maloletých detí. Z prehľadu platieb, ktoré matka mesačne platí (splátka hypotéky 240 Eur, leasing za auto 144 Eur, platba za elektrinu 60 Eur) vyplýva, že len uvedené úhrady mesačne prekračujú mesačný príjem matky, ktorý dosahuje vo výške 380 Eur, takže je nepochybné, že matka zo svojho príjmu tieto výdavky nemohla v celom rozsahu zaplatiť, a teda peniaze získané predajom použila na uvedené platby a chod domácnosti. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v sume 100 Eur mesačne na každé dieťa, pričom súd prvého stupňa správne poukázal na to, že otec maloletých detí síce v súčasnosti nemá žiaden príjem, avšak o svoj predchádzajúci príjem, ktorý dosahoval okolo 530 Eur netto, prišiel vlastným zavinením, v dôsledku svojho agresívneho správania sa voči rodine. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za rozhodné obdobie.
Odvolacie námietky otca preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .