Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1045-2023.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1045/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. S. W., W..Y..R.., H.Č: XX XXX XXX, W. W. V.K. X, XXX XX O.-V., právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO:53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: P. Z., K.: XX.XX.XXXX, W. W.P. W. XXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 446,98 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška, so sídlom exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinným nepriznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.04.2023 domáhal od povinného vymoženia 446,98 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Z. zo dňa 18.04.2013, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 28.05.2013 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 04.05.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška, so sídlom exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XXXX.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 15.06.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.06.2023 (ďalej aj ako „Návrh“), v ktorom navrhol zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu, že jeho majetok a príjmy nedosahujú výšku, ktorá bude postačovať aspoň na úhradu trov exekútora, nemá žiadny majetok a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 160,- Eur. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 27.06.2013 uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie súdom, resp. súdnym exekútorom. Poukázal na skutočnosť, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného v konaní. K nemajetnosti povinného uviedol, že súdny exekútor môže pokračovať
v exekučnom konaní jednoduchými úkonmi spočívajúcimi v nenákladných žiadostiach o poskytnutie súčinnosti na príslušné inštitúcie v intervale aspoň raz do roka, čím sa nebudú navyšovať hotové výdavky za úkony v exekučnom konaní. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoE/358/2016 zo dňa 30.01.2017, „Je síce pravda, ako uvádza súdny exekútor, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.“ So zastavením exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasil.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného dňa 15.06.2023 súdu na rozhodnutie, k samotnému Návrhu sa nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.05.2023 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 13.06.2023. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, po jeho preskúmaní, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov však súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, ale nie je dôvodný.
10. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje svojou nemajetnosťou, či momentálnou nepriaznivou finančnou situáciou v dôsledku nedostatočného príjmu, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia, ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
11. Pokiaľ povinný namieta vydanie exekučného titulu v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom táto skutočnosť má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd k tomuto uvádza, že považuje za nesporné, že právny vzťah založený Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 16.08.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (W. W., U..W..) a povinným má spotrebiteľský charakter. K uvedenému
exekučný súd uvádza, že právomoc na preskúmanie exekučného titulu odvodzuje poukázaním na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republike prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonávať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že zmluva o úvere z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi oprávneným a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený (resp. právny predchodca oprávneného) je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Exekučný súd však preskúmaním zmluvy nezistil existenciu žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorej existencia by mala vplyv na vymáhaný nárok, pričom súd tieto skutočnosti skúmal už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie.
12. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t.j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. že exekučný titul bol zrušený. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko povinný nesplnil to, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.
13. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný, súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.